Autor je americký historik
Premisou americkej zahraničnej politiky voči Ukrajine sú dnes výčitky. Americký prezident, viceprezident i poradca pre národnú bezpečnosť neustále opakujú, že Ukrajina – obeť rozsiahlej a zločinnej ruskej invázie – musí americkému daňovému poplatníkovi „vrátiť náklady“ z čias vlády Joea Bidena.
Oplatí sa o tom trpezlivo popremýšľať. O Ukrajine toho totiž odhaľuje málo, ale o dnešnej Amerike veľa.
1. Americké nároky sú mimoriadne. V Kyjive a potom opäť v Mníchove Američania navrhli, aby sa Ukrajina navždy vzdala polovice ziskov zo svojich nerastných surovín i z iných zdrojov, ako aj zo svojich prístavov so záložným právom na všetko dôležité – výmenou v podstate za nič. V skutočnosti nejde o peňažný návrh, nieto o „dohodu“, ale skôr o požiadavku, aby sa Ukrajina stala trvalou americkou kolóniou. Ide o vydieranie, ktoré umožnila prebiehajúca ruská invázia. V skutočnosti Spojené štáty hovoria Ukrajine, aby prepustila svoje zdroje USA pod hrozbou, že tie inak stiahnu svoju pomoc a tieto zdroje si vezme Rusko.
2. Na Ukrajinu stále útočí Ruská federácia, ktorá na jej juh a východ vtrhla už v roku 2014 a potom v roku 2022 začala rozsiahlu inváziu. Ukrajina tri roky odoláva najväčšej ofenzíve v posledných desaťročiach. Americké požiadavky predstavujú mimoriadne prísne vojnové reparácie – oveľa prísnejšie, než víťazi požadovali (napríklad) od Nemecka po prvej i druhej svetovej vojne. Táto požiadavka je namierená proti Ukrajine, i keď ona nie je agresorom. Agresorom je Rusko, kým Ukrajina je obeťou. Doteraz sa v USA i inde diskutovalo o reparáciách, ktoré by malo zaplatiť Rusko ako agresorský štát. To by bola aj z historického hľadiska normálna diskusia.
Timothy Snyder





























