Radičová: Strany by sa mali nad sebou zamyslieť

Pred referendom ste hovorili, že si nie ste istá tým, že bude neúspešné. Prekvapila vás nízka účasť?

Moja pochybnosť sa odvíjala od nepoznania vplyvu cirkvi na rozhodovanie sa občanov. Takúto nízku účasť asi málokto predpokladal.

Sme teda liberálnejšia krajina, ako sme si mysleli?

Nemyslím si, že nás výsledok oprávňuje urobiť takýto záver. Podľa mňa sa pod výsledok podpísali tri faktory. Prvý je skúsenosť z referend na Slovensku, ktorá je negatívna, a to aj preto, že väčšinou ich organizovala časť politického spektra. Druhý faktor je samotná téma. Nastolila otázky, ktoré sú v zákonoch vyriešené, a hlavne to nie sú problémy, ktorými žijú rodiny. Tretím faktorom je samotná diskusia, ktorá bola ostrá, vyhranená, konfrontačná.

Myslíte si, že politické strany teraz oveľa viac zapracujú agendu osôb rovnakého pohlavia do svojich programov?

Je mi ťažké odhadovať reakciu politických strán. Pre politika je určite dôležitý moment, že na tretiu otázku, ktorá sa týka vzdelávania detí, sa 19 percent rodičov vyslovilo za to, že si toto vzdelávanie neželá. Na toto by politici mohli a mali reagovať – liberalizovať školský zákon, pretože sexuálna výchova nemusí byť povinná.

A pokiaľ ide o agendu osôb rovnakého pohlavia?

Záleží na tom, akým spôsobom bude pokračovať diskusia. Zoberme si príklad z Chorvátska, kde síce vďaka zníženému kvóru bolo referendum platné, ale hneď sa prijal aj zákon o registrovanom partnerstve. To, či sa udeje takáto zmena u nás, záleží na silách, ktoré majú záujem ju presadiť. V každom prípade podpora cirkvi či konkrétnych politických strán referendu v porovnaní s výsledkom je minimálne dôvod na zamyslenie sa, či to, ako cirkev a strany formulujú svoje postoje, zodpovedá reálnemu stavu slovenskej spoločnosti.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda pred referendom pre Echo24 povedal, že sa ho nezúčastní, „pretože otázky svedomia, ktoré sú vyslovene existenčné a dotýkajú sa svetonázoru, by sa takýmto spôsobom rozhodovať nemali“. Pochválili by ste ho za to?

Nebudem hodnotiť názor pána Dzurindu. Ja som sa vyjadrila veľmi jasne, že na referendum nepôjdem, pretože to nie sú problémy, ktorými rodina žije.

Obaja ste bývalí premiéri zo strany, ktorá mala v názve slovo kresťanská. Prečo sa medzi terajšími lídrami konzervatívnych strán nenašiel ani jeden, ktorý by povedal, že na referendum nejde?

Pri stranách ako KDH je takýto postoj namieste, ale nič to nemení na fakte, že sa treba otvoriť moderným konzervatívnym prúdom, ktoré reflektujú rozmanitosť foriem rodinného spolunažívania. Už 20 rokov je tu téma demokratizácie rodiny a nie forma ochrany len jednej jej formy.

Ako sa dá vysvetliť mapa účasti, ktorá hovorí, že na severe bola oveľa vyššia?

Sever a východ, kde tiež bola vyššia účasť, má tradične aj z hľadiska rodinných väzieb inú históriu ako západ a juh. Takúto mapu vidíte v každých voľbách, je to vždy veľmi podobné.

Znamená to pre strany, že potrebujú mať medzi svojimi predstaviteľmi liberála aj konzervatívca?

Áno, ak chcú kopírovať rozloženie vo verejnej mienke. Ale všetkým stranám sa to neoplatí. Sú strany, ktoré sa vnímajú ako hodnotové a sú začlenené, ale napríklad Smer sa nikdy netajil, že je pragmatickou stranou, čo znamená, že v ňom nájdete všetky možné prúdy.

K referendu prišlo 900-tisíc voličov. Aliancia za rodinu hovorí o úspechu. Je to víťazstvo alebo prehra?

Referendum nie sú voľby. V referende je podstatná účasť, iba vtedy je platné. Nemožno to kvalifikovať inak ako neúspech.