Andreas Kluth
Autor je komentátor Bloomberg Opinion
Predstavte si dvoch hypotetických prezidentov. Jeden chce reformovať armádu tak, aby sa dosiahla maximálnu smrtiacu silu, a prostredníctvom sily chce dosiahnuť mier. Druhý sa viac zaujíma o využitie armády na vedenie kultúrnych vojen a upevnenie vlastnej moci. Ako by postupovali pri dosahovaní svojich cieľov?
Prvý by sa spoliehal na strategicky uvažujúcich a apolitických ľudí okolo seba a kládol by si niekoľko základných otázok: Kto sú najpravdepodobnejší nepriatelia nášho národa? Koľko ich je a mohli by spojiť sily? Má armáda potrebné zdroje? Má naša krajina správnych spojencov?
Druhý by sa pokúsil očistiť armádu od veliteľov, ktorí sú demonštratívne apolitickí, pretože nadraďujú lojalitu k národu nad lojalitu k osobe prezidenta. Aby dohliadal na ozbrojené sily, vybral by si pätolízača, ktorého by poveril propagandistickou úlohou vytvoriť hystériu okolo vnútorných, no nie vonkajších nepriateľov. Tento prezident by odstránil aj ďalšie potenciálne obmedzenia, ako napríklad dôstojníkov, ktorých úlohou je zabezpečiť, aby vojaci dodržiavali americké a medzinárodné právo.
Riziko narástlo
No a teraz sa pozrime na Donalda Trumpa. Na ktorý z týchto dvoch typov sa viac podobá?
Jeho sloganom, ktorý odkazuje na Ronalda Reagana, je skutočne „mier prostredníctvom sily“ a jeho minister obrany Pete Hegseth miluje slovo „smrtiaci“. Ak by však bola ich hlavným cieľom sila, sústredili by sa na najväčší geostrategický rébus, ktorému USA čelia: ako bojovať vo viac ako dvoch vojnách naraz.
Vojenskí plánovači totiž už dlho hovoria, že USA potrebujú armádu schopnú vyhrať jednu veľkú a jednu menšiu vojnu súčasne – napríklad proti Rusku alebo Číne a aj proti Severnej Kórei či Iránu, prípadne Islamskému štátu. Aj súčasný rozpočet na obranu je navrhnutý podľa tohto scenára.
Ako sa však stratégovia obávajú, problémom je, že USA možno budú musieť viesť štyri až päť simultánnych vojen. Riziko tohto scenára v posledných rokoch narástlo, pretože Čína, Rusko, Severná Kórea a Irán sa čoraz viac správajú ako „os“. Mohli by sa prepojiť a vytvoriť tak spoločného protivníka, prípadne, ak by boli USA zaneprázdnené niektorou zo spomínaných krajín, oportunisticky otvoriť ďalšie fronty. Tak či onak, v tomto novom kontexte vyzerajú USA slabo.
