Denník N

Kto porazí Miloša Zemana

Miloš Zeman. Foto - ČTK
Miloš Zeman. Foto – ČTK

Ľudia chcú chytrého prezidenta, ale nie zase veľmi, aby nad nimi nevyčnieval.

V Česku sa rozbehla diskusia o kandidátoch na prezidenta. Hlasovať sa síce bude až v roku 2018, ale správanie Miloša Zemana počas návštevy čínskeho prezidenta bolo šokujúce pre toľkých ľudí (ostatne Zemanovi potom klesla podpora o šesť percent), že urýchlilo otázku: Kto by ho mohol poraziť?

Výskumy ukazujú, že aj keď je Miloš Zeman stále dosť populárny, väčšina ľudí je pripravená voliť niekoho iného, ak ich zaujme. Lenže ako zaujať verejnosť, ktorá evidentne nevie, čo chce?

Niekedy padajú argumenty pripomínajúce rozprávku bratov Grimmovcov, kde kráľ hovorí: „Príď na zámok, ale nesmieš byť ani nahá, ani oblečená, nesmieš prísť ani pešo, ani na voze, no a nesmieš prísť po ceste ani mimo cesty; a keď toto dokážeš, ožením sa s tebou.“ Ľudia chcú prezidenta chytrého, ale nie zase veľmi, aby nad nimi nevyčnieval. Má to byť politická osobnosť, ale nesmie byť straník ani vrcholný politik. Chcú človeka morálneho, ale nie príliš , aby nemoralizoval atď. Taká osobnosť sa, pochopiteľne, hľadá ťažko.

Navyše je najmä liberálnejšia časť spoločnosti veľmi náročná. Stačí, že ten či onen pred dvadsiatimi rokmi vyhlásil niečo nešťastné, a už je pre mnohých nevoliteľný. Zeman to má jednoduché, predstavil sa ako obranca národného dobra, takže všetky jeho prechmaty mu jeho najskalnejší voliči prehliadajú, lebo „vo vojne“ idú detaily bokom.

Bude zaujímavé sledovať, či sa kritici Zemana dokážu zhodnúť na minime, ktoré im bude stačiť, aby nejakého kandidáta či kandidátku spoločne podporili. Univerzálne prijímanou hodnotou môže byť napríklad predstava návratu dôstojnosti, vecnosti, ale aj vitality na Pražský hrad. Požiadavky na budúcu hlavu štátu sú tak vlastne malé, stačí, že bude ctiť demokratické pravidlá, pozíciu prezidenta v ústavnom systéme a smerovania krajiny nastavené v roku 1989.

Nehľadanie najväčšieho Čecha, ktorý by sa stal prezidentom, by nám jedine prospelo. „Ak má naša civilizácia prežiť, musíme sa zbaviť zvyku uctievať veľké osobnosti. Veľké osobnosti sa môžu dopustiť veľkých chýb,“ napísal Karl Popper v roku 1943. A dodal: „Niektorí z najväčších vodcov minulosti podporili odveký útok na slobodu a rozum. Ich vplyv, ktorému je príliš zriedka kladený odpor, neprestáva klamať a rozdeľovať tých, od ktorých obrany závisí civilizácia.“ Preto bol Popper zástancom systému, kde je každá moc v štáte kontrolovaná a brzdená poistkami pred tým, aby si uzurpovala vplyv na úkor ostatných.

Hľadanie prezidenta sa každopádne začalo. Už roky nebolo možné sledovať, aby spolu hovorili ľudia, ktorí sa normálne nemajú ani trochu v láske. Zemanova agresívna politika, ktorá je útokom na otvorenú demokratickú spoločnosť, spája nespojiteľné. Prezident zatiaľ tento fakt podceňuje a domnieva sa, že keď bude dostatočne polarizovať spoločnosť, aktivizuje tým svojich stúpencov. To asi áno, ale platí to aj o jeho protivníkoch.

Dnes je ťažké odhadnúť, v akej atmosfére prezidentské voľby prebehnú. Ak sa utečenecká kríza upokojí, tak ako sa to zatiaľ deje, môže Zeman stratiť svoju výhodu, strašenie ľudí. Potom možno jeho agresívne a vulgárne správanie zostane bez opodstatnenia a Česi si povedia: dosť bolo rozdeľovania, poďme nájsť prezidenta, ktorý na Hrad vráti dôstojnosť.

Som navyše presvedčený, že ak Zeman nebude mať veľmi vysoké preferencie, do volieb nepôjde. Aj ako premiér vzdal snahu o nový mandát, lebo sa bál, že prehrá a odíde s hanbou. A odchádzať z Hradu porazený je ešte horšie, pretože prehra sa nedá zviesť na stranu. Tam je každý kandidát len sám za seba.

 

Teraz najčítanejšie