Mihál chce vyzvať Sulíka: Liberálni voliči nad nami nemôžu krútiť nosom

Richard Sulík v marci doviedol SaS k najlepšiemu volebnému výsledku v jej histórii.
Je to tak.

Nie je prekvapivé, že ho mesiac po takýchto voľbách niekto vyzve na súboj o predsedu strany?
Sme strana, ktorá uznáva demokratické princípy. U nás sú regulárne voľby predsedu raz za štyri roky. Ak máte ako člen, ktorý v roku 2009 stranu zakladal, príležitosť ponúknuť svoje služby vo funkcii predsedu len raz za takéto obdobie, prečo by ste to nemohli spraviť? Ja som v SaS nikdy proti Richardovi Sulíkovi nevystupoval ani som sa ho nesnažil prekričať. Robil som si svoju prácu a teraz je priestor na to, aby som členom povedal: som tu a mám záujem viesť túto stranu ďalej, lebo moje predstavy sú iné ako predsedove. Navyše to ešte nie je stopercentné. Za rok sa môže všeličo zmeniť.

Kedy ste o tejto ambícii povedali Richardovi Sulíkovi?
Večer pred kongresom.

A ako reagoval?
Nijako extra nereagoval.

Povedali ste, že máte iné predstavy ako Sulík. Čo to znamená?
V prvom rade ich chcem povedať premysleným spôsobom našim členom. Ale je samozrejmé, že som sa za kandidáta na predsedu neponúkol z dlhej chvíle. SaS dnes stojí na silnom ekonomickom pilieri, ale ten je fakticky jediný. Získali sme 12 percent vo voľbách, najmä od bývalých voličov SDKÚ, ktorých sme oslovili prepracovaným ekonomickým programom. Nielen písmenkami na papieri, ale aj dôveryhodnými ľuďmi, ktorí za programom stáli. Ak však chceme ašpirovať na skutočného lídra opozície a chceme dať skutočne slušnú ponuku stredopravým voličom, tak ekonomický imidž strany, ktorý jej dáva Richard Sulík, nestačí.

Aký imidž by teda mala SaS mať?
Svet nie je len o ekonomike a peniazoch, má aj iné rozmery. To by som chcel akcentovať a vyťahovať osobnosti, ktoré by tieto časti programu vedeli napĺňať. Je jasné, že v prvom rade hovorím o zdravotníctve a školstve. Najmä pri zdravotníctve si musíme priznať, že z pohľadu osobností sme na tom slabšie. Nedokázali sme získať takého človeka, ako je Alan Suchánek, ktorý nakoniec kandidoval za OĽaNO. Od prvých dní je ho v parlamente vidieť. Pritom – pokiaľ viem – sme sa oňho snažili.

No na školstvo ľudí máte, nie?
Tam je pomerne silné zastúpenie, aj program je prepracovaný, no treba o ňom viac hovoriť. To isté platí aj o kultúre či sociálnych veciach, teda mojom portfóliu. O sociálnych službách hovoríme veľmi málo. Každý, kto v tom robí, vie, že systém je v katastrofálnom stave. Kvalita života starších ľudí nie je len o dôchodkoch, či sa budú valorizovať o tri či päť percent, ale aj o tom, v akom prostredí žijú, či je o nich dobre postarané, či sa musia tlačiť desiati v jednej izbe s nevyhovujúcimi podmienkami. V SaS sa tejto téme venuje niekoľko veľmi kvalitných ľudí, ale my o tom musíme aj hovoriť. Politika nie je len o tom, že vy niečo potichučku chystáte, a nikto o tom nevie. V politike musíte kričať.

Rozumiem, ale nezdá sa mi, že by Richard Sulík niekomu v strane bránil viac hovoriť o školstve, alebo že by vám alebo Natálii Blahovej zakazoval hodnotiť sociálne služby.
Samozrejme, že to neblokuje, ale on ako predseda a hlavná tvár strany akcentuje len ekonomický program, čo nestačí. Mnoho ľudí sa pýta, prečo takéto témy neriešime. My ich pritom riešime, ale nie je to také výrazné. V politike sa potrebujete predať voličovi a to nerobíme dobre.

Nechcem, aby tá otázka vyznela útočne, ale myslíte si, že to budete predávať lepšie ako Sulík, ktorý možno trocha polarizuje, ale zároveň je nepochybne výraznejší, známejší a aj podľa počtu preferenčných hlasov je zo strany najpopulárnejší u voličov?
Po prvé, mnohým z týchto tém veľmi dobre rozumiem, aj keď, samozrejme, nie som vševedko. Druhá vec je tím, ktorý si okolo seba staviate. Videli ste na kandidátke do parlamentu, že Richard preferuje ľudí, ktorí sú silní v ekonomických témach.

Vrátane vás ako odborníka na dane, na kandidátke ste boli štvorka.
Veď áno, ja nehovorím, že by som mal dôvod sa nejako sťažovať. Ale mali sme na kandidátke aktivistku Moniku Kozelovú, no až na štyridsiatom mieste. A to bola chyba, ukázali to aj preferenčné hlasy. Získala takmer 6-tisíc krúžkov – keby mala SaS nižší výsledok, prekrúžkovala by sa aj do parlamentu. Ak sa teda bavíme o rozdieloch medzi mnou a Sulíkom, je to aj o prístupe k osobnostiam, ktorým by som ja dal väčší priestor. Šéf strany musí vyváženým spôsobom dávať priestor osobnostiam, ktoré v strane sú, aby sa cítili komfortne a ľudia ich počuli.

Čiže Sulík podľa vás dáva menší priestor ostatným?
Ja by som bol iný predseda. Možno menej výrazný, ale dával by som väčší priestor osobnostiam v strane.

Stále sa ponúka otázka, či Sulík niekoho blokuje, alebo či svieti tak, že na ostatných nie je vidieť. Jednoducho – či sa nemôžu presadiť sami.
To máte v každej strane. Otec zakladateľ, pokiaľ je predsedom, bude vždy majákom, na ktorého sa upiera najväčšia pozornosť členov aj médií. Problém SaS je aj to, že má málo členov, každý si s každým tyká a väčšina aspoň v prijímacom procese prešla okolo Sulíka. Keby sme boli silnejší v regiónoch a počet členov by bol vyšší, možno by tu to otcovské naviazanie na Sulíka nebolo.

Všetko, čo ste povedali doteraz, nenaznačuje, že by ste chceli nejako radikálne meniť kurz SaS.
Nie meniť, ale doplniť. To, čo robíme, robíme dobre, ale nerobíme všetko, čo by sme robiť mali. Tradičná predstava o SaS je dnes taká, že sme liberálna strana, ktorá by len škrtala a presadzuje čo najštíhlejší štát. Keď budeme o štyri roky vo vláde, mali by sme príjemne prekvapiť aj tých, ktorí nás trebárs aj nevolili.

A pod vami by SaS už nechcela štíhly štát?
Diskusia o štíhlom alebo tučnom štáte sa zvrháva na to, či máme mať vysoké alebo nízke výdavky. Debata by však mala byť o tom, aké služby štát dáva svojim občanom. Ak je štát štíhly a dáva občanom len nevyhnutné služby, aj tie musia fungovať na sto percent. Ak je tučný, dobre – také je momentálne nastavenie a pre túto chvíľu ho akceptujme, ale potom by služby mali fungovať úplne excelentne. A to sa nedeje. Štát vždy bude nejaké služby občanom poskytovať a tie musia byť kvalitné.

Richard Sulík pred voľbami hovoril, že SaS cielene načas odložila témy, ktorými bola viditeľná napríklad v roku 2010. Či už ide o dekriminalizáciu marihuany, registrované partnerstvá a podobne. Ako sa na to pozeráte vy? Mali by ste sa k nim vrátiť?
My sme si sami urobili strašné zjednodušenie – „nehovorme v kampani o marihuane a registrovaných partnerstvách“, pod čo sa de facto schovalo, aby sme nehovorili o spoločenských témach ako takých. Kampaň sme postavili na daniach, odvodoch a ekonomike. Myslím si, že to tak nemá byť. SaS musí ponúknuť i program a osobnosti, ktoré sa budú venovať aj spoločenským témam, medzi ktoré, samozrejme, patrí odluka cirkvi od štátu, dekriminalizácia marihuany a registrované partnerstvá. No zároveň súhlasím s tým, že ak chcete v súčasnej slovenskej spoločnosti v týchto citlivých otázkach niečo dosiahnuť, tak nemôžete tlačiť na pílu, lebo sa to potom obráti proti vám.

Čo to znamená?
Keď urazíte voličov, pre ktorých je viera doslova posvätná vec, nikdy vás voliť nebudú, hoci by s mnohými inými bodmi programu súhlasili. SaS je dnes jediným zástancom liberálnych tém. Budeme ich mať v programe vždy. Opäť ide len o to, ako ich predať a zároveň od strany neodplašiť ľudí, ktorí by nás inak volili, ale toto je pre nich veľká prekážka. Aj na Orave sú ľudia, ktorí by radi volili liberálnu stranu, no predstavte si, že celá ich rodina volí KDH. Keď to odľahčím, naša strana musí komunikovať tak, aby voľbou SaS nikto neriskoval rodinný konflikt.

Čiže ako? Budete o týchto témach hovoriť, ale nebudete ich za každú cenu presadzovať?
Dnes sa to presadiť nedá, no situácia na Slovensku sa vyvíja. Aj vďaka tomu, že sme od roku 2010 v parlamente, sa o týchto témach aspoň začalo otvorene hovoriť. Už to nie je tabu. Len nedozrel čas na to, aby sme ich silným spôsobom presadzovali. Pán Vašečka či pani Verešová z OĽaNO si možno povedia: „Aha, SaS sa nezmení, vždy budú za dekriminalizáciu marihuany a registrované partnerstvá.“ Ale s tým nič nenarobím, to vypovedá aj o ich myslení. Mne však ide o ľudí, ktorí nie sú príliš vyhranení ani na jednu stranu, no uráža ich, ak niekto útočí na niekoho, kto má na tieto témy opačný názor.

Ľubomír Galko o Sulíkovi povedal, že on nie je iba Excel, jednotka a nula, čím pomenoval to, ako ho mnohí vnímajú. Časť komentátorov mu to pripomenula pri jeho analýze Kotlebovho programu, kde nepochybne chcel ukázať, že Kotlebov program je nezmyselný, ale zároveň ignoroval kontext. Teda aj oveľa nebezpečnejšie návrhy, ktoré mal Kotleba v minulosti. Zákaz ostatných politických strán, dokonca zákaz väčšiny cirkví. Ako to so Sulíkom je?
Richard Sulík je excelentný manažér, to musí uznať každý. Jeho politické pôsobenie je druhá vec. V politike nemôžete veci zjednodušovať na nuly a jednotky. Musíte rozmýšľať inak, ako by ste rozmýšľali pri riadení súkromnej firmy, a musíte zapojiť viac srdiečka či politických skúseností. Aj v tom sa zrejme trocha líšime. Moja politika je viac o úsmeve.

A ten Kotleba?
Ak môžem Richardovi niečo vyčítať, tak je to trochu postoj k tomu, že máme v parlamente fašistov. Ja nespochybňujem, že ich volilo 200-tisíc ľudí a že sa sem dostali demokraticky. Ale môj postoj je odmietavý. Nedáva žiadny zmysel, aby sme program, ktorý majú fašisti, bod po bode hodnotili, či je dobrý alebo zlý, lebo za ich programom sa skrýva niečo viac. Tak isto, ako SaS od svojho vzniku zásadovo postavila svoju politiku na odmietaní bývalých komunistov a eštebákov, by SaS ako liberálna strana mala zásadne odmietať fašistov. Kotleba je fašista, to je bez diskusie. Ak náš predseda zjednodušuje veci tak ako pri jeho programe, môžu to mnohí ľudia čítať tak, že veď on proti Kotlebovi ani nie je. A to predsa nie je pravda. Ale my sami takto dávame priestor ľuďom, ktorí SaS nemajú radi, aby o nás písali, že sme schopní s Kotlebom spolupracovať. Sulík musí vyslať jasný signál, pokojne aj jednou vetou: „SaS nechce mať s Kotlebom nič spoločné, lebo je to fašista.“ Mne je ľúto, že sa to zatiaľ nestalo.

Bavili ste sa o tom na kongrese?
Na kongrese sme sa bavili o všeličom, aj o tejto téme. Ľudia, ktorí sú z regiónov ako Horehronie, nás upozorňujú, že sa na Kotlebu upínajú ľudia, ktorí majú ťažký život a zároveň vnímajú boľavý problém Slovenska, teda neprispôsobivé rómske komunity. Vravia nám: nepodceňujte to.

Sulík po ohlásení vašej kandidatúry povedal, že po tomto súboji nemôže dôjsť v SaS k ďalšiemu rozkolu, lebo na rozdiel od Miškova, Kollára či Krajcera si nevytvárate za sebou žiadne krídlo. Ale nie je to tak, že zastupujete časť strany, ktorú viac ako Richard Sulík či Ľubomír Galko reprezentuje Martin Poliačik či Lucia Nicholsonová?
Tváriť sa, že mám rád všetkých ľudí rovnako, by bolo falošné. Samozrejme, že mám k niektorým ľuďom bližšie. V SaS je Lucia Nicholsonová človek, s ktorým si rozumiem najlepšie. Odkedy sme boli spolu na ministerstve, vytvorilo sa medzi nami puto, ktoré podľa mňa vydrží až do smrti. Na Martinovi Poliačikovi sa mi zasa páči, ako rastie a ako na sebe pracuje. Keď porovnávam Poliačika z roku 2010 a Poliačika z roku 2016, vidím, že ten dnešný  je omnoho vzácnejší, múdrejší, má väčší prehľad.

Aj o Richardovi Sulíkovi vravia, ža za roky v politike vyrástol.
To som chcel práve povedať. Mám rád ľudí, ktorí v politike rastú; to sa týka Poliačika aj Sulíka, hoci Richard Sulík je ľudsky stále tým istým Richardom Sulíkom, akého som ho v roku 2008 spoznal. Netvrdím, že je to zle. Beriem ho a rešpektujem ho takého, aký je, s dobrými aj ľudsky horšími vlastnosťami. No ja som iný a chcem ponúknuť aj inú víziu. Nie sa zaštiťovať len ekonomikou a zašliapavať do zeme ľudskoprávne témy, len aby sa o nich voliči nedozvedeli. Na to, aby sme boli po ďalších voľbách líder novej vlády, musíme osloviť nielen voličov, ktorí oceňujú náš výborný ekonomický program, ale aj tých, ktorí tu chcú mať stranu silnú aj v iných spoločenských otázkach.

Konkrétne: chcete oslovovať sklamaných voličov Mosta-Híd a Siete?
Napríklad. Voliči, ktorí nemajú v láske politiku Roberta Fica, si budú hľadať stranu, ktorej budú chcieť dať hlas. Okrem toho, voliť prišlo len 60 percent voličov. Dve pätiny ľudí zostali doma a tých treba vedieť osloviť tiež. Ak SaS nezmohutnie v programe, osobnostiach, regiónoch a spôsobe komunikácie, tak tu vznikne iná nová strana, ktorá zaplní vákuum. Ona nepochybne príde…

…minimálne zo strany Richarda Rybníčka je to už isté.

Presne tak, a my to budeme vítať, lebo na pravej strane politického spektra by mala byť aj kresťansko-konzervatívna strana, ale aj slušná liberálna strana, teda SaS. Tieto dve strany musia vedieť spolupracovať, ale budú súperiť o voličov. Našou ambíciou musí byť osloviť všetkých liberálne naladených ľudí. Nemalo by to byť tak, že liberálny volič, ktorý by inak bez zaváhania mal voliť nás, bude krútiť nosom. Chýb, ktoré robíme (a je zbytočné ich menovať), sa musíme vyvarovať. Ja verím, že ja ako predseda by som tie chyby nerobil.

Skúsme to zhrnúť: existuje v SaS niečo ako sulíkovsko-galkovské krídlo a vedľa neho krídlo Mihála, Nicholsonovej a Poliačika?

V názoroch sa určite líšime, ale nie je to tak, ako to bolo v zlých časoch, keď tu bol súboj medzi Sulíkom a Miškovom s Kollárom. Vtedy to bolo veľmi škaredé – pol roka sa venovala energia tomu, ktorá skupina získa pozíciu predsedu. Veľmi sa intrigovalo a kým sme sa z toho spamätali, prešli dva roky. Nešťastné to bolo aj v tom, že tí, ktorí prehrali, zo SaS odišli. Ja to tak riešiť určite nebudem. Keby som to mal povedať ja, tak v SaS je 150 názorových prúdov, lebo u nás majú všetci členovia nejaký názor.

Povedali ste, že by ste k politike na rozdiel od Sulíka pristupovali so srdiečkom a úsmevom. Keď sa skladala súčasná vláda, boli ste politik, ktorý patril k tým najviac nahnevaným, zvolávali ste ľudí aj do ulíc. Petrovi Tatárovi z Mosta-Híd ste na Facebooku napísali, nech odíde z vášho života, lebo si už nemáte čo povedať.

Ja som povahou cholerik, nebudem hovoriť, že to tak nie je. No za 51 rokov svojho života som sa naučil správať. Občas sa stane, že do môjho života príde moment, keď nedokážem riešiť veci s úsmevom a všetku svoju energiu dám do toho, aby som niečo zmenil. To sa v mojom živote stalo asi trikrát.

Kedy?
Po prvý raz v roku 1989, keď som bol na základnej vojenskej službe. V prostredí s najväčšou koncentráciou politrukov, kde máte sekať dobrotu a neorganizovať demonštrácie, lebo by vás mohli odsúdiť za vlastizradu, som zakladal pohraničnícke Občianske fórum, aj keď som nevedel, ako to celé dopadne. Druhým momentom bol rok 2009, keď sa rúcal futbalový Inter, ktorý mal z rozhodnutia mocných mužov zaniknúť, a ja som spravil všetko preto, aby značka Inter (futbalová, nie tá Kolesíkova) zostala. Tretíkrát to bolo teraz, keď mohla úplne pokojne vzniknúť pravicová vláda. Komplikovaná, možno by sa rozpadla, ale antikorupčná a reformná. Ja viem, prečo nevznikla, viem, prečo je tu táto štvorica. Dali sa dohromady pre peniaze, pre nič iné. A to ma nahnevalo.

A tá reakcia na Petra Tatára teda bola adekvátna?

Peter Tatár do toho možno tak nevidí. Ale on nie je obyčajný človek, je to tribún Nežnej revolúcie, ktorý by mal všetko, čo sa tu deje, čítať. Dvadsaťpäť rokov bojoval proti eštebákom, oligarchom a všetkému, čo dusí Slovensko. A teraz bude obhajovať politiku Bélu Bugára? Tým ma strašne sklamal.

To vyradenie zo života platí pre celý Most-Híd?

Dni po voľbách boli chvíľami sklamania, počas ktorých som cítil zradu. Viem, že by ju mali cítiť hlavne voliči, ale cítil som ju aj ja, ako ich bývalý opozičný partner a potenciálny koaličný partner. No každý zázrak trvá tri dni, a ja síce nebudem tejto vláde držať palce, to ani náhodou, ale viete – beriem to ako politiku.

Spravili by ste po voľbách niečo inak ako Sulík? Ako sa napríklad pozeráte na nedávnu prestrelku medzi Ficom a Sulíkom, keď premiér z nemocnice vášmu predsedovi vyčítal, že mu nedá pokoj ani vtedy, keď leží na áre?

Sulík v čase, keď bola šanca na zloženie stredopravej vlády, urobil všetko, čo mohol, a robil to excelentne. Ukázal, že dokáže byť politikom a má v sebe rozmer štátnika. Mohol byť premiérom Slovenskej republiky. Hovoril som o sebe, že som cholerik a že to vo mne vrelo. Tak isto to vrelo aj v Sulíkovi. My sme túto krajinu mohli viesť teraz niekam úplne inam. To, že Richard takto vynadal Robertovi Ficovi, vyplýva z toho všetkého. Druhá vec je, že by som takýto článok nenapísal, to je pravda. Možno tie tri dni po voľbách. Dnes viem, že treba zaťať zuby a robiť všetko pre to, aby sa kormidlo po budúcich voľbách definitívne obrátilo.

A ako sa teda podľa vás treba správať k Robertovi Ficovi, keď leží na áre?

K ľuďom sa treba správať slušne, aj keď sú politickí súperi. K ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy, zvlášť. Ja s tými výrokmi Richarda Sulíka nesúhlasím.

Aj ste mu to povedali?

Nebol na to ešte priestor, treba si uvedomiť, že Richard chodí do Bruselu a Štrasburgu, aj keď len na otočku. V pondelok večer odchádza a často je v stredu večer naspäť. No je rozlietaný a niekedy ho nechytíte.

Je dobre, že po voľbách zostal v europarlamente?

Ja by som to riešil inak. On nespravil nič iné, než čo povedal voličom pred voľbami: teda že ak SaS nebude vo vláde, zostane v Európskom parlamente. Sľub dodržal. No stráca priestor na to, aby počas permanentnej prítomnosti na Slovensku pružne reagoval, ak sa niečo stane. Napríklad si zoberte posledné Kaliňákovo vystúpenie v parlamente, na ktoré tak dobre reagovala Lucia Nicholsonová. Správnejšie by však bolo, aby Smeru vyčistil žalúdok aj predseda strany. Keby bol podpredsedom parlamentu Sulík, mohol na Kaliňáka reagovať okamžite. Túto príležitosť dnes nemá. Môže napísať nejaký blog, ale ten už tak neosloví.

Prečo ste záujem kandidovať ohlásili rok vopred? A máte nejakú šancu?

Ja som zatiaľ oznámil len záujem kandidovať, za ten rok sa môže všeličo zmeniť. No oznámil som to preto, lebo teraz bola príležitosť hovoriť s členmi osobne na kongrese. A moje šance? Uvidíme, čo bude o rok. Budeme mať za sebou prvý rok tretej Ficovej vlády a vtedy prídem s konkrétnou ponukou, ktorou našich členov oslovím. Keby som si neveril, tak do toho nejdem.