Denník N

Ak vláda dodrží vlastné plány, dlhovú brzdu meniť nepotrebuje, odkazuje jej ekonóm Ódor

Foto – TASR
Foto – TASR

Koalícia hľadá argumenty, aby presvedčila opozíciu, že by štát mohol na cesty míňať, aj keby dlh prudko rástol.

Nová vláda má veľké plány so stavaním nových ciest na Slovensku. Ak by sa naplnili všetky, motoristi, ktorí chcú ísť z Bratislavy cez Prešov do Bardejova, by sa tam dostali viac-menej po súvislej diaľnici (okrem prechodu cez Donovaly, či chýbajúce úseky medzi Žilinou a Ružomberkom). Lenže nové diaľničné kilometre chce vláda stavať aj medzi Zvolenom a Košicami (R2), na Orave (R3), Kysuciach (D3), čoskoro sa má začať budovať aj bratislavský diaľničný obchvat a ďalšie kilometre smerom na Dunajskú Stredu.

„Potrebujeme urýchlene budovať slovenskú cestnú infraštruktúru, ktorá je základným predpokladom na úspešný hospodársky rozvoj a zmierňovanie regionálnych rozdielov,“ opakuje minister dopravy Roman Brecely (Sieť).

Aby vláda mohla stavať veľa ciest, musela by si na to požičať viac, ako doteraz plánovala. Aby za to nebola trestaná ústavným zákonom o dlhovej brzde, chce presadiť investičnú výnimku a zmeniť dlhovú brzdu, ktorá jej nedovoľuje správať sa nadmieru rozšafne. Vláda to už nenápadne priznala aj v programovom vyhlásení.

Stačí sa držať plánu

Nová vláda teda chce, aby dlhová brzda nebrala pri hodnotení výšky dlhu do úvahy investície.

Na ústavnom zákone o dlhu sa ešte v roku 2011 dohodla Radičovej vláda spolu so Smerom. Podľa neho by verejný dlh Slovenska nemal prevýšiť 60 percent HDP. Ak by prevýšil, parlament by hlasoval o dôvere vlády. Ale postihy pre vládu sú už aj pri nižšom dlhu.

Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko hovorí, že o zmene dlhovej brzdy sa dá uvažovať v prípade hotovostnej rezervy. Tá sa využíva najmä na splácanie dlhu. „Určite príde fáza, keď sa úroky začnú dvíhať. Treba brať do úvahy, že v budúcnosti prestane byť dlh lacný a ľahko financovateľný,“ hovorí Šramko. Rozpočtová rada je od vlády nezávislá inštitúcia, ktorá hodnotí hospodárenie vlády.

„Ak vláda pôjde podľa plánu v Programe stability, dlhová brzda ju nelimituje, nie je dôvod hľadať zmenu,“ doplnil člen rozpočtovej Ľudovít Ódor.

Vládny dokument, ktorý kabinet poslal Európskej komisii ako svoj plán, ráta napríklad s tým, že v tomto roku klesne deficit pod dve percentá, v roku 2017 na 1,29 %, o rok potom na 0,44 % a v roku 2019 by mala verejná správa hospodáriť s malým prebytkom. No a to by znamenalo, že dlh by v roku 2019 smeroval pod najnižšie sankčné pásmo daného roku (vo výške 48 % HDP).

O reálnosti tohto plánu sa dá ale pochybovať, napríklad aj pre to, čo sa dialo vlani. Deficit nedosiahol plánovaných 2,5 percenta, ale tri percentá. Druhá Ficova vláda minula vlani o 737 miliónov eur viac, ako si naplánovala. A to ešte časť výdavkov presunula na tento rok, inak by minula miliardu. Keby vláda neodložila platenie za pozemky pod bratislavským obchvatom na tento rok, deficit by bol až 3,5 percenta HDP.

„Rok 2015 ukazuje, že prioritnejšia otázka môžu byť výdavkové limity,“ dodal Ódor. O zavedení výdavkových limitov sa hovorilo už aj za prvej Ficovej vlády. Výdavkové limity by určila, koľko môže vláda v danom roku minúť.

Bez opozície to nepôjde

Ak by vláda aj v ďalších rokoch hospodárila s deficitmi okolo 2,5 až 3 percent, nebolo by to dobré pre dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií.

Treba rátať s tým, že Slovensko sa nevyhne problémom s demografiou. Kým dnes na jedného neaktívneho občana pripadá viac ako päť pracujúcich ľudí, v roku 2060 to bude 1,5 pracujúceho. Teda kým dnes u nás pracuje na jedného dôchodcu najviac pracujúcich v EÚ, v roku 2006 to bude najmenej pracujúcich (opäť v celej EÚ).

Ani so získavaním hlasov opozície pre zmenu dlhovej brzdy to vláda nemusí mať jednoduché. Na zmenu ústavného zákona treba 90 hlasov a tie vláda nemá.

„Je to nápad, o ktorom sa dá diskutovať. Najmä ale medzi partnermi, ktorí si dôverujú. Ak napríklad vláda neustále posúva v časoch hospodárskeho rastu svoje konsolidačné ciele, ak konsoliduje jednorazovými opatreniami a inými účtovnými trikmi, tak dôvera v jej kroky nie je veľká,“ hovorí ekonomický expert SaS Eugen Jurzyca.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Dlhová brzda

Ekonomika

Teraz najčítanejšie