Denník N

Gruzínec, ktorý zveľadil Bešeňovú: Ľudia sa báli, že tu chcem otvoriť bordel

Nodari Giorgadze (roč. 1952) vyštudoval fyziku a medzinárodné právo v Tbilisi. Začínal ako inžinier, dva roky slúžil ako vojak v Afganistane. Po návrate pracoval ako vysoký úradník na ministerstve vnútra a člen ústredného výboru Komunistickej strany Gruzínska. V rokoch 1991 až 1993 bol krátko námestníkom ministra obrany i úradujúcim ministrom, poslancom či poradcom prezidenta. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec vo Viedni a delegát Medzinárodnej únie veteránov. Na Slovensku žije od roku 2000, desať rokov vlastnil termálny park Bešeňová, dnes podniká v energetike a prevádzkuje hotel Gino Park Palace, ktorý je v kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici (na snímke). Foto N – Tomáš Benedikovič
Nodari Giorgadze (roč. 1952) vyštudoval fyziku a medzinárodné právo v Tbilisi. Začínal ako inžinier, dva roky slúžil ako vojak v Afganistane. Po návrate pracoval ako vysoký úradník na ministerstve vnútra a člen ústredného výboru Komunistickej strany Gruzínska. V rokoch 1991 až 1993 bol krátko námestníkom ministra obrany i úradujúcim ministrom, poslancom či poradcom prezidenta. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec vo Viedni a delegát Medzinárodnej únie veteránov. Na Slovensku žije od roku 2000, desať rokov vlastnil termálny park Bešeňová, dnes podniká v energetike a prevádzkuje hotel Gino Park Palace, ktorý je v kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici (na snímke). Foto N – Tomáš Benedikovič

Nodari Giorgadze slúžil ako sovietsky vojak v Afganistane. Hovorí, že Kremeľ urobil najväčšiu chybu, keď sa Afgancom snažil diktovať svoj spôsob života.

Gruzínec NODARI GIORGADZE (63) rád hovorí, že v živote už bol takmer všetkým. Vyštudovaný fyzik slúžil ako sovietsky vojak v Afganistane. Neskôr bol funkcionárom gruzínskej komunistickej strany, námestníkom ministra obrany či veľvyslancom.

Po roku 2000 sa usadil na Slovensku a začal podnikať. Desať rokov vlastnil a rozvíjal termálny park Bešeňová na Liptove a po jeho predaji sa vrhol do prestavby renesančného kaštieľa pri Považskej Bystrici, z ktorého urobil luxusný hotel.

Podľa svojich slov však stále nekončí. V rodnom Gruzínsku plánuje postaviť ekologické mestečko pre 25-tisíc ľudí. Do jeho výstavby sľubuje zapojiť aj slovenských podnikateľov. „Pre tento projekt chceme posielať každý rok zo Slovenska tovar v hodnote 50 až 70 miliónov eur,“ hovorí. 

Čím to je, že Bešeňová v posledných rokoch zatienila aj Piešťany alebo Sliač? 

Nielen Bešeňová – z celého Liptova sa stalo jedno z hlavných centier cestovného ruchu na Slovensku, ktoré súperí aj s Tatrami. V Bešeňovej je to tým, že sme nešetrili. Len jeden príklad: do Thermal Parku sme napríklad kúpili nerezové bazény. Tie sú štyrikrát až päťkrát drahšie ako obyčajné, lenže zanechávajú dobrý dojem. Návštevníci majú pocit čistoty, vidia, do akej vody idú, takže tá investícia sa vráti.

A ďalší príklad? 

Boli sme aj jedni z prvých, ktorí sme zaviedli nočné čistenie bazénov. Iné strediská sa večer zatvorili a čistili až ráno. U nás nastúpilo osem až desať ľudí každý večer a čistili. Teplota vody v bazénoch je od 25 do 39 stupňov, takže keď vám tam večer zostane milión baktérií, do rána ich bude miliarda. Potom môžete použiť akúkoľvek chémiu, ale takého množstva baktérií sa ťažko zbavíte.

Bešeňovú ste kúpili v roku 2003. Aké to bolo v začiatkoch? Boli ste cudzinec, navyše z dosť vzdialenej krajiny.

Nikto nevedel, čo bude. Mysleli si, že som mafián, ktorý do Bešeňovej navozí ženy a otvorí tam veľký bordel. Trochu som to chápal, pretože ma nepoznali. Počuli len, že som nejaký dôstojník, ktorý bol v Afganistane. Časom však videli, že čo som sľúbil, som aj dodržal.

Z Bešeňovej som  nikdy neodnášal peniaze; čo sme zarobili, sme aj investovali. Keď som tam prišiel, boli tam tri bazény a jedna stará budova. Odvtedy tam vyrástlo päť hotelov, devätnásť reštauračných zariadení a dvadsaťtri bazénov. Ročná návštevnosť je do 600 000 ľudí. Nakoniec mi tam udelili aj čestné občianstvo.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Giorgadze bol v prvej polovici 90. rokov krátko námestníkom ministra obrany i úradujúcim ministrom, neskôr vojenským poradcom prezidenta. Na snímke si podáva ruku s generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Chronickým problémom slovenského cestovného ruchu je prístup personálu. Ako ste riešili túto vec?

To bol asi náš najdôležitejší marketingový krok – naučiť ľudí, aby sa neusmievali len na majiteľa, ale aj na hostí. Hovoril som im, že majiteľ nie je kráľ. Kráľ je ten, kto prináša peniaze. Nie je možné, aby zamestnanec hodil návštevníkovi na stôl kávu a povedal: „Berte.“ Má sa spýtať: „Môžem pre vás urobiť ešte toto? Nepotrebujete tamto? Páčilo sa vám u nás?“

Ako ste ich to učili?

Ťažko. V Bešeňovej za mojej éry pracovalo 250 stálych zamestnancov, v lete s brigádnikmi ich bolo 500. Minimálne trikrát sme vymenili viac než polovicu personálu. Nakoniec sa nám podarilo vytvoriť výborný kolektív. U nás neexistovalo, aby jeden zamestnanec donášal na druhého. A keď napokon videli, že máme stálych návštevníkov aj z Poľska, Maďarska, Rakúska alebo z Ruska, naučili sa byť hrdí na svoju prácu.

O Bešeňovej rád hovoríte ako o svojom dieťati. Čo vás pred rokom a pol viedlo k tomu, že ste ju predali?

Ja som ju nepredal, ja som Bešeňovú vydal za bohatého chlapa. Vychoval som ju, postaral som sa, aby bola pekná, a našiel som jej dôstojného ženícha.

Bešeňovú kúpila skupina Verex, ktorá vlastní napríklad Tatralandiu a má podiel v Tatra Mountain Resorts. Keby sme parafrázovali slová o svadbe: prečo si myslíte, že je to správny ženích?

Tých ľudí poznám dlhé roky a oni poznajú Bešeňovú. Mali sme záujemcov, ktorí nám ponúkali viac, ale chcel som ju predať domácej firme. Neverím, že keby prišiel kupec napríklad z Ukrajiny, Francúzska alebo z inej krajiny, že by Bešeňovú rozvíjal tým smerom, ako si to predstavujem ja.

Termálne kúpaliská v Bešeňovej boli desať rokov spojené Giorgadzem, koncom roku 2014 sa rozhodol celý komplex predať.
Termálne kúpaliská v Bešeňovej boli desať rokov spojené s Giorgadzem, koncom roka 2014 sa rozhodol komplex predať. Termálny park stále nesie meno odvodené od jeho prezývky: Gino Paradise.

Máte džentlmenskú dohodu, že nový vlastník bude pokračovať v tých veciach, o ktorých sme sa rozprávali?

Áno, takáto dohoda je. Bola to moja požiadavka a aj oni to tak brali, že sa v tomto trende musí pokračovať. Nikto predsa nemá záujem Bešeňovú potopiť, zvlášť keď sa teraz otvárajú ďalšie možnosti. Vo svete je bezpečnostná situácia taká, aká je. Ľudia sa boja jazdiť do Egypta, do Turecka, do Tuniska; musíme robiť všetko pre to, aby jazdili oddychovať na naše krásne Slovensko.

Ja sám v Bešeňovej stále podnikám. Budem tam stavať delfinárium, budem tam stavať liečebno-pobytový apartmánový dom. Veľmi si vážim miestnych ľudí a oni si vážia mňa.

Váš príbeh však nie je len o Bešeňovej. Vyštudovali ste fyziku a začiatkom 80. rokov ste slúžili v Afganistane ako sovietsky vojak. Čo ste tam presne robili?

Mal som na starosti kontakt s miestnymi obyvateľmi, snažil som sa hľadať možnosti spolupráce medzi Afgancami a našou armádou. Do Afganistanu som prišiel v novembri 1981, základňu som mal v Džalalabáde, kde bolo centrum našej zóny Vostok. Na začiatku, keď sme jazdili po dedinách, nám deti dávali kvety, volali nás k sebe domov na čaj. O rok neskôr už po nás tie isté deti hádzali granáty.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Giorgadzeho (druhý sprava) odvelili do Afganistanu, keď mal tridsať rokov. Slúžil na základni v Džalalabáde na východe krajiny. Foto N – Tomáš Benedikovič

To je dosť prekvapujúce, že vám dávali kvety. Veď to bola okupácia.

My sme s Afganistanom mali historicky dobré vzťahy už od čias cára. Keď vznikol Sovietsky zväz, Afganistan bol prvou krajinou, ktorá ho oficiálne uznala. Neskôr tam jazdili experti zo Sovietskeho zväzu, ale napríklad aj z Československa stavať cesty, mosty, zakladať citrusové plantáže. V 70. rokoch za prezidenta Dáúd Chána platilo nariadenie, že pokiaľ sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie