Denník N

Posledná šanca alebo appeasement? Ako chce Merkelová zastaviť vojnu

Merkelová, Putin a Hollande. Dopracujú sa k mieru na Ukrajine? FOTO - TASR
Merkelová, Putin a Hollande. Dopracujú sa k mieru na Ukrajine? FOTO – TASR

Ak nemecko-francúzska iniciatíva zlyhá, možnosť vyzbrojovania Ukrajiny proti proruským separatistom bude ešte reálnejšia. Kľúčové stretnutie Putina a Porošenka v stredu nie je isté.

Je to strašné. Každý deň ich vystraší nejaké bombardovanie alebo ohlušujúce výstrely. Dnes videli bomby na nebi tesne predtým, ako dopadli na blízku fabriku. Mama je ustavične napätá a nervózna. Otec si napriek vojne drží prácu. Predáva topánky. Do obchodu chodí v sobotu a nedeľu. To sú teraz jeho pracovné dni.

Mladá ukrajinská študentka Polina z Donecka tak pre Denník N opisuje každodenný strach svojich rodičov, ktorí napriek všetkému ostali na východe Ukrajiny. Ona ušla pred vojnou do Kyjeva podobne ako zhruba milión ďalších, ktorí sa rozutekali buď na západ krajiny, alebo na východ do Ruska.

Až 50-tisíc mŕtvych?

Podľa OSN zomrelo na východe Ukrajiny vyše 5300 civilistov, ukrajinská armáda hovorí o vyše tisíc mŕtvych vojakoch. Nemecká rozviedka však podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung tvrdí, že realita je desaťkrát horšia a v Luhanskej a Doneckej oblasti, ktorú okupujú ozbrojení proruskí separatisti, zomrelo už 50-tisíc ľudí.

Zastaviť tento krvavý konflikt sa od štvrtka novou mierovou iniciatívou snažia nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande. „Ten plán môže zlyhať,“ povedala Merkelová po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Deň predtým sa stretla v Kyjeve s jeho ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom.

S Kremľom sa telefonicky spojila znovu v nedeľu. A, ako hovorí Putin, ak sa dovtedy vyjasní celý rad pozícií, v stredu sa stretnú všetci znovu v Minsku. Podľa západných politikov je Merkelovej snaha nadviazať na minské dohovory zo septembra, ktoré rebeli za výraznej pomoci z Ruska porušujú novou ofenzívou, poslednou šancou, ako predísť totálnej vojne.

Čo je v pláne

Od štvrtka, keď Merkelová a Hollande vyrazili na mierové turné, sa o ich pláne len špekuluje.

Zopár detailov prezradil Hollande v televízii France 2. Obe strany sa podľa neho zaviažu okamžitým prímerím a stiahnutím ťažkej techniky 50 – 70 kilometrov od demarkačných línií.

Nie je jasné, či tých, ako sa určilo na jeseň v Minsku, ako na tom trvá Kyjev. Alebo podľa súčasných, ktoré získali rebeli po januárovej ofenzíve. Súčasťou dohody má byť záväzok Kyjeva, že Luhanskej a Doneckej oblasti poskytnú čo najširšiu autonómiu.

Nový appeasement

Podľa niektorých kritikov je to de facto cesta k zamrznutiu konfliktu a vytvoreniu nového Podnesterska (proruská enkláva s tisíckami ruských vojakov v Moldavsku). Americký senátor John McCain to prirovnáva k appeasementu západných veľmocí pred 77 rokmi, keď prinútili Československo, aby sa vzdalo Sudetov, a ustúpili tak nacistickému Nemecku.

Takto to vidí Shooty.

„Musíme byť ostražití, aby dohoda nešla na úkor Ukrajiny,” hovorí pre Denník N knieža a bývalý šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg, ktorý bol jedným z účastníkov mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorú zatienila Merkelovej iniciatíva. „Mám podozrenie, že čiary, podľa ktorých sa uzavrie prímerie, sa nakreslia, zmluva sa podpíše a o pár týždňov sa boje začnú znovu.“

Na rozdiel od nemeckej kancelárky je presvedčený, že Západ bude musieť vyzbrojiť Ukrajinu. „Súhlasím s ňou, že vyzbrojovanie nikam neposunie Ukrajinu, lenže tu ide o to, ako zastaviť postup ruských jednotiek na jej území. Pokiaľ si budú môcť Rusi každý týždeň odrezávať kúsok z Ukrajiny ako zo salámy, tak ich nikto nezastaví,” rozpráva Schwarzenberg.

Putinovi podľa neho nejde len o nejaké dve mestá a zopár dedín. „Chce si ju podmaniť celú.”

Vysmiaty Lavrov

České knieža bolo svedkom, ako na konferencii vysmiali šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, keď hovoril o Charte OSN. „Bolo to úžasné predstavenie, vidieť také priamočiare klamanie, to je vzácny zážitok. Ani Lavrov si nemôže myslieť, že ich slová berieme vážne,” hovorí Schwarzenberg.

Lavrov bol nepresvedčivý, nervózny, a napriek tomu, že vie dobre po anglicky, hovoril iba po rusky. „Vôbec s nami nehovoril, len s ľuďmi z Moskvy, zrejme nechce byť vnímaný ako nelojálny,” tak zhodnotil pre Denník N jeho vystúpenie nemenovaný európsky diplomat. Američania podľa neho v Mníchove „jemne” tlačili na európskych partnerov, aby podporili dodávku zbraní na Ukrajinu.

„Nikto nechce podrývať Merkelovej diplomatické úsilie, hlavne nie u nej doma. Ale ak z týchto štvorstranných rokovaní nič nebude, tak sa situácia môže zmeniť. Ešte ani Američania sa celkom nerozhodli.”

Autonómia pre Donbas

Podobne to vídí aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý rozpráva, že takú napätú mníchovskú konferenciu ešte nezažil. „Ak mierová iniciatíva neuspeje, tak nás čakajú ďalšie sankcie proti Rusku a nárast podpory pre tábor, ktorý je za zbrojenie Ukrajiny,” povedal pre Denník N.

Ak ju Rusko odmietne, podľa neho to nezostane bez následkov. Ukrajinci napriek obavám z nového separatistického regiónu na svojom území podľa neho budú musieť ustúpiť. „Všetkým je jasné, že sa to skončí nejakou mierou autonómie pre Donbas. Dôležité bude, aby to riešenie rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny,” hovorí Lajčák.

S tým má pochybnosti britský šéf diplomacie Philip Hammond, ktorý označil Putina za „niečo ako tyrana z 20. storočia“. Merkelovej plán odmietol pomenovať, čo len Minsk plus. O tom, či sa mýli, napovie už streda a to, či Porošenko a Putin vôbec prídu a podajú si v Minsku ruky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie