Denník N

Černobyľská lekcia a postsovietski ignoranti

Ľudia oslavovali v Kyjeve Prvý máj, hoci bolo pár dní po havárii. Foto – AP
Ľudia oslavovali v Kyjeve Prvý máj, hoci bolo pár dní po havárii. Foto – AP

Najdôležitejšiu vec sa naučil bývalý Sovietsky zväz. Zakrývanie katastrofy bolo jedným z hlavných obvinení proti komunistom.

Prezidenti Ukrajiny a Bieloruska, dvoch krajín, ktoré najviac zasiahla černobyľská jadrová katastrofa, využili utorňajšie tridsiate výročie udalosti, aby zaujali politické stanovisko. Zdá sa, že ani jeden z nich a ani ruský prezident Vladimir Putin si nezobral z tragédie, ktorá pravdepodobne urýchlila rozpad Sovietskeho zväzu, správne ponaučenie.

Veľa sa nezmenilo

Štvrtý reaktor černobyľskej jadrovej elektrárne vybuchol 26. apríla 1986 vo chvíli, keď jeho operátori testovali nový generátor. Samotná explózia zabila len jedného človeka, ale jej následky boli obrovské. Bolo treba presídliť 116-tisíc ľudí, 49 zomrelo, keď sa snažili odstrániť rádioaktívny spád a Svetová zdravotnícka organizácia odhadla počet predčasných úmrtí na štyritisíc.

V dôsledku havárie sa veľké oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska stali neobhospodarovateľnými a množstvo vodných plôch sa stalo nevhodných na kúpanie. Na mnohých z týchto miest je stále zvýšená úroveň radiácie, stále sa tu rodia deti s deformáciami a výskyt rakoviny je tu vyšší ako v okolitých oblastiach. Okruh s polomerom tridsať kilometrov okolo bývalej elektrárne je stále uzavretý a na vlastné riziko tu žije len niekoľko stoviek ľudí.

Bol som tam v roku 2012 a videl som tajuplnú, ponurú krajinu, kde sa stromy a divá zver úplne zmocnili časti sovietskeho impéria, ktorú opustili jej obyvatelia. Rozkvital tam tiež nezákonný biznis s kovovým odpadom, ktorý mnohým ľuďom, pracujúcim v „zóne“, ako oblasť volajú miestni, poskytoval neoficiálny príjem. Súdiac podľa novších reportáží, od ukrajinskej revolúcie v roku 2014 sa toho veľa nezmenilo.

Treba peniaze

Ale to nebránilo ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi využiť výročie havárie na to, aby rozprával o svojej najobľúbenejšej téme, a to, že Ukrajina je obeťou Ruska a potrebuje pomoc od zvyšku sveta. Nakoniec, černobyľský reaktor navrhli v Moskve.

„Na historickej ceste, po ktorej ide ukrajinský národ, leží černobyľská tragédia niekde na pol ceste medzi nacistickou okupáciou a ruskou agresiou,“ povedal v utorok pri jadrovej elektrárni. „V čase, keď stále treba vynakladať kolosálne zdroje na prekonanie následkov černobyľskej katastrofy, keď potrebujeme veľa peňazí na sociálnu podporu pre obete, musíme takmer pätinu rozpočtu venovať na našu obranu a bezpečnosť.“

Alexander Lukašenko, ktorý je prezidentom susedného Bieloruska už od roku 1994, sa taktiež sťažoval na nedostatok peňazí. Katastrofa vraj stála jeho krajinu už 325 miliárd dolárov, čo povedal bez toho, že by vysvetlil, ako dospel k takejto astronomickej sume.

„Pomoc medzinárodného spoločenstva vždy bola a zostáva marginálna,“ povedal prezident. „Je sklamaním, že Západ na nás mnoho rokov tlačil prostredníctvom sankcií, namiesto toho, aby nám nejakým významným spôsobom pomohol. Bolo by to v duchu humanistických hodnôt, o ktorých tvrdí, že ich horlivo obhajuje. Zvlášť, keď sú Bielorusi rukojemníkmi katastrofy, ktorá nebola ich chybou.“

Aká lekcia?

Putin sa zdržal váľania viny i sťažností na peniaze. Nehodu si pripomenul tým, že podpísal odkaz preživším, kde ju označil za „vážnu lekciu pre celé ľudstvo.“

Ťažko však presne povedať, akú lekciu tým myslel. Atómová energia môže byť nebezpečná a Černobyľ k tomuto problému pritiahol pozornosť sveta. Mnohé vlády sa napríklad s ostražitosťou pozerajú na jadrové elektrárne v blízkosti ich hraníc. Len minulý týždeň Nemecko a Luxembursko požiadali Belgicko, aby zatvorilo dva reaktory, ktoré boli otvorené s oneskorením, pretože nebolo možné nezávisle posúdiť ich bezpečnosť.

Bola to katastrofa v japonskej Fukušime, ktorá bola dôvodom, prečo sa Nemecko rozhodlo zrušiť svoj program energie z jadra. Ale toto nie je lekcia, z ktorej si Rusko vzalo ponaučenie: tamojšie elektrárne stále fungujú a jadrové palivo a technológie patria k najdôležitejším exportným artiklom krajiny.

Možnože najdôležitejšiu vec sa v Černobyli naučil bývalý Sovietsky zväz. Sovietske vedenie pripustilo, že sa niečo deje, až po dvoch dňoch a po medzinárodnom tlaku, ktorý žiadal vec objasniť. V správach štátnej televízie sa oficiálne stanovisko objavilo až ako 21. príspevok v poradí. Komunistické vedenia na Ukrajine a v Bielorusku neboli o nič lepšie ako ich moskovské šéfstvo, a taktiež sa podieľali na zakrývaní skutočnosti.

Samotný Gorbačov sa verejne vyjadril k Černobyľu až 14. mája. Neskôr vysvetlil, že sovietski vedci a byrokrati zo začiatku nerozumeli, o akú veľkú nehodu šlo.

Nech je, ako chce, pomalosť sovietskych predstaviteľov, s akou pripúšťali, čo sa stalo, dramaticky podkopala dôveru obyvateľstva k vláde. Ľudia oslavovali Prvý máj aj keď vietor nad nimi fúkal do rádioaktívneho mraku. Keď začalo byť jasné, čo sa stalo, ľudia strácali rozvahu. Zakrývanie katastrofy bolo jedným z hlavných obvinení proti komunistom v čase, keď sa v rokoch 1990 a 1991 rúcalo sovietske impérium.

V starých šľapajach

No postsovietske vlády túto skúsenosť ignorovali a naďalej ignorujú. Lukašenkovo Bielorusko bolo prvou z troch spomínaných krajín, ktorá sa zbavila slobodnej tlače. Ukrajina ju stále ešte má, ale má za sebou aj skúsenosť so zakrývaním vojenských neúspechov až do chvíle, keď ich už nie je možné skrývať. Putin zas postupne prevzal kontrolu nad ruskými médiami a jeho propagandistická mašinéria už ani len nepredstiera, že hovorí pravdu.

„Reakcia na katastrofu ukázala na jednej strane ľudskú solidaritu a obetavosť, ale tiež lživú a neľudskú podstatu štátu,“ napísal na tridsiate výročie tragédie liberálny ruský politik Grigorij Javlinskij. „Tridsať rokov po týchto udalostiach sa naša krajina rýchlo a rozhodne vracia k tým istým štandardom. Spoločnosť je dôsledne pripravovaná o slobodné médiá a pravdu o udalostiach.“

Traja prezidenti by mali uistiť obyvateľov svojich krajín, že ďalšie podobné zakrývanie problémov už nie je možné. Ale nie som si istý, že by to mohli urobiť tak, aby boli presvedčiví. Dokonca aj teraz sa môže v každej z troch krajín stať, že by sa o nehode černobyľského rozsahu neinformovalo hneď, alebo by poskytovanie informácií neiniciovali vlády. Záujmy obyčajných ľudí stále nie sú hlavným záujmom postsovietskych lídrov. Ich prvou reakciou na nepríjemnosti a nebezpečenstvo je stále snaha potlačiť informácie a nie čeliť problémom otvorene.

© Bloomberg

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Černobyľ

Komentáre

Teraz najčítanejšie