Denník NVekový rozdiel päť rokov alebo aj štvrťstoročie. Ako sa ženám žije s mladším mužom a čo na to ich okolie

HeroineHeroine Barbora ŠťastnáBarbora Šťastná
16Komentáre
Markéta Železný Nováková s manželom Pavlom. Foto - Markéta Železný Nováková
Markéta Železný Nováková s manželom Pavlom. Foto – Markéta Železný Nováková

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Je vek naozaj iba číslo? Alebo sú vzťahy žien s mladšími partnermi v niečom odlišné od tých „tradičnejších“, v ktorých je starší muž? A zaujíma ich, čo na to hovoria ľudia?

Vyspovedali sme päť čitateliek, ktoré nám porozprávali svoje príbehy.

„Aj keď sme boli len priatelia s výhodami, cítila som, že som pre neho prioritou.“

Marie (38 rokov) a Ondřej (33 rokov)

Náš vzťah sa začal pred trinástimi rokmi, najskôr nezáväzne. Ondřeja som poznala v okruhu kamarátov, vedelo sa o ňom, že je panic a niečo by s tým rád urobil. Oslovil ma cez spoločného kamaráta. Súhlasila som, lákalo ma to.

Práve som bola po rozchode a mala som záujem len o vzťah „friends with benefits“, teda mať priateľa s výhodami.

Naša prvá schôdzka bola skvelá a uvoľnená, mohli sme sa rozprávať celé hodiny. Nakoniec sme šli ku mne domov a úloha bola splnená.

Istý čas sme sa stretávali nezáväzne. Časom mi však dochádzalo, že by bola škoda nechať si niečo také ujsť len preto, že momentálne nechcem vzťah. Komunikovali sme s ľahkosťou, nehrali sme žiadne hry, bolo to presne tak, ako som to vždy chcela a cítila.

Videla som, že aj keď sme len kamaráti s výhodami, Ondřej sa ku mne správa lepšie ako predchádzajúci partner a som pre neho väčšou prioritou. A tak som sa do toho rozhodla skočiť, náš vzťah sme zoficiálnili.

Teraz po trinástich rokoch je môj životný partner stále zároveň mojím najlepším kamarátom. Vôbec sa nehádame, máme minimum trecích plôch, a keď sa niečo objaví, porozprávame sa o tom a pokojne to riešime. Nikdy si zámerne neubližujeme, myslíme na spokojnosť toho druhého, vieme sa navzájom ospravedlniť – to je niečo, čo som napríklad u svojho otca nikdy nezažila.

Ondřej je citlivý, úprimne sa zaujíma o moje myšlienky, emócie, názory. Páči sa mi, že nepresadzuje žiadne rodové škatuľky, nechce odo mňa určité veci len preto, že som žena.

Nikdy som nechcela mať deti, Ondřej sa s tým stotožňuje, a keďže mi hormonálna antikoncepcia nerobí dobre, pred troma rokmi podstúpil vasektómiu. Obaja máme liberálne a feministické názory, Ondřej so mnou chodí na demonštrácie za ženské práva, prispôsobil sa mi aj v tom, že po čase prešiel na vegetariánsku stravu.

Rada vyvraciam mýtus, že človek musí byť v sexe skúsený, aby bol dobrý. Ondřej mal predo mnou len malé sexuálne skúsenosti, ale aj v tomto smere je najlepší partner, akého som kedy mala. Hlavné je byť empatický, vedieť komunikovať a mať radosť z toho, keď môžem druhému urobiť dobre.

Keď rozprávam náš príbeh, mnohí si asi predstavia, že som ho musela v sexe „všetko naučiť“, ale tak to vôbec nebolo. Naopak, na veľa vecí som prišla až s ním a až vďaka nemu je pre mňa štandard mať vždy orgazmus.

Nedokážem povedať, či to všetko nejako súvisí s jeho vekom. Ide o osobnostné rysy, ktoré nemusia závisieť od veku.

Náš vekový rozdiel nie je veľký a navonok nie je na prvý pohľad viditeľný, takže sme sa nestretávali s negatívnymi reakciami okolia. Vari až na poznámku mojej nevlastnej babičky, ktorá mi kedysi povedala: „Je načase si nájsť niekoho staršieho a zabezpečeného, ​​toto síce môže byť láska, ale…“

Ondřej si možno vypočul nejaké vtipy od kamarátov, ktorí preferujú tradične mladšie partnerky alebo očakávali, že budeme musieť mať hneď deti, aby som to „stihla“.

Ja osobne sa určite nehrám na to, že na výzore vo vzťahu nezáleží. Starší muži ma väčšinou vizuálne nepriťahujú. A často ani povahovo, sú na mňa veľmi dominantní, veľmi toxicky maskulínni alebo málo aktívni a majú menej nadšenia zo života.


„Bola som ustarostená a uťahaná. Do života mi vniesol radosť.“

Helena (48) a Martin (42)

Zoznámili sme sa pred desiatimi rokmi na filmovom festivale v Karlových Varoch, Martin sa počas premietania posadil vedľa mňa. Vtedy som bola tridsaťosemročná slobodná mama so štrnásťročným pubertiakom.

Na začiatku som Martinovi ani nechcela povedať, koľko mám rokov. Veľa som premýšľala o tom, že keby chcel vlastné deti, nemôžeme na nič čakať. Upokojoval ma, že „vek je iba číslo“ a že to aj tak nie je vidno, čo bola asi pravda. On bol veselý a bezstarostný, ja trochu uťahaná zo všetkých starostí. Páčilo sa mi, že vedľa neho môžem byť iná, vniesol mi do života radosť a hravosť.

Samozrejme, že som si od niektorých vzdialenejších príbuzných a známych vypočula, že si Martin „nájde mladšiu a odkopne ma“. Ale mama mi nikdy do ničoho nehovorila a môj syn bol rád, že má v Martinovi parťáka.

Vzali sme sa v roku 2017. Dosť som ocenila, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.