Denník N

Haky-baky, ľapnúť si, nedobizeň – túto knihu treba mať

Piaty najpredávanejší titul v slovenských kníhkupectvách za posledné týždne nie je kuchárka ani ženský román, ale etymologický slovník. Slovensko naň čakalo takmer šesťdesiat rokov.

Môj klasický detský ulievačský rituál z čias strednej školy pozostával z ukrytia sa v knižnici (žiadna šanca stretnúť kohokoľvek známeho) a hľadania činnosti, ktorá ma dostatočne zabaví, kým prečkám doobedie, aby som bezpečne mohol domov.

Nebol Facebook, hry ako Angry Birds ešte neexistovali a písať si s niekým cez mobil sa nedalo, lebo som mal kredit maximálne na prezváňanie. Nečakane najväčšou zábavou tak bolo hrabanie sa v hrubej zažltnutej knihe Etymologický slovník jazyka českého a slovenského Václava Macheka z roku 1957.

Že je to nuda? To môže tvrdiť jedine ten, kto ten slovník nikdy nedržal v ruke! Dodnes si pamätám to vzrušenie z objavovania: stačilo si spomenúť na hociktoré slovo a hneď sa dalo zistiť, ako vzniklo, kedy sa dostalo do nášho jazyka, odkiaľ pochádza, ako znie v iných jazykoch a prečo.

Začínal som nadávkami, potom skúšal všelijaké divné slová ako „pazucha“, „baklažán“, „prd“, „chrasta“, a kým som si to stihol uvedomiť, už bol obed a ja som mohol ísť domov.

Chodíte do roboty alebo do práce?

Etymologické slovníky patria k tomu čitateľsky najžiadanejšiemu v oblasti jazykovedných slovníkov, no majú jednu veľkú nevýhodu – sú veľmi náročné na prípravu. Pre každé slovo treba dohľadať všetky inojazyčné paralely, jeho historické výskyty a zmapovať, ako sa menilo. Aj pre veľký tím je to práca na desaťročia.

A tak sa stalo, že práve ten Machkov česko-slovenský slovník bol takmer 60 rokov jedinou etymologickou knihou, ktorú sme mali. A zrazu prišiel šok – nečakane a potichu vyšiel prvý samostatný etymologický slovník slovenského jazyka! Síce s dôvetkom „Stručný“ a autor Ľubor Králik v úvode priznáva, že jeho vydanie, na ktorom sa pracovalo desiatky rokov, je stále len začiatkom. No už teraz je čarovný.

Týždeň ho nosím všade so sebou, vyťahujem v električke, a vždy, keď niekto niečo povie, zalistujem a hľadám, čo to slovo znamená. Známe, neznáme, jas­­né i nejasné slová zrazu prehovárajú svoje príbehy a človek môže pokyvkávať hlávkou, smiať sa, žasnúť presne, ako keď mal päť rokov a každá odpoveď vyvolávala novú otázku „prečo“.

Vedeli ste, že medveď naozaj súvisí s medom, že v slovenčine sa prvýkrát objavil v 15. storočí a pôvodne označoval toho, „kto jedáva med“? A žralok naozaj súvisí so slovom „žrať“, voľne preložené ten, „kto sa objedá“? Okolo niektorých slov môžete chodiť roky a aj tak vám to nedocvakne.

Keď vám kamarát povie, že ide „do roboty“ namiesto „do práce“, už z voľby slov cítite, že to asi nebude „džob“ jeho snov. A úplne vám to dôjde, až keď sa pozriete do slovníka – kým pôvodný význam slova „práca“ lavíruje niekde okolo výrazu „poslanie“, slovo „robota“, kým sme na to celkom nezabudli, v skutočnosti znamenalo „otrok, otrocká práca“.

Je úžasné sledovať aj to, ako sa slová postupne opracovávajú a menia významy. Poviete niekomu „ty huncút“? Ešte v 17. storočí, keď sú prvé zachované zmienky o tomto slove, by ste dostali facku, prebrali sme ho totiž z nemeckého „psí pohlavný orgán“.

Slovo „pekný“ síce význam ne­menilo, ale to, čo si pod ním pôvodne ľudia predstavovali, áno. Jeden z výkladov je, že pôvodne vzniklo zo slova „napučaný, tučný“. Nehovorte manželke.

Zaujímalo vás niekedy, prečo má chobotnica „chápadlá“, keď v nich nemá mozog? Pretože slovo „chápať“ pôvodne znamenalo „chytať“, význam týkajúci sa porozumenia sme mu vymysleli až oveľa neskôr a na ten pôvodný celkom zabudli.

Takmer všetky hrubé vulgarizmy vznikli zo zvierat: pohlavný úd muža z výrazu pre kohúta a iný zo psieho chvosta, nepekný názov vykonávateľky najstaršieho remesla zase súvisí so sliepkou. Len ženský pohlavný orgán súvisí so slovom „pišať“, zrejme zo zvuku pri malej potrebe.

Ukážky

Babušiť – „priveľmi sa obliekať“. Zrejme zo staršieho „babucha“– zahalená žena, ktoré je zase odvodené od „baba“ – teda pôvodný význam „haliť sa tak, ako sa zahaľujú ženy“. Prvá písomná zmienka: 19. storočie

Haky-baky – „ťažko čitateľné písmo“ – zrejme prebraté z nemeckého „Hackelpack(el)“ vo význame „zmes, zmätok“, ktoré zase bolo prebraté z jidiš „hakol bakol“ – „všetko vo všetkom“. Výraz sa zrejme zažil aj vďaka slovu „háky“ – kľukaté čiary. V písanej podobe sa prvýkrát v slovenčine objavilo v 18. storočí.

Oštara – „nepríjemnosť“ – z hovorového „oštarovať sa“ – trápiť sa, zaoberať sa niečím“. V slovenčine od 19. storočia.

Humor – „vtipnosť“ – z latinského „(h)umor“ ‚vlhkosť, vlaha, tekutina“ a „humēre“. V stredoveku sa slovo používalo vo význame „telesná tekutina“, keďže tie mali podľa vtedajších predstáv vplyv na temperament človeka. Prenos významu na „vtipnosť“ zrejme vznikol v 17. storočí v Anglicku – „humour“. V tom istom storočí aj prvý výskyt u nás.

Sporák – vzniklo čiastočným prekladom z nemeckého „Spar-herd“ – doslova „úsporný kozub“, keďže šetril spotrebu dreva, odtiaľ „sporák“ – teda úsporný kozub. V slovenčine od 19. storočia.

Aký bol hlad po slovníku, ilustruje už len fakt, že už za pár dní sa stihol dostať medzi bestsellery. Valcuje kuchárky aj ženské romány: v čase písania článku je už piaty v predajnosti za posledné dva týždne v kníhkupectvách Martinus.sk aj Artforum.sk. Kedy ste na podobnej priečke videli jazykovedný slovník?

Vytknúť sa mu dajú len dve veci. Prvou je, že je krátky – slovník zatiaľ obsahuje len okolo desaťtisíc výrazov, teda zhruba slovnú zásobu Krátkeho slovníka slovenského jazyka, no úplne v ňom chýba etymológia názvov miest, dedín, geografických názvov, vlastných mien, čo nás oberá o zábavu v podobe zistenia, že váš neobľúbený kolega sa v preklade volá „býčie varla“.

A druhou je, že zatiaľ nik nevymyslel spôsob, ako do papierovej knihy dostať „Google“, aby ste nemuseli za každým slovom prácne listovať. Pevne verím, že čoskoro bude aj digitálna verzia, napríklad ako rozšírenie stránky jazykovedného ústavu slovnik.juls.savba.sk. Ak aspoň trochu máte radi jazyk, túto knihu si určite kúpte. Garantujem vám, že v polici dlho nezostane.

Autor je zakladateľom projektu Ľudo Slovenský

Teraz najčítanejšie