My sme sa vedome rozhodli riskovať svoje životy, ale naše deti to rozhodnutie neurobili, hovorí lekár z kyjivskej nemocnice

Tie zábery si určite pamätáte: detskí onkologickí pacienti stoja pred budovou nemocnice, ktorú práve zbombardovali Rusi.

Keď 8. júla minulého roka ruská raketa zasiahla najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine – kyjivský Ochmatdyt, lekár Olexandr Lysycia bol v práci a venoval sa pacientom. Je vedúcim oddelenia transplantácie kostnej drene a onkologickí pacienti nemohli počas vzdušného poplachu utekať do krytu. Museli zostať v sterilnom prostredí.

Prekvapilo ho, že deti nakoniec zvládli bombardovanie lepšie než dospelí. „Oveľa viac to prežívali rodičia a dospelí pacienti, lebo tí dobre rozumeli, čo sa stalo a ako sa to mohlo skončiť,“ vraví Lysycia, ktorý je popredným ukrajinským onkohematológom.

V rozhovore hovorí aj o tom, aká je aktuálne dostupnosť onkologickej liečby na Ukrajine, ako vyzerajú dobré dni u nich na oddelení, čo mu povedal otec o okupácii Československa a v čom dnes vidí nádej.

Ako si spomínate na 8. júl minulého roka? Aký to bol deň?

Bol to obyčajný deň naplnený bežnou rutinnou prácou. Všetci sme boli na svojich pracovných miestach. Vzdušné poplachy zažívame prakticky denne, nemohli by sme pri každom utekať do krytu. Už vo februári 2022 som zavolal riaditeľovi nemocnice a povedal som mu, že nie je možné poskytovať špecializovanú lekársku starostlivosť, keď máme stále reagovať na vzdušné poplachy a brať detských pacientov do krytu. Už vtedy sa teda prijalo rozhodnutie, že pacientov tam nebudeme vodiť, pretože pre nich je už samotný presun nebezpečný. Namiesto toho vždy v maximálnej možnej miere využívame pravidlo dvoch stien.

Takže pacientov počas poplachu presuniete na chodbu, kde ich od okien delia dve steny. Bolo to tak aj 8. júla minulého roka?

Áno, počas poplachu sme zostali s pacientmi v budove nemocnice. Zrazu sme začuli výbuch, prišla silná tlaková vlna, hneď nato vypadla elektrina, objavil sa dym, spustil sa požiarny alarm… Našou prvou úlohou bolo skontrolovať pacientov a kolegov. Všetci boli živí, dvaja kolegovia boli zranení. Poskytli sme im pomoc a potom sme kontrolovali priestory oddelenia.

V tom čase sa štyri deti pripravovali na transplantáciu kostnej drene, videli sme, že šesť boxov určených na pooperačnú starostlivosť je zničených, nedalo sa zabezpečiť ani sterilné prostredie nevyhnutné po operácii.

Raketa trafila