Denník N

Ako Denník N informoval o referende? Kde urobila redakcia chyby?

Konzervatívci môžu byť s článkami Denníka N nespokojní. Kto však má naozaj nárok na hnev, sú ženy.

Referendum o rodine rozdelilo spoločnosť a vyvolalo aj kritiku médií. Aktivisti z Aliancie za rodinu opakovane obviňovali novinárov, že sú zaujatí a neposkytujú priestor druhej strane. Čitatelia písali do slovenských redakcií, že ich už táto téma unavuje a články sú neobjektívne. Podporovatelia referenda vyjadrovali svoj hnev na sociálnych sieťach.

Urobili sme preto krátku analýzu toho, ako sme o referende informovali v Denníku N.

Pozreli sme sa na to, aké články sme od začiatku roka uverejnili. Skúmali sme, ktorým témam sme sa venovali. Spočítali sme, koľko osobností sme k téme ochrany rodiny oslovili. Zisťovali sme, či medzi nimi boli len ľudia z tábora liberálov, alebo dostali dostatočný priestor aj konzervatívci.

graf-clanky

Od 1. januára do piatka 6. februára 2015 sme na stránke Denníka N zverejnili 960 článkov. Z nich sa 119 (12,4 percenta) viac či menej dotýkalo referenda. Do tohto počtu boli zahrnuté všetky texty o referende, sexuálnej výchove, adopciách, články o kampani a antikampani, všetky spravodajské texty aj komentáre, Cynická obluda aj Shooty. Započítali sme aj články o referende v Chorvátskuírskom ministrovi zdravotníctva, ktorý sa prihlásil k homosexualite, keďže ich mohla niektorá zo skupín čitateľov vnímať ako súčasť kampane.

Do analýzy sme nezaradili len článok o Matovičovom referende, ktorý s ochranou rodiny nijako nesúvisel. V grafe tiež nie sú znázornené články blogerov, keďže oni píšu o tom, o čom chcú, a redakcia im do výberu tém žiadnym spôsobom nezasahuje.

Na grafe vidíme, že počas celého januára Denník N zverejňoval v priemere dva články o referende denne. Naplno sme sa téme začali venovať až vo februári, keď sme zverejňovali v priemere deväť textov denne. Tento rast však zároveň sprevádzalo aj celkové zvýšenie počtu článkov, ktoré denne vydávame.

Vo februári sa zdvihla aj kritika niektorých našich čitateľov a podporovateľov referenda, ktorí tvrdili, že sa téme venujeme príliš, nevyvážene a neobjektívne. Našou snahou však bolo priniesť maximum informácií o témach, ktorých sa dotýkali referendové otázky.

Pozreli sme sa, ako u nás fungujú adopcie, zisťovali sme, akí sú mladí veriaci, pýtali sme sa ich, čo si myslia o referende. Hovorili sme s katolíckym aj evanjelickým kňazom. Pozreli sme sa, čo o gejoch a lesbách tvrdia relevantné vedecké štúdie, a zisťovali sme, ako v skutočnosti vyzerá sexuálna výchova na našich školách. Boli sme s tradičnou rodinou aj s homosexuálnym párom.

V komentároch sme sa snažili dať priestor aj konzervatívnym autorom, napríklad tutu.

Boj o slobodu prejavu?

Hovorcovia Aliancie za rodinu počas celej kampane opakovane útočili na médiá. Vyčítali im, že sú jednostranné a zastrašujú verejnosť. „Pozrite si dnes médiá. To už len slepý nevidí, že všetci sú proti nám,“ povedal Peter Kremský, hovorca aliancie, v relácii O 5 minút 12 na RTVS.

„Všade si hľadajú ľudí na interview, ktorí sú proti referendu. Nájdite mi v mainstreamových médiách, okrem výnimiek, rozhovor s niekým, kto je za referendum. Dávajú priestor celebritám, politikom, ktorí sú proti. Z piatich je možno jeden za a štyria sú proti. A mne viacerí politici hovorili – no veď ja by som sa aj vyjadril, ale mňa sa nikto neopýta, lebo vedia, že by som povedal, že ľudia majú ísť na referendum. Toto je sloboda? Toto je sloboda slova? To je ten problém, že vlastne tento boj za rodinu sa už zmenil na boj o slobodu slova, o slobodu prejavu,“ tvrdil.

Denník N oslovil počas posledných týždňov 44 osobností verejného života. Boli medzi nimi politici, spisovatelia, aktivisti, kňazi a kazatelia, vedci, hudobníci a ľudia z tretieho sektora. Boli všetci proti referendu?

graf-ucast

Zo 44 osobností 21 (47,7 percenta) odpovedalo, že sa referenda zúčastnia, 20 účasť odmietlo a traja sa nevyjadrili jednoznačne.

Z tých, ktorí prisľúbili účasť na referende, až 14 osobností (31,8 percenta) jednoznačne povedalo, že zaškrtnú trikrát áno. Osobnosti oslovené redakciou Denníka N teda vyjadrili väčšiu podporu referendu ako samotní občania.

graf-vek2

Priemerný vek respondenta našej ankety bol 48 rokov. Pri výbere osobností sme urobili chybu a oslovili sme len jedného, ktorý mal menej ako 30 rokov. Áno, všeobecne známe osobnosti sú zväčša staršie, ale určite by sme našli vhodných kandidátov, napríklad medzi umelcami a športovcami.

graf-pohlavie

Oblasť, kde sme však naozaj zlyhali, bola naša schopnosť osloviť do ankety o rodine ženy. Tie tvorili len necelých 16 percent z opýtaných. Odhadujeme, že podobné výsledky by sme našli aj v ostatných médiách.

Prítomnosť žien vo verejnej diskusii je dlhodobo nedostatočná a my veríme, že sa v tomto smere v budúcnosti polepšíme.

Ako sa písalo

V každom spravodajskom texte sme dali priestor obidvom stranám. Áno, viaceré komentáre boli k Aliancii za rodinu a katolíckej cirkvi kritické, ale netreba zabúdať na fakt, že objektívny komentár je vlastne oxymoron. Pokiaľ sa autor komentára drží faktov a interpretuje ich správne, nie je dôvod mu kritickosť vyčítať.

Táto analýza sa nepokúša opísať, ako dôkladne sme jednotlivé témy spracovali. Urobiť sémantickú analýzu viac ako stovky článkov by vystačilo na samostatnú diplomovku. Navyše metodika takéhoto posudzovania textov už nie je vôbec triviálna záležitosť.

Pokus o obsahovú analýzu médií urobila Terézia Rončáková na kresťanskom webe Postoy.sk. Okrem spočítania článkov a ich žánrového vymedzenia sa pokúsila určiť aj ich náboj – teda celkové vyznenie textov. „Pýtali sme sa pritom, aký postoj zaujíma autor voči referendu, teda voči jeho potrebe ako takej, voči jednotlivým referendovým otázkam, voči jeho iniciátorom a propagátorom a pod.,“ píše Rončáková. „Väčšinu textov sme kvalifikovali ako negatívne naladených (54 percent), pozitívny náboj mala šestina textov (15 percent),“ tvrdí.

Ale určovať náboj článku bez toho, aby sme predtým určili „náboj“ udalostí, na ktoré dané články reagujú, môže byť veľmi skresľujúce. Infantilný príklad: ak hokejisti vyhrajú zápas, reakcia komentátorov je pozitívna, ak prehrajú, môže byť negatívna.

Keďže v sledovanom týždni zverejnila Aliancia za rodinu svoj reklamný spot, ktorý mnohí odborníci označili za zavádzajúci, je prirodzené, že väčšina médií priniesla kritické články. Rončákovej text tak môže byť zaujímavým pokusom o obsahovú analýzu, ale poctivé implikácie sa z neho robiť nedajú.

Čo musíme určite zlepšiť

Keďže Denník N začal naplno fungovať až v tomto roku, ešte nemá dostatočne dobrý web. Články blogerov sú vizuálne prakticky identické s článkami redakcie a náhodný čitateľ tak nevie rozlíšiť, čo sú naše texty a čo texty bežných ľudí.

Ďalším nedostatkom je absencia formulára na rýchle nahlasovanie chýb v článkoch. Čitatelia nás dnes môžu na nedostatky upozorniť e-mailom na adrese [email protected] alebo cez sociálne siete, ale to nie je ideálny stav. Plánujeme ho zlepšiť.

Hovorí sa, že novinárčina je prvým náčrtom histórie. A prvé náčrty sú bežne nedokonalé a potrebujú zlepšenia. Ospravedlňujeme sa za všetky chyby, ktoré sme v prvých týždňoch urobili. Budeme sa snažiť ich neopakovať a stále sa zlepšovať.

Ďakujeme za podporu a konštruktívnu kritiku, ktorú nám adresujete. Jedno nás ženie vpred, druhé nás drží pri zemi.

Prečítajte si tiež
Hľadajú sa dobrí konzervatívni novinári. Nie na boj proti dúhe, ale proti bludom (komentár)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie