Český prezident Pavel: Trumpovi do hlavy nevidím, ale nečudujem sa, že USA sú z Európy unavené

Český prezident Petr Pavel vo veľkom rozhovore hovorí, ako vníma rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa aj čo môže znamenať pre ukrajinskú a širšiu európsku bezpečnosť. Európa si podľa neho dokáže vybojovať miesto za rokovacím stolom – aby za ním nebola pri rozhodovaní o európskej bezpečnosti, nedáva podľa neho zmysel.

V rozhovore sa okrem iného pýtame:

• či sa môžeme spoliehať na USA ako na spojenca proti agresii, keď Trump označuje napadnutú krajinu za agresora;
• či prezidenta prekvapujú Trumpove výroky;
• ako môže Európa získať svoje miesto pri rokovacom stole;
• prečo vety, že všetci budú musieť ustúpiť, spravidla pokračujú zmienkou, v čom bude nútená ustúpiť Ukrajina;
• aké bezpečnostné záruky sú podľa neho pre Ukrajinu dosiahnuteľné.

Prvá otázka je jasná: čo hovoríte na najnovší rétorický posun Donalda Trumpa, ktorý volí voči Volodymyrovi Zelenskému podobné alebo rovnaké slová ako Rusi?

Posunov bolo veľa a ešte ich pár zaregistrujeme. Stále chcem veriť, že to je ono shaping the battlefield, teda vytyčovanie možností na ďalšie rokovania, ktoré majú protistranu držať v neistote. Počas debát s americkými partnermi sme sa doteraz v princípoch vždy zhodli, takže predpokladám, že sme naďalej pevnými spojencami, že je v našom záujme suverenita Ukrajiny a to, aby Rusko nevyšlo z agresie ako víťaz.

S tými vyhláseniami to úplne nekorešponduje, ale verím, že budeme mať šancu sa zhodnúť na spoločnom postoji a zladiť noty, kým dôjde k rokovaniu o podstatných veciach.

Môžeme sa však spoliehať na USA ako na spojencov proti agresii, keď z úst amerického prezidenta počujeme, že za agresora považuje napadnutý štát?

Nebral by som všetky vyhlásenia doslovne. Americký prezident nechce ísť na rokovanie s odkrytými kartami. Zároveň by som však bol určite za to, aby sme to brali ako veľmi silný impulz na to, aby sa Európa postavila na vlastné nohy. Je dobré počítať so spojencami na druhej strane Atlantiku, ale ešte lepšie je spoliehať sa na vlastné sily. Ak budeme môcť ísť spoločne, o to lepšie, ak nie, musíme mať schopnosti a vôľu rozhodnúť a konať sami.

Znepokojuje ma, že od Trumpovej inaugurácie rezonuje už mnoho výrokov, ktoré sú konzistentné len v tlaku na partnerov a spojencov, nie na agresora.

Ak bolo cieľom USA vyburcovať Európu z letargie, podarilo sa im to. A pretože sa ťažisko pozornosti USA posúva do Pacifiku, mali by sme sa o to rýchlejšie snažiť byť schopní sami rozhodovať a konať.

To si na našej strane Atlantiku jasne uvedomuje čoraz viac krajín. V Paríži na samite k AI aj na konferencii v Mníchove som od európskych predstaviteľov počul, že