Teplý omyl opozície (Prečo sú malé kotolne v bytovkách riziko)

Autor je energetický analytik

Opozičné strany pod vedením SaS sa v minulom volebnom období opakovane pokúsili novelizovať zákon o teple pre ustanovenie obmedzujúce odpojenie odberateľa – vlastníka budovy – od centrálneho zdroja tepla (CZT). V danej veci sa obrátili aj na Ústavný súd. Svoj pokus opoziční poslanci zopakovali hneď na úvod nového volebného obdobia. Prekáža im hlavne ustanovenie, podľa ktorého sa stal centrálny dodávateľ a distribútor tepla účastníkom stavebného konania pri udeľovaní povolenia na samostatný nezávislý zdroj, pričom získal aj právo veta na odpojenie od jeho sústavy.

Tvrdia, že jeho odstránením získajú občania opäť možnosť slobodnej voľby, potlačí sa svojvôľa monopolných teplárov a hlavne sa im odpojením od CZT znížia náklady na teplo. Lenže ako sú na tom tí, čo sa odpojiť nechcú a nemôžu? Kto a ako bude hájiť ich záujmy? Čo sú vlastne spravodlivé podmienky na podnikanie teplárov a ktoré sú oprávnené práva a záujmy všetkých ich zákazníkov v lokálnej sústave CZT?

Nevoľník a monopol

„Bytové domy sú v dôsledku tohto ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení vo vzťahu k miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z toho nevoľníctva vymaniť zriadením vlastnej kotolne, keďže ekonomická existencia teplární je založená práve na potrebnom počte bytových domov odoberajúcich od nich teplo,“ zdôvodnil pre portál energia.sk opozičný návrh tímlíder SaS pre energetiku a poslanec Karol Galek. „V slobodnej spoločnosti je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie,“ dodal Galek s tým, že sa tak prehlbuje aj energetická chudoba na Slovensku.

Podľa právnika Pavla Poláčka, ktorý zastupuje opozičný návrh pred Ústavným súdom, takéto znenie zákona predstavuje „vážny zásah do ústavných práv vlastníkov bytového domu, ktorí svoj majetok nemôžu plnohodnotne užívať a nakladať s ním podľa vlastnej vôle“. Tvrdí, že „súčasná regulácia spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi právami a záujmami dodávateľa tepla na jednej strane a vlastníkov bytových domov na strane druhej, ktorí zjavne ťahajú za kratší koniec.“

Trh s teplom je skutočne lokálnou monopolnou štruktúrou, kde neprebehla taká miera liberalizácie ako v prípade elektroenergetiky či plynárenstva. Nie je to však zámer temných lobistov či pochybenie legislatívy, ale je to výsledok historického vývoja a hlavne reálnych technických a ekonomických podmienok, v akých CZT nielen na Slovensku, ale kdekoľvek v Únii fungujú. „Napriek istým podobnostiam s inými energetickými odvetviami nemôže byť teplo ako komodita obchodované medzi krajinami a nie je ho z dôvodu významných tepelných strát pri prenose a distribúcii možné zobchodovať medzi sieťami existujúcimi v jednotlivých lokalitách,“ zrozumiteľne vysvetľuje vo svojej staršej analýze trhu s teplom v podmienkach CZT Protimonopolný úrad.

Inak povedané, pre veľmi obmedzený lokálny charakter systémov CZT pri nich nie je zmysluplný unbundling tak ako v sektore elektroenergetiky a plynu. Právne a trhové oddelenie výroby od distribúcie by neprinieslo zvýšenie konkurencie a zníženie nákladov a cien pre odberateľov, ale práve naopak.

Čo stráži regulátor a komu platíme za teplo

Každý systém CZT, každý subjekt na tomto trhu, teda či už je to výrobca tepla, alebo jeho distribútor, je preto pod dohľadom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podobne je to aj v iných krajinách Únie, kde majú taktiež rozvinuté systémy centrálneho vykurovania. Teda cena, ktorú odberateľ tepla platí, nie je výsledkom svojvôle monopolného teplára, ale stanovených regulačných pravidiel. U nás sú už dlhodobo pod pravidelnou kontrolou aj straty v distribučných sieťach medzi teplárňou a bytovým domom.

Tu treba zdôrazniť jeden detail, ktorý si mnohí vlastníci bytov neuvedomujú. Oni za teplo neplatia teplárenskej spoločnosti priamo, ale cez svojho správcu bytového domu. Toto je vážny moment, pretože mnohé nezrovnalosti pri platbách za teplo vznikajú práve u správcov, pričom ľudia bežne nadávajú na teplárov! Účty správcov však už kontrole ÚRSO nepodliehajú a tu je „šedá“ zóna, kde v skutočnosti vzniká dosť veľa pochybení. Vlastná domová kotolňa by tieto pochybenia automaticky neodstránila, lebo by bolo naďalej nutné rozpočítavanie nákladov!

Ak sa vrátime k CZT, tak cena tepla od dodávateľa tepla je rovnako ako pri iných sieťových dodávkach tvorená fixnou a variabilnou zložkou. V tej fixnej regulátor umožňuje dodávateľovi tepla v primeranom objeme zarátať všetky oprávnené náklady spojené hlavne s prevádzkou, údržbou či modernizáciou kotolní a distribučnej siete. Variabilnú zložku tvoria náklady na samotné palivo, či už je to zemný plyn, uhlie, alebo biomasa, pričom aj tu regulátor dohliada na primeranosť výšky ceny, aj keď teplárenské spoločnosti nakupujú tieto energetické komodity na úplne voľnom trhu. Samozrejme, že prácu ÚRSO môžeme podrobovať aj v tejto oblasti kritike a porovnaniam s prácou iných regulátorov v krajinách Únie, ale vcelku je objektívnym faktom, že regulácia funguje.

Odpojenie nie je všeliek

Takže práva zákazníkov – majiteľov bytových domov, ale aj odberateľov tepla zo sektora priemyslu, štátnych a verejných inštitúcií či služieb, sú chránené ÚRSO. Povinnosťou regulátora je však súčasne chrániť oprávnené podnikateľské záujmy výrobcov a distribútorov tepla. Chrániť záujmy účastníkov trhu je úlohou aj iných štátnych orgánov, či už je to spomínaný Protimonopolný úrad, Štátna obchodná inšpekcia, alebo aj príslušný stavebný úrad.

Napriek tomu ostáva kritickým momentom, na ktorý poukazuje aj opozícia, takzvané právo na odpojenie od sústavy CZT s odôvodnením, že takto sa znižujú náklady na teplo. Mnohé príklady z praxe, ale aj spomínané analýzy Protimonopolného úradu však odporujú téze, že by odpojenie od centrálneho vykurovania automaticky zaručovalo zníženie nákladov na teplo a návratnosť vynaložených investícií. Každý prípad je nutné posudzovať individuálne, na základe objektívnych technických a ekonomických údajov platných pre danú bytovku, sústavu CZT a navrhované nové vykurovacie zariadenie.

V praxi je veľmi časté, že majiteľov bytov správcovia spolu s dodávateľmi bytových a domových kotlov zámerne zavádzajú. Začína sa to tým, že ako budúce náklady na teplo rátajú len cenu paliva – v drvivej väčšine je to plyn –, pričom aj tu uvádzajú nereálne nízke jednotkové ceny. Všetky ostatné náklady (tie takzvané fixné) spojené s prevádzkou kotolne a hlavne finančné náklady súvisiace s obstaraním kotolne vrátane úrokov a splátok úveru sa pred majiteľmi bytov potichu ukryjú do fondu opráv, ktoré odrazu prudko narastú.

V nemalej časti prípadov je vyprojektované riešenie a dodané zariadenie buď menej efektívne, alebo predražené. Veľmi častým zavádzaním je to, že všetky problémy s dodávkou tepla a teplej vody vyrieši nový kotol v pivnici bytovky, pričom problém spočíva v zlom hydrovyregulovaní sústavy v samotnej bytovke, čo je finančne nepomerne lacnejšie riešenie. Nehovoriac o tom, že dom by mal byť najprv zateplený, okná vymenené a až potom by podľa novej, často až o polovicu nižšej spotreby mala byť nadimenzovaná nová kotolňa.

Koho a ako máme vlastne chrániť?

Poslanci tvrdia, že chránia záujmy a práva občanov – majiteľov bytov – pri odpájaní proti teplárenským spoločnostiam. Dokonca znejú silné slová o nevoľníckom postavení. Lenže si musíme uvedomiť, že by sme nemali obhajovať len záujmy a práva odpájaných, ale aj tých, čo ostanú ďalej napojení na CZT. Problém je v tom, že pri odpájaní sa až do aktuálneho znenia zákona o tepelnej energetike veľmi okrajovo riešili práva samotných teplárov (poplatkom za odpojenie). A prakticky vôbec sa neriešili práva a náklady tých, čo ostávajú napojení na sústavu CZT, či už majiteľov bytov a bytoviek, ale aj ďalších zákazníkov. A tých je nepomerne viac ako tých, čo sa chcú odpojiť. Pričom ak už hovoríme o energetickej chudobe, tak práve do odpájania sa hrnú tí, čo sú bohatší. Tí chudobní, naopak, ostávajú na centrálnom vykurovaní!

Opäť si zoberieme na pomoc Protimonopolný úrad, ktorý upozorňuje, že pri posudzovaní práva na konkurenčné riešenie, akým je odpojenie, je potrebné skúmať negatíva aj pozitíva pre všetkých spotrebiteľov (!!) napojených na danú sústavu CZT. Úrad pripomína, že pri posudzovaní praxe a postupu štátnych, samosprávnych orgánov a monopolných subjektov nie je rozhodujúca forma správania, ale vplyv tohto správania a postupov. „Správanie týchto subjektov v zmysle súťažného práva musí stáť na ekonomicky racionálnych predpokladoch a musí ponúkať logické vysvetlenie všetkých aspektov prípadu,“ tvrdí úrad na margo posudzovania povolení na odpájanie od CZT.

Podľa Protimonopolného úradu je zásadné a rozhodujúce to, či ekonomický vplyv po odpojení daného domu bude pozitívny pre všetkých odberateľov napojených na danú sústavu centrálneho vykurovania: „Úrad nemôže vyhodnotiť, že mesto nesúhlasným stanoviskom k odpojeniu určitého bytového domu zvýhodnilo pôvodného dodávateľa tepla v neprospech spotrebiteľov ani v prípade, ak by odpojením síce došlo k pozitívnemu dosahu a zníženiu nákladov pre individuálne posudzované odberné miesto, no negatívny vplyv na odberateľov, ktorí ostávajú na CZT, by bol hodnotovo vyšší.“

Nielen v živote, ale aj pri presadzovaní liberálnych hodnôt ľudských práv a práva na podnikanie by malo platiť, že moje konanie nemôže byť zvýhodnené zákonom tak, aby som dosiahol svoj osobný prospech na úkor iných. A moje konanie a záujmy sú jednoducho limitované záujmami a právami ostatných, zvlášť, ak sme napojení na nejaký jednotný technicko-ekonomický systém, akým je sústava centrálneho zdroja tepla.

Na súčasné postavenie teplárenských spoločností pri stavebnom konaní o odpojení od centrálneho vykurovania sa preto môžeme pozerať aj tak, že týmto spôsobom sú chránené záujmy všetkých ostatných zákazníkov napojených na tento systém. Ak by sme chceli toto postavenie oslabiť alebo dokonca úplne zrušiť, potom ak hovoríme o záujmoch občanov – majiteľov bytov –, musíme v zákone definovať inú účinnú formu ochrany ich práv a majetku.

Toto však platí aj v rámci samotného bytového domu, kde bez ohľadu na to, či dom je napojený na CZT, alebo má domovú kotolňu, alebo dokonca samostatný kotlík pre každý byt, musia platiť také pravidlá, aby si susedia doslova navzájom nekradli teplo. Lebo zákony fyziky platia vždy a všade a jednoducho byty, ktoré sú na spodných a najvyšších podlažiach, nemôžu vykurovať tie medzi nimi, pretože majitelia bytov uprostred domov sú chránení bytmi svojich susedov a na ich úkor výrazne šetria na vykurovaní. Ani tento pálčivý problém odpojenie od CZT nevyrieši, ba práve naopak!

To, že majú teplárenské spoločnosti právo veta pri odpájaní, neznamená, že ho môžu svojvoľne zneužiť. Musia svoj postoj podložiť technickou a ekonomickou argumentáciou voči predloženým projektom na individuálne kotolne. To, že tieto projekty prevažne nespĺňajú zákonom stanovené parametre, však nie je problém teplárov.

Na druhej strane je jasné, že nie je možné za každú cenu chrániť podnikateľské záujmy teplárenských spoločností. Tie sú síce lokálnym monopolom, ale v realite sú pod tvrdým konkurenčným tlakom práve domových kotolní, ak tie sú naprojektované a zrealizované naozaj efektívne a ak samotná sústava centrálneho vykurovania funguje zle. Ak sa bavíme o jednotných, transparentných a hlavne spravodlivých pravidlách pre systémy CZT, nemôžeme však vytrhnúť z kontextu len právo na svoju kotolňu a odpojenie.

Nerobme si ilúzie, táto nerovnováha záujmov pri centrálnom vykurovaní nie je len problémom na Slovensku. A bude nielen pretrvávať, ale sa bude aj stupňovať s tým, ako bude postupovať inovačný vývoj a efektívnosť technológií na individuálne vykurovanie obytných domov v porovnaní s efektívnosťou fungovania centrálnych systémov. Osobitne pod tlakom sú a budú tie CZT, ktoré vyrábajú a dodávajú len teplo na báze zemného plynu. Udržiavať takéto systémy bez toho, aby využívali efektívne obnoviteľné zdroje a vyrábali vo vysoko efektívnom kogeneračnom režime nielen teplo, ale aj elektrinu, nemá zmysel. Lenže ochrana tých, čo takéto kritériá spĺňajú, a tým aj ochrana práva ich zákazníkov na výhodnú cenu tepla a jeho bezpečnú a ekologickú dodávku, musí byť účinná.

Preto ešte raz treba zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu projektu na odpojenie musí byť individuálne. Bezhlavé presadzovanie práva na odpojenie, osobitne od efektívnych systémov centrálnych zdrojov tepla, by však nemalo byť umožnené kvôli strategickým záujmom energetickej bezpečnosti, ako aj v záujme všetkých ostatných zákazníkov napojených na centrálne vykurovanie.