Autor je britský novinár a spisovateľ
Nórski predstavitelia radi vyzdvihujú predvídateľnosť ako charakteristický znak svojho prístupu k bezpečnosti. Vzhľadom na jeho susedstvo je ľahké pochopiť prečo. Neďaleko ležiaci ruský polostrov Kola je jadrovou baštou Kremľa, dôležitou súčasťou jeho čoraz chátrajúcejšieho strategického odstrašujúceho prostriedku. Dokonca aj najväčší jastrabi ako ja súhlasia s tým, že stojí za to zachovať „strategickú stabilitu“ – predstavu, že žiadna superveľmoc nemôže vyhrať jadrovú vojnu. Vďaka tomu sme všetci bezpečnejší.
Nórsko teda vo svojich severných oblastiach našľapovalo veľmi opatrne. Udržiavalo tam len malú vojenskú prítomnosť a svoje cvičenia vykonávalo ďaleko od hraníc. Nórov znervózňovalo i to, keď sa v tomto citlivom regióne motali spojenci. Prichádzali a zvyšovali napätie, potom odplávali a nás nechali vyrovnávať sa s následkami, reptali úradníci. To všetko sa však začína meniť. Aspoň sa tak vyjadril premiér Jonas Gahr Støre na minulotýždňovej bezpečnostnej konferencii v Osle, kde som viedol jeden diskusný panel.
Opatrné zmeny však nestačia.
Edward Lucas





























