Bývalý štátny tajomník Ondrejcsák prekvapivo skončil vo vlastnom think-tanku

Slovenská mimovládna organizácia Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) má za sebou dlhoročný príbeh. Vydala desiatky publikácií, zorganizovala viacero medzinárodných konferencií, jej pracovníci majú projekty na Ukrajine, v Gruzínsku i v ďalších krajinách.

V posledných týždňoch v nej ale došlo k situácii, ktorá sa v organizáciách tohto typu príliš nevidí. CENAA vo štvrtok prekvapujúco oznámila, že v nej skončil riaditeľ a jej najznámejšia tvár Róbert Ondrejcsák, ktorý ju viedol od roku 2008 – s krátkou prestávkou, keď za Radičovej vlády pracoval ako štátny tajomník ministerstva obrany.

Nahradil ho mladý doktorand na Univerzite Mateja Bela Tomaš Čižik, ktorý do organizácie prišiel pred tromi rokmi.

Novinárom k tomu poslal len krátku správu. „Dovoľte, aby sme vám oznámili zmenu na pozícii riaditeľa. Po ukončení spolupráce s PhDr. Róbertom Ondrejcsákom bol vedením našej organizácie dňa 12.4.2016 poverený Mgr. Tomáš Čižik.“

Rezignácia-nerezignácia

Ďalej sa už popis toho, čo sa v organizácii odohralo, výrazne líši. Nový riaditeľ tvrdí, že Ondrejcsák rezignoval na vlastnú žiadosť. „Na pracovnej porade 5. februára oznámil, že koncom marca odchádza z organizácie. Štatutárna zástupkyňa jeho rozhodnutie prijala a poverila riadením mňa,“ hovorí Čižik.

Ondrejcsák tvrdí, že nerezignoval, ale že ho naopak zosadili, keď bol pracovne v zahraničí. „Bol som na dvojtýždňovej pracovnej ceste v zahraničí, počas ktorej ma čakalo prekvapenie, že bola akceptovaná moja „demisia“, ktorú som nikdy nepodal, žiadny oficiálny dokument o tom neexistuje,“ tvrdí Ondrejcsák. (Celé Ondrejcsákovo vyjadrenie je na konci článku).

Verzia, že by Ondrecsák odstúpil sám, vyzerá prekvapujúco aj z ďalších dôvodov. Celá CENAA je niekoľko rokov spájaná primárne s jeho menom a Ondrejcsák sám bol hlavnou postavou pri získavaní grantov, z ktorých je organizácia financovaná.

Žiadny blížiaci sa odchod nespomína ani vo výročnej správe za rok 2015, ktorú organizácia zverejnila len pred dvomi týždňami. Ondrejcsák v nej naopak píše o tom, ako sa organizácii v poslednej dobe darí a pripravuje ďalšie projekty.

„Rok 2015 bol pre nás mimoriadne úspešným rokom. CENAA sa stala organizáciou, ktorá realizuje aktivity v takmer 20-ich štátoch a má partnerov na štyroch kontinentoch. (…) Verím, že vďaka kvalite nášho tímu a spolupráci s partnermi sa nám podarí udržať túto dynamiku aj v budúcnosti,“ píše Ondrejcsák vo výročnej správe.

Čo je v pozadí odchodu, nie je verejne známe. „Pán Ondrejcsák bol od roku 2013 dôvodom odchodu celkovo jedenástich kolegov,“ hovorí k tomu Čižik.

Sám Ondrejcsák sa k pozadiu nevyjadruje. „V našej brandži sa dlhodobo ukazuje, že dôvera, profesionálna etika, vedomosti a skúsenosti sú najdôležitejšie, ktoré víťazia aj nad oportunizmom. Preto o dôvodoch takého konania mojich dvoch kolegov, ktorým som veril, nechcem špekulovať, je to nepodstatné,“ hovorí.

Vplyvný think-tank

Ondrejcsákov odchod by bol zdanlivo internou vecou organizácie, nebyť niektorých širších súvislostí. CENAA patrí medzi etablované think-tanky, ktorých členovia často vystupujú v médiách a vyjadrujú sa k bezpečnostným témam.

Samotná organizácia je financovaná prevažne z verejných grantov – za rok 2015 získala podľa výročnej správy zhruba 400-tisíc eur.

Najväčšie príjmy mala od Medzinárodného vyšehradského fondu, rozvojovej agentúry slovenského ministerstva zahraničia alebo od NATO.

Napríklad v prípade NATO získala viacročný projekt za takmer 150-tisíc eur, ktorého cieľom je analyzovať pôsobenie armád menších krajín v zahraničných misiách. Tento projekt má medzinárodný rozmer, zapojené sú do neho aj organizácie v Gruzínsku, kde Ondrejcsák často pôsobí.

Štyria zamestnanci

Za tieto granty doteraz niesol zodpovednosť Ondrejcsák, ktorý bol vzhľadom na svoju prax štátneho tajomníka a pred tým diplomata i zárukou, že budú úspešné. Jeho nástupca Čižik ale tvrdí, že Ondrejcsákovým odchodom sa na plnení grantov nič nezmení.

„Napríklad na projekte NATO stále pracuje vedecký tím, zmena na poste riaditeľa neohrozí jeho úspešné dokončenie. Vedecký tím pracuje pod odborným vedením špecialistky z ministerstva obrany Poľska, ktorá zabezpečuje kvalitu výstupov,“ hovorí Čižik.

Jeho organizácia má dnes štyroch stálych pracovníkov: riaditeľa Čižika, štatutárku Milenu Prekopovú, účtovníčku a jednu projektovú manažérku.

Sám Ondrejcsák hovorí, že vo svojej práci bude pokračovať, tentokrát už pod hlavičkou nového think-tanku, ktorý zakladá.

„S partnermi a kolegami, ktorí toho profesionálne dosiahli veľa, sme sa rozhodli znovuzaložiť organizáciu. Nový think-tank nadviaže na CENAA a bude založený na partnerstvách a pozitívnych aktivitách, čo sme doposiaľ vybudovali, či už doma alebo globálne,“ hovorí Ondrejcsák.

Roztrieštená komunita

Na Slovensku tak pribudne ďalší think-tank orientovaný na zahraničnú politiku. Slovensko má už teraz takýchto inštitúcii niekoľko a nie je vždy ľahké, sa v nich vyznať.

Okrem organizácie CENAA tu pôsobí napríklad Spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorú vedie uznávaný odborník na Rusko Alexander Duleba, ďalej Slovenská atlantická komisia (SAC), známa organizovaním prestížnej konferencie Globsec, v rámci ktorej pôsobí Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI). Z neho sa pred časom vyčlenilo niekoľko bezpečnostných analytikov, ktorí založili Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Ľudia z týchto organizácií sa vzájomne poznajú a často spolupracujú, popri tom však medzi sebou nezriedka súperia o granty. Tie predstavujú hlavný zdroj ich príjmov.

Stále častejšie však dokážu na svoje aktivity získať peniaze aj zo súkromných zdrojov. Príkladom sú medzinárodné konferencie Globsec alebo Tatra Summit, ktoré sú kvôli účasti významných politikov zaujímavé aj pre súkromné firmy, ktoré s nimi radi spájajú svoju značku.