Registrované partnerstvá? Do volieb ťažko, zhodujú sa politici

Lídri Inakosti a ďalších mimovládok bojujúcich za práva homosexuálov krátko po referende povedali, že slabá účasť je pre nich signálom, aby s politikmi začali diskutovať o možnosti zavedenia registrovaných partnerstiev.

V parlamente dnes sedí štrnásť poslancov, ktorí už raz za takýto návrh hlasovali. Bolo to v decembri roka 2012 a okrem liberálov z SaS a strany Skok Juraja Miškova sú medzi nimi aj členovia Siete, Mosta-Híd či hnutia OĽaNO.

Aj keď väčšinou hovoria, že by registrované partnerstvá opäť podporili, v parlamente takýto návrh predložiť teraz neplánujú. „Teraz treba obrúsiť hrany, ktoré v spoločnosti vznikli, a debatovať nad tým, čo je pre ňu prijateľné, aby bola rovnováha medzi oboma názorovými spektrami,“ vraví podpredsedníčka Mosta Lucia Žitňanská.

„Navyše, zmysel by mal iba návrh, ktorý sa dostane do parlamentu v podobe, pre ktorú nebude problém získať väčšinu, čiže aj hlasy strany Smer. Bez toho by šlo iba o kampaň, ktorá by ďalej polarizovala Slovensko.“

Miškov: Nevracajme úder

Debatu o partnerstvách pripúšťa aj jej stranícky šéf Béla Bugár či predseda slabnúcej SDKÚ Pavol Frešo. „Spoločnosť sa mení, ale je potrebné reagovať na tieto zmeny civilizovaným a kultúrnym spôsobom,“ povedal Frešo.

O konkrétnostiach však nehovorí ani on, ani ďalší. Miškov si myslí, že s novými návrhmi treba prichádzať opatrne a nebolo by správne vracať úder Aliancii za rodinu. „Výsledok referenda potvrdil, že nie sme stredoveká krajina. Otvoril sa priestor na debatu o zavedení inštitútu registrovaných partnerstiev, no tá nemôže byť násilná a vyvolávať averziu na druhej strane.“

Spolu s Martinom Poliačikom (SaS), ktorý má návrh na registrované partnerstvá pripravený v zásuvke, sa zhodujú,  že do volieb v roku 2016 sa už zrejme nič nezmení. „Som skeptický, ale motyka môže vystreliť,“ myslí si Poliačik. „Aj pre Roberta Fica je referendum veľmi významným signálom, že konzervatívna časť verejnosti, na ktorú sa spoliehal aj pred prezidentskými voľbami a na ktorú alibisticky hral aj teraz, nie je taká veľká.“

V Smere sami pochybujú

Poliačik predpovedá, že uľahčenie života párom rovnakého pohlavia nepríde ako jedna veľká vlna. Bude sa to diať postupne. Namiesto zavedenia registrovaných partnerstiev sa skôr upravia niektoré formulácie v Občianskom zákonníku či Zákone o rodine.

Za praktické zmeny, ktoré by homosexuálnym párom pomohli napríklad s vybavovaním vecí na Sociálnej poisťovni, by podľa Jozefa Viskupiča z OĽaNO nemali problém zahlasovať ani jeho konzervatívnejší kolegovia z hnutia. „Keď som počúval debaty pred referendom, akoby ani neexistovala inciatíva, ktorá by niečo takéto homosexuálom nechcela priznať.“

Drobné zmeny namiesto veľkého zákona o partnerstvách by mohli byť cestou aj pre Smer, myslí si europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. Spolu s poslancom Ľubošom Blahom je jednou z mála podporovateliek registrovaných partnerstiev v strane. „No nemyslím si, že sa to udeje do parlamentných volieb.“

Výsledky referenda však podľa nej môžu rozprúdiť diskusiu, do akej miery je sociálno-demokratická strana na Slovensku pripravená na krok, ktorý by zjednodušil spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia.

„Táto diskusia sa už viedla aj v minulosti, aktívne do nej vstupovali ministri zahraničia či spravodlivosti,“ rozpráva Flašíková-Beňová. „Vždy to zamrzlo na akomsi tlaku z prostredia katolíckych kruhov či konferencie biskupov. Ale nikdy som nemala pocit, že by k takémuto niečomu nemohlo prísť. Práve veľmi nízka účasť na referende by túto tému mohla posunúť.“

Premiér sa k referendu vyjadril včera vo všeobecnom vyhlásení, ktoré ukončil slovami, že nevidí dôvod komentovať hlasovanie a túto občiansku iniciatívu.