Denník N

Chýba nám krása

Chýba nám samotný zmysel pre krásu, a tak len frustrovaní krúžime ulicami plnými bilbordov a zámkovej dlažby. Možno preto nám chýba krása aj v politike a myšlienkach.

Viete si spomenúť, kedy ste naposledy videli niečo pekné? Mám na mysli ten moment, keď sa na zlomok sekundy spomalí čas a vy zrazu vnímate niečo, čo mnohokrát presahuje vašu bežnú realitu a pritom je s ňou zvláštne spojené, cítite úžas a ohromenie, ale aj podivné uspokojenie, ako keby veci na chvíľu zapadli na správne miesto. Bolo to včera, pred mesiacom, pred rokom? Je vôbec možné si ten pocit spätne vybaviť alebo ho treba stále opätovne zažívať?

Vo svojej dnes už legendárnej eseji On Beauty (and Being Just) z roku 1998 hovorí harvardská profesorka Elaine Scarryová zdanlivo jednoduchú vec – krása je pre človeka a vývoj spoločnosti bytostne dôležitá. Okrem iného preto, lebo vnímanie krásy v nás vyvoláva väčší zmysel pre spravodlivosť. Dokonalosť, harmónia a úžas ako atribúty krásy, ktoré vnímame zmyslami, robia z abstraktného pojmu spravodlivosti konkrétny senzuálny zážitok, umožňujú nám byť na okamih „nadmieru živými“, vyťahujú nás zo zaujatia samými sebou a vytvárajú v nás záujem o druhých a svet okolo. Scarryová tak argumentuje proti politickým naratívom označujúcim krásu za nadstavbu, zbytočné rozptýlenie či elitistickú zábavku a hovorí o akútnej potrebe krásy v súkromnom a vo verejnom priestore, ale aj v politickom živote a intelektuálnom uvažovaní.

Nedávne výskumy prepájajúce urbanizmus a neuropsychológiu hovoria o tom, že zlá, monotónna a človeku nepriaznivá architektúra a dizajn verejného priestoru zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu u jeho užívateľov, vytvára poruchy pozornosti, nespokojnosť, frustráciu a agresivitu. Naopak, prostredie, ktoré umožňuje zážitky úžasu a ohromenia a zároveň je dostatočne diverzné a prekvapivé, pozitívne mení rozmýšľanie ľudí, ktorí v ňom žijú, robí ich spokojnejšími, trpezlivejšími a ochotnejšími pomôcť.

Stačí sa s týmto vedomím prejsť ulicami slovenských miest, posedieť si v čakárňach úradov a verejných inštitúcií, prebehnúť si sociálne siete, pustiť si záznam z rokovania parlamentu a mnoho vecí sa začína vyjasňovať. Myslím si to už dávno a každý deň sa v tom utvrdzujem. Chýba nám krása.

Krása v našich domovoch, kanceláriách, uliciach a múzeách, krása každodenných predmetov aj slávnostných okamihov, zachovaná krása minulosti, účelná krása prítomnosti a tušená krása budúcich vecí. Často nám chýba samotný zmysel pre krásu, schopnosť ju vnímať a tvoriť, nemal nám ho kto vštepiť, a tak len frustrovaní krúžime ulicami plnými bilbordov a zámkovej dlažby v zúfalej snahe pochopiť, po čom to vlastne tak veľmi túžime. Možno preto nám chýba krása aj v štruktúrach, politikách, stratégiách a myšlienkach. Krása ako súčasť existencie.

Slovensko je vraj priaznivé dobrým nápadom, hlása nová kampaň. Fajn. A Kosa z nosa spieva – krása to hlása…

Teraz najčítanejšie