Denník N

Profesor z Cambridgea: Medzinárodné právo vojnu nezastaví, ale trochu od nej odrádza

Profesor medzinárodného práva z Cambridgeskej univerzity Marc Weller. Foto – YouTube
Profesor medzinárodného práva z Cambridgeskej univerzity Marc Weller. Foto – YouTube

Hovorí, že pravidlá platia pre všetkých rovnako, no dodáva, že vymáhanie spravodlivosti je k mocnostiam miernejšie. V Ženeve sa snaží o ukončenie vojny v Sýrii. Posledné informácie z Aleppa ho znepokojujú, no ostáva optimistom. Profesor Marc Weller.

Marc Weller je britský právnik a učiteľ medzinárodného práva na Cambridgeskej univerzite. Pôsobí ako radca pri mierových rokovaniach, aktuálne v súvislosti so Sýriou, v minulosti radil barmskej disidentke Su Ťij. Je autorom Jemenskej mierovej dohody, napísal vyše 20 kníh. Študoval na Harvard Law School a Kennedy School of Government. Má tri tituly PhD. Žije v Cambridgei, spolupracuje s Amal Clooney.

Prečítaním rozhovoru podporíte fundraisingový
projekt študentov – Štipendijný fond Bilgymu.

Pred pár dňami boli prerušené sýrske mierové rokovania v Ženeve, na ktorých sa taktiež zúčastňujete. Vládne lietadlá opäť útočia na pozície rebelov. Ako sa môže ten konflikt skončiť?

Mierové rokovania sa v minulosti prerušili viackrát. Najnovšie správy sú veľmi znepokojujúce, no ospravedlňujem sa, na žiadosť OSN sa k Sýrii nemôžem viac vyjadrovať.

Je ruská intervencia po boku prezidenta Asada v súlade s medzinárodným právom?

Ruská intervencia v Sýrii je odôvodnená na základe pozývacieho listu od sýrskej vlády. Klasicky povedané áno, nie je protiprávna. Keď však vláda stratí kontrolu nad takým rozsiahlym územím, a to v dôsledku občianskych povstaní, môžete sa pýtať, či je Rusko oprávnené vojensky takúto vládu podporovať. Na druhej strane však musíme priznať, že ruské aktivity v Sýrii ani zďaleka nezaznamenali takú rozsiahlu kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva ako v prípade Krymu.

Medzinárodné právo nie je právom, pretože ak štát koná protizákonne, nemá ho kto potrestať. Súhlasíte?

Medzinárodné právo je právom, ale funguje iným spôsobom ako vnútroštátne právo. Vo vnútroštátnom práve existuje centrálny zákonodarca a polícia, ktorá dohliada na dodržiavanie zákonov. Naopak, medzinárodné právo je tvorené samotnými subjektmi, vo väčšine štátmi, ktoré pravidlá nastavujú tak, aby boli v súlade s ich záujmami.

Čo ak sa štát ocitne v situácii, že pravidlo, ktoré predtým presadzoval, je zrazu proti jeho záujmom?

V tom prípade ho pravdepodobne poruší a dá prednosť vlastnému záujmu. Netreba však zabúdať, že tým zároveň vytvára precedens, ktorý môže byť v budúcnosti použitý proti nemu.

Dokáže medzinárodné právo zabrániť vojne?

Úplne vojne zabrániť nevie. Dokáže však zvýšiť prah, ktorý musí krajina prekročiť predtým, než na niekoho zaútočí. Tento pomyselný bod krajinu od rozpútania vojny čiastočne odrádza. Štáty vedia, že ísť do vojny niečo stojí a v prípade, keď je vojnový čin neoprávnený, náklady sa zvyšujú. Dokonca aj veľmoc ako USA si po vojne v Iraku v roku 2003 uvedomila, že jej snaha o stabilizáciu Iraku sa presadzuje oveľa ťažšie, keď je videná ako protiprávna a nelegitímna. Iné štáty, až na výnimku niektorých spojencov, s USA v tejto oblasti odmietli spolupracovať.

Spomeniete si aj na súčasný príklad?

Samozrejme, to isté platí pre Rusko, ktoré podľa mňa protiprávne použilo silu v súvislosti s Krymom. Štáty naň uvalili sankcie, čo síce samotnej vojne nezabránilo, na druhej strane ruská ekonomika pociťuje výrazné výpadky príjmov. Takže ani veľmoci nie sú imúnne proti medzinárodnému právu, no zároveň treba povedať, že malé štáty za svoje protiprávne kroky platia vyššiu cenu.

Používa takýto právny systém iný meter na veľmoci a iný na menšie štáty?

Nepovedal by som, že používa dvojaký meter, pretože rovnaké pravidlá platia pre všetkých. Ale šancu, že spravodlivosť bude vymáhaná v súvislosti so svetovými mocnosťami rovnako ako pri slabších štátoch, očakávať nemôžeme. Ako je dobre známe, veľmoci sú zastúpené v Bezpečnostnej rade OSN, centrálnom orgáne, ktorý dokáže oprávniť použitie sily proti štátu, čo koná protizákonne. Tieto veľmoci majú právo veta a môžu tak zablokovať oprávnenie aktivity proti nim samotným.

Priamo ste boli zapojený vo viacerých rokovaniach, ktoré majú za cieľ ukončiť vojnu. Všetko sú to veľmi ťažké témy. Dokážete si spomenúť aj na vtipný zážitok?

Musím povedať, že zábavné momenty nezažívam, všetko sú to veľmi vážne a často smutné témy. Napríklad Jemen je jedinou krajinou z Arabskej jari, pri ktorej sa nám podarilo uzavrieť mierovú zmluvu medzi vládou a opozíciou. Štyri roky dohoda fungovala, ale nakoniec sa krajina zmenila na vojnovú zónu, ktorá je v skutočnosti viac o vonkajších záujmoch Saudskej Arábie a Iránu ako o konflikte medzi samotnými ľuďmi v Jemene.

Doktoráty máte tri. Jeden by vám nestačil?

(smiech) Mne asi nie, ale, samozrejme, bežne ich človek tri nepotrebuje. V mojom prípade sa to však skončilo tak, že ich mám tri. Najprv som si urobil jeden z práva, neskôr z medzinárodného práva a nakoniec z medzinárodných vzťahov. Sú to tri oblasti, ktoré navzájom súvisia, a mne to tak dávalo zmysel.

Teraz najčítanejšie