Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Hlavnou úlohou slovenskej zahraničnej politiky je zvoliť si správnu stranu. Pred niekoľkými rokmi si Robert Fico zvolil členstvo Slovenska v eurozóne a následne i v takzvanom jadre Európskej únie. No dnes Úniu predstavuje verejnosti ako zbor pomýlených vojnových štváčov.
V zákulisí Ficovho radikálneho obratu sú dva faktory: korupcia, ktorú prestali po voľbách v ruku 2020 tolerovať orgány činné v trestnom konaní, takže sa v plnej nahote a pred celým svetom obnažila zločinná povaha režimu, ktorý Fico vybudoval so svojimi spolustraníkmi a oligarchami. Tým druhým faktorom je dlhodobé pôsobenie ruskej rozviedky v slovenskom prostredí a s tým spojené posilňovanie extrémnych politických prúdov a šírenie dezinformácií.
Robert Fico vo svojom komentári na fejsbuku pred niekoľkými dňami privítal telefonát amerického prezidenta Trumpa s ruským prezidentom Putinom. Uvidel v ňom potvrdenie svojich názorov. A v tom je ten vtip a tragédia zároveň. Otázkou totiž je, akých názorov.
„Použitie ruskej vojenskej sily bolo porušením medzinárodného práva, ale Rusko malo vážne bezpečnostné dôvody na takýto postup,“ napísal premiér.
To je rovnaké a zároveň také absurdné ako názor, že rozpútanie druhej svetovej vojny vrátane holokaustu bolo síce porušením
Ivan Štulajter






























