Napunk
Ágoston Renczes
Kam patrí Žitný ostrov? Po skončení najničivejšej vojny, akú ľudstvo zažilo, a rozpade Rakúsko-Uhorska na sklonku roku 1918 to bola otázka, na ktorú mali rôzne názory štáty vznikajúce na troskách monarchie, ale aj svetové veľmoci.
A hoci na mierovej konferencii po 1. svetovej vojne bol už Žitný ostrov vnímaný ako súčasť nového Československa, pred ňou aj samotný prezident a zakladateľ nového štátu Tomáš Garrigue Masaryk váhal, či je dobrý nápad pričleniť región obývaný Maďarmi k novovzniknutému štátu.
S pomocou historika a riaditeľa Fóra inštitútu pre výskum menšín Attilu Simona sme sa pozreli na argumenty, ktoré stáli za nárokom československej mierovej delegácie na Žitný ostrov, na Masarykovu ponuku vymeniť toto územie za Petržalku, ale aj na to, ako s Edvardom Benešom napokon od tejto ponuky odstúpili.
Strategické hľadiská
„Plán československého štátu sa prvýkrát objavil v memorande Tomáša Garrigua Masaryka z roku 1914 a jeho súčasťou bol aj opis budúcich hraníc krajiny,“ pripomína Attila Simon. So Žitným ostrovom nepočítal, Masaryk za južnú hranicu označil Malý Dunaj. Memorandum Independent Bohemia zaslané britskému ministerstvu zahraničných vecí v roku 1915 už ako štátnu hranicu zahŕňalo Dunaj.
Odvtedy sa Dunaj ako štátna hranica spomínal vo všetkých československých memorandách a požiadavkách, vrátane tých, ktoré veľmociam na povojnovej mierovej konferencii vo februári 1919 predložila československá mierová delegácia s Edvardom Benešom. Maďarská delegácia v tom čase ešte na rokovaniach nebola; delegácia vedená Albertom Apponyim mohla zastupovať Maďarsko až od januára 1920.
Zástupcovia nového štátu Čechov a Slovákov obhajovali Dunaj ako štátnu hranicu strategickými hľadiskami: Malý Dunaj je príliš úzky, niekedy dokonca vysychá a nedá sa efektívne brániť; okrem toho je aj z hospodárskeho hľadiska dôležité, aby hranica viedla pozdĺž Dunaja, nie Malého Dunaja.
