Denník NV Londýne chcú postaviť 80-poschodový mrakodrap z dreva, bude druhý najvyšší v Únii

ČTKČTK
Vyše 300-metrový drevený mrakodrap, vľavo vidieť Katedrálu svätého Pavla. FOTO- DEEZEEN.COM
Vyše 300-metrový drevený mrakodrap, vľavo vidieť Katedrálu svätého Pavla. FOTO- DEEZEEN.COM

Mrakodrap by mal mať vyše 300 metrov a stane sa najvyššou drevenou budovou na svete a celkovo druhou najvyššou v EÚ.

V Londýne sa chystajú postaviť nový mrakodrap, ktorý bude len o málo nižší ako Shard, s 310 metrami najvyššia budova v Európskej únii. Na rozdiel od tejto budovy postavenej tradičnou technológiou má byť nová dominanta vybudovaná na drevenej konštrukcii. Stala by sa najvyššou drevenou stavbou sveta.

Projekt Dubovej veže – Oakwood Tower – spracovala firma PLP Architecture a fakulta architektúry Cambridgeskej univerzity. Pôjde o experiment v rámci drevených stavieb, ktorý zodpovedá súčasnému príklonu k dreveným konštrukciám.

Drevo ako budúcnosť?

Odborníci v tejto technológii vidia budúcnosť, pretože vraj vďaka nej vznikajú nielen ľahšie a cenovo dostupnejšie stavby, ale aj objekty, v ktorých sa ľudia cítia spokojnejšie. Drevo je podľa nich odpoveďou na otázku, ako vytvárať ekologicky vyhovujúce mestá, tvrdí stanica CNN. Oakwood Tower by mala mať 80 poschodí a vysoká by mala byť 304 metrov.

Architektonický svet sa zaoberá intenzívnejšie výškovými drevenými stavbami už päť rokov. Niektoré z nich už vznikli, iné sú ešte len vo fáze plánovania. V roku 2012 bol nad prístavom v Melbourne postavený desaťposchodový drevený obytný blok Forte, ktorý je vysoký 32 metrov. Do roku 2014 bol najvyššou drevenou stavbou sveta, ale potom ho o štyri poschodia prevýšil dom postavený v centre nórskeho Bergenu.

Od vlaňajška stojí v londýnskej štvrti Shoreditch 33-metrový bytový dom, ku ktorého stavbe bola použitá viacvrstvová laminátová konštrukcia. V Kanade začali touto technológiou stavať študentský internát, ktorý má mať 18 poschodí a týčiť sa má do výšky 53 metrov.

Dôvod, prečo sa architekti začínajú odvracať od betónu a ocele k drevu, tkvie podľa CNN v novej technológii, ktorá dáva dreveným konštrukciám mimoriadnu pevnosť. „Existuje mnoho nových materiálov z dreva použiteľných na stavbu konštrukcií domov,“ povedal Michael Ramage, ktorý pracuje vo výskumnom oddelení univerzity v Cambridgei. Príkladom je viacvrstvový laminát, ktorý tvorí niekoľko drevených vrstiev poskladaných krížom na seba a zlepených nehorľavým lepidlom.

Po dokončení by mala byť druhou najvyššou budovou v Európskej únii. Foto – Dezeen.com
Po dokončení by mala byť druhou najvyššou budovou v Európskej únii. Foto – Dezeen.com

Odolný proti požiarom

Ešte viac než laminát však Ramagea zaujíma bambus, ktorý sa používa v stavebníctve v Ázii už po stáročia. „Snažíme sa bambus technicky spracovať. Režeme kvádre zo stien vystavaných z bambusových tyčí a lepíme ich do veľkých dosiek. Získavame tak niečo, čo je podobné dreveným stavebným blokom, ale je to pevnejšie ako drevo,“ povedal Ramage.

Kevin Flanagan, ktorý pracuje v PLP, povedal, že si vie predstaviť, že sa v budúcnosti bude v stavebníctve používať geneticky modifikované drevo, ktoré umožní stavbu výškových budov.

Drevená architektúra vyvoláva pochopiteľnú otázku o horľavosti. Ramage tvrdí, že Oakwood Tower, ktorá má stáť v blízkosti kultúrneho centra Barbican v londýnskom centre, prekoná odolnosťou proti požiaru betónové budovy. „Stavebné drevo nehorí spôsobom, ako si to ľudia predstavujú. Veľké požiare Londýna a Chicaga spôsobilo vznietenie veľmi malých kusov dreva. Rozmerné drevené bloky je ťažké podpáliť,“ povedal.

Flanagan poukázal na pozitívny vplyv dreva na človeka. „Ľudia sa v drevených stavbách cítia uvoľnene, spájajú drevo so zeleňou a páči sa im to,“ povedal. Rakúska štúdia z roku 2009 porovnávala správanie žiakov v štyroch rôznych triedach – dve mali drevené podlahy a stropy, ďalšie dve podlahy pokryté linoleom a steny plastovým obkladom. Deti, ktoré sa učili v „drevených“ triedach, boli uvoľnenejšie a lekári u nich namerali nižšiu srdcovú frekvenciu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].