Edward Lucas
Autor je britský novinár a spisovateľ
V núdzi panika nikdy nepomôže. Európania sa učia brať vyhlásenia Donalda Trumpa nie ako niečo, čo treba brať doslovne, ale ako teatrálnu predohru k vyjednávaniu. Požadovanie prírodného bohatstva Ukrajiny ako odplaty za doterajšiu pomoc, obvinenia z „diktatúry“ a vykresľovanie obete agresie ako páchateľa – to všetko je strašne nespravodlivé. Ale klamstvá a urážky sú viac vecou scénografie než rozuzlením.
Je celkom možné predstaviť si, že do konca roka zviaže dohoda o nerastných surovinách americkú administratívu s ukrajinskou budúcnosťou a európske krajiny poskytnú fyzické a verbálne bezpečnostné záruky, ktoré budú pôsobiť ako dôveryhodné odstrašenie, a výsledkom bude trvalé prímerie. Európania plní kokteilu nádeje a strachu môžu začať preberať oveľa väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, pričom Američania im poskytnú dočasnú poistku. Americko-ruské zblíženie môže podobne ako viackrát v minulosti zlyhať. Prítomnosť Donalda Trumpa na víťaznej prehliadke 9. mája na Červenom námestí by mohla byť len fototermínom, nie politicky významným krokom. V nasledujúcich mesiacoch sa môže stať, že sa trumpovský jazyk voči režimu Vladimira Putina stane ostrejším. Domáci tlak zo strany trhov, dôležitých podnikov, kongresu a voličov môže ľahkomyseľný prístup súčasnej administratívy zmeniť. Pri spätnom pohľade môžeme prvé mesiace roku 2025 hodnotiť ako otrasné, ale nie ako začiatok úplnej katastrofy.
Riziko a náklady sú stále obrovské. Aj ukrajinské vlastenectvo má svoje hranice.
