Denník N

Proti homosexuálom nehlasujú ani nezamestnaní (grafy)

Nezískali si nezamestnaných a ani ľudí, ktorí nechodia k voľbám. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nezískali si nezamestnaných a ani ľudí, ktorí nechodia k voľbám. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aliancii za rodinu sa pred referendom nepodarilo mobilizovať dôležité a veľké skupiny – nezamestnaných a ľudí, ktorí zvyčajne nechodia voliť. Ako si ukážeme na dvoch grafoch, nezískali ich ani v prípade, že mohlo ísť o veriacich.

Ak by sme pred slovenským referendom o rodine vychádzali z medzinárodných štúdií, pohľad na výsledky referenda v slovenských hladových dolinách by nás zaskočil.

Dalo by sa totiž očakávať, že chudobnejšie vrstvy obyvateľstva majú menej tolerantné postoje voči homosexualite.

Bez práce nevolia

Pri hľadaní vzťahu medzi nezamestnanosťou a účasťou v referende sa však ukázal opak. K urnám skôr prišli obyvatelia miest a obcí, kde je práce viac.

V prípade Slovenska môže byť výsledok skreslený nízkou mobilizáciou menšín, najmä rómskej a maďarskej. Jednou z možností je aj to, že kampaň nezasiahla alebo nedokázala motivovať na účasť tie najmenej majetné vrstvy. Oslovia ich skôr témy zabezpečenia základných životných potrieb.

ucast bez prace

Ak by aj nezamestnaní a chudobnejšie vrstvy mali problém s homosexuálmi, pravdepodobne sú skôr demotivovaní a rezignovali na účasť na voľbách a referendách, ktoré sa netýkajú práve takýchto potrieb.

Ak už ľudia k referendu prišli, boli to zväčša takí, čo chodia voliť. Ukazuje to pomerne silný vzťah medzi sobotnou účasťou a účasťou v parlamentných voľbách 2012.

Naznačuje to, že kampaň za rodinu mobilizovala hlavne ľudí, ktorí boli mobilizovaní aj v parlementných voľbách. Pravdepodobne pôjde o občanov, ktorí vnímajú účasť na volebnom akte ako povinnosť.

Aliancia za rodinu teda dokázala prilákať zväčša tých, ktorí bežne chodia k voľbám. Tí, ktorí v parlamentných voľbách v roku 2012 nehlasovali, zrejme neprišli ani teraz. Hoci by aj išlo o katolíkov.

Neúčasť znamená nie

Keď sa bližšie pozrieme na to, ako ľudia odpovedali na tri položené otázky, odkryje nám to ďalší zaujímavý fakt.

Tam, kde zaškrtli skôr „Áno“, bola zväčša vyššia účasť. Potvrdzuje to očakávateľný predpoklad, že v obciach s vysokou mierou postojov namierených proti homosexualite je zároveň aj vysoká mobilizácia k účasti.

Tento vzťah však platí aj opačne. Záporných odpovedí síce bolo výrazne menej, no tam, kde častejšie odpovedali „Nie“, bola aj najnižšia účasť.

To narúša tvrdenia, že neúčasť na referende odzrkadľuje nezáujem voličov o verejný život. Skôr to naznačuje, že neúčasťou chceli ľudia vyjadriť negatívny postoj k otázkam v referende.

S interpetáciou výsledkov je potrebné narábať opatrne, nakoľko pracujeme s dátami na úrovni obce. To nám nedovoľuje vyvodzovať závery o správaní jednotlivcov. Skôr môžeme vypozorovať trendy na objasnenie, prečo referendum neprilákalo potrebnú väčšinu obyvateľov.

Autor je študentom politológie na Masarykovej univerzite v Brne

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie