Igor Otčenáš
Vážený pán prezident Putin,
milý Vova,
v prvom rade Ťa srdečne pozdravujem z Bratislavy. Moje srdce je ešte stále rozochvené vrelými spomienkami na tie tri dôverné hodiny, ktoré si mi venoval, keď som bol u Teba v Kremli cestou do Vietnamu „riešiť plyn“ (prepáč mi tie úvodzovky, ale stále nemôžem zabudnúť, ako sme sa dobre zabávali, keď som ti opisoval, ako budem tento kaleráb tlačiť do hláv svojej voličskej sekte). Podľa očakávania opozícia, rusofóbi, majdanisti, Ukrajinci a Gruzínci, mimovládky, medvede, pučisti, herci, Petra Vlhová, akademici, Šimečkova rodina, novinárske prostitútky, Bárdy s Káčerom, Gulík z Ťažkého týždňa, psychiatri, Vagovič so Štasselovou, Bratislavčania, Košičania, Žilinčania, Nitrania, Seničania, Banskobystričania, Prešovčania, Spišskonovovešťania, Novomešťania, Bardejovčania, Levičania, Komárňania, Humenčania, Liptovskomikulášania, Novozámčania, Dolnokubínčania, Dunajskostredčania, Pezinčania, Popradčania, Považskobystričania, Banskoštiavničania, Trnavčania, Vranovčania, Myjavčania Prievidžania, Senčania, Revúčania, Rimavskosoboťania, Malačania, Ružomberčania, Martinčania, ba dokonca už aj Gelničania a Čadčania zorganizovali proti mne prevrat. Našťastie ho moji bdelí gašparovci včas odhalili, a tak sme tomu v hodine dvanástej spoločne s udatným prezidentom Pellegrinim zabránili. Ale nemaj obavy, ako som Ti sľúbil, tak si s tým poradím, mám predsa v parlamente drvivú väčšinu jedného hlasu (musím priznať, že si mal pravdu, keď sme sa v saune smiali na tom, ako je tá liberálna demokracia tupá, že vďaka jednému hlasu navrch nejakého poslaneckého holopupkára z Podpoľania ju môžem celú zlikvidovať a toho holopupkára potom tiež).
Prečo Ti píšem, milý Vova? Považujem za správne obrátiť sa na Teba s požiadavkou o sprostredkovanie dostupných informácií o dotáciách a grantoch poskytnutých mimovládnym organizáciám, médiám a individuálnym novinárom, ktorí pôsobili a pôsobia na území Slovenskej republiky.
