Dušan Mikušovič
Handlovanie o funkcie je nevkusné, ale o politickú korupciu nejde, hodnotia udalosti uplynulého týždňa šéf reportérov Denníka N Juraj Koník a komentátor a editor Filip Obradovič.
Premiér Fico dotlačil Hlas a SNS k dohode na dodatku ku koaličnej zmluve a Smer prevzal dva rezorty, ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja aj ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré teraz zrejme ponúka odídeným poslancom z klubov týchto strán. Znamená to, že je všetko vyriešené?
Filip Obradovič: Znamená to, že Robert Fico zobral dve ministerstvá svojim koaličným partnerom, ale zatiaľ nepoznáme koncovku. Ja predpokladám, že s poslancami okolo Rudolfa Huliaka už nejaká dohoda je. Buď tam pošlú nejakého svojho nominanta, alebo jeden z nich pôjde na ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Čo sa týka toho druhého ministerstva, očakávam, že je to súčasťou rokovaní s Jánom Ferenčákom a poslancami okolo neho. Ale my vôbec nevieme, čo vlastne táto trojica poslancov, teda konkrétne Ján Ferenčák, Radomír Šalitroš a Samuel Migaľ, chce. Od začiatku hovoria, že bojujú za nejaké hodnoty, ale zdá sa mi to nedôstojné. Všetci vieme, že bojujú o vplyv, moc a funkcie, ale stále nevieme, čo presne chcú. Preto by som bol v tomto prípade opatrný. Stále si myslím, že krok, ktorý bol Robert Fico nútený urobiť, môže dospieť k tomu, že vládna koalícia bude pevnejšia ako doteraz.
A či už to bude 79 alebo 76 hlasov… Sedemdesiatšestka bude síce tesná, ale môže byť stabilnejšia, môžu byť utuženejší aspoň na nejaký čas. Neznamená to, že je koniec konfliktov alebo koniec chaosu, ale nejaký čas ešte budú vládnuť.
Vyzerá to teda na predĺženie vládnutia?
Juraj Koník: Ja by som povedal, že v tomto momente, i keď možno s menšou pravdepodobnosťou, sú stále v hre aj predčasné voľby. Súhlasím, že otázna je trojica okolo Jána Ferenčáka. Tá sa môže zaseknúť na prehnaných požiadavkách a Robert Fico potom povie, že poďme do toho.
Prehnanou požiadavkou môže byť, že čakajú ospravedlnenie od predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka za jeho výroky, že sú vydierači?
Juraj Koník: Na tom je veľmi dobre vidieť, ako sa títo ľudia navzájom pohádali, ako si vykričali naozaj nechutné veci. Bežní ľudia by si po tomto veľmi ťažko k sebe hľadali cestu. Tu je lepidlo v podobe moci, funkcií, peňazí, a teda aj tých spomínaných hodnôt. Budú to vedieť nakoniec prekonať.
Ako prehnanú požiadavku – pomenoval to Matúš Šutaj Eštok – vnímam napríklad tvrdenie, že skupina okolo Samuela Migaľa chce Vojenské spravodajstvo. Nevieme to naisto, oni to popierajú, ale tento príbeh nemá pozitívnych hrdinov ani postavy, ktorým by sa dalo bezvýhradne veriť. Ale ak by chceli naozaj Vojenské spravodajstvo, tak to považujem za veľmi silná požiadavku na to, že majú troch poslancov.
Robert Fico ešte koncom októbra pohrozil nasadením tajných služieb, ak sa dopočuje o kupčení s trojicou rebelujúcich poslancov z Národnej koalície. Na slávnostnom sneme Smeru 17. novembra odkázal, že odmieta udržiavať vládnu väčšinu rešpektovaním politického vydierania. A o pár dní nato zverejnil stanovisko, že koaličná rada považuje akékoľvek úvahy o podiele Národnej koalície na vládnej moci za legitímne len v rámci existujúcej politickej štruktúry, teda vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS. „Akýkoľvek iný postup ako v rámci existujúcej politickej štruktúry môže vyvolávať podozrenie z konania zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť,“ písalo sa v tomto stanovisku. Ako ide dokopy posledný vývoj s týmito slovami z vlaňajšej jesene?
Juraj Koník: Ja by som sa možno pristavil pri úvode otázky o tajných službách. Je naozaj škandalóznou vecou, že premiér pohrozil svojim vlastným koaličným partnerom, svojim vlastným poslancom, že na nich nasadí tajné služby.
Čo to je, keď to rozmeníme na drobné? Že ich budú sledovať, odpočúvať, pozerať sa do ich účtov. A potom títo poslanci začali hovoriť o tom, že sa začali diať okolo nich zvláštne veci. Že ich sledovali nejaké autá, že sa im možno pozerali do účtovníctva. Ak to tak naozaj bolo, ak premiér nasadil tajné služby, teda zrejme Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo, tak je to neskutočný škandál. Keby sa to len trochu potvrdilo, tak v tom momente by vláda mala okamžite padnúť.
Podľa vyhlásenia koalície z posledných dní prebral Smer politickú zodpovednosť za obe ministerstvá, ktorých sa jeho koaliční partneri museli vzdať. To by mohlo znamenať, že sme svedkami postupu „v rámci existujúcej politickej štruktúry”, ako o tom hovoril premiér na jeseň, nie?
Filip Obradovič: Keď Robert Fico začal rozprávať o politickej korupcii a trestnej činnosti, pozeral som, čo to vlastne hovorí, lebo si tak trochu sám pod sebou pílil konár. Úplne zbytočne to zahnal do extrému. Ale tým, že sa podarilo dohodu urobiť tak, že Smer zoberie dve ministerstvá, tak Robert Fico môže hovoriť, že zmeny sa udiali v rámci existujúcej politickej štruktúry, čiže: „Čo som hovoril, to platí“.
Čiže nie sme svedkami politickej korupcie?
Filip Obradovič: Nie, ja si nemyslím, že toto je politická korupcia.
