Denník N

Bugár s Dankom ukázali, že sa to dá

Predsedovia SNS a Mosta-Híd možno hrajú len divadlo. Výsledkom by však aj v takom prípade bol pokrok vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi.

Autor je politológ

To, ako sa po voľbách správala Slovenská národná strana, malo svoju logiku a politickú rozvahu: mohli si vybrať a boli by blázni, keby si vybrali ináč. Danko mal vo Ficovi istotu politicky a ideovo blízkeho spojenca v prípade, že to s koalíciou vyjde, a spoľahlivého partnera do opozície aj pre prípad, že by to nevyšlo.

Lenže pre Most-Híd to bola zdanlivo ťažká dilema. Odkedy maďarská strana po osemdesiatom deviatom na Slovensku existuje, je či už v koalícii, alebo opozícii len trpená. Tam či tam bola vždy osamotená, partneri jej nikdy úplne nedôverovali, a keď došlo na lámanie chleba, nikdy ju nepodržali.

Aké možnosti sa jej črtali teraz? Na jednej strane veľmi labilné, neisté spojenectvo so Sulíkom, ktorý má sklony k extrémizmu, a nespoľahlivým, protimaďarsky šmrncnutým Matovičom. Na druhej známa konštanta Fico, no popri ňom historicky zafixovaný otvorený nepriateľ slovenských Maďarov vôbec a ich politickej reprezentácie zvlášť – Slovenská národná strana. Jej jednotliví predstavitelia – až po Slotu vrátane – nevynechali žiadnu príležitosť, aby národ varovali a bili na poplach pred vnútornou či vonkajšou maďarskou hrozbou.

Predvídavý tip

Ktoré riziko bolo väčšie a vo svojich dôsledkoch zhubnejšie? Bugár takto vyhodnotil to prvé a doterajší priebeh udalostí mu dáva skôr za pravdu. Podstatné bolo, že ho v tom podržala aj slovenská zložka Mosta-Híd (hlavne Žitňanská a Šebej), hoci si za to od kritikov vytrpeli svoje. Stavil teda na možnosť politickej spolupráce oboch doterajších rivalov v rámci novej vládnej koalície.

Od Bugára to nebola kúpa mačky vo vreci. Nemohol nevidieť, že nový predseda SNS Danko je na rozdiel od predchádzajúcich lídrov strany politikom úplne odlišného typu, že v strane zavádza nové poriadky a zbavuje sa najviac skompromitovaných ľudí vo vedení – na čele so Slotom. Robil to opatrne, diplomaticky, bez revolučného pátosu a voľby napokon ukázali, že mu to dokonale vyšlo. Kritici síce úporne tvrdili, že to všetko je len maskovací manéver a že z reformného oparu sa napokon vynorí len stará, skostnatená, hejslovenská SNS, vývoj im však zatiaľ ešte stále nedáva za pravdu.

Nerobím si ilúzie o situácii v členskej základni, o náladách a hnutiach mysle v skupinách prostých národniarov. Ale pamätáme si, že keď tomu šéfoval Slota, všetko mu prešlo. Nikdy nenarazil na odpor u svojich bratov a sestier. Rovnako dobre to zvládol aj Danko, v strane zatiaľ nemá viditeľnú opozíciu, ba naopak, volebný úspech posväcuje jeho stratégiu a taktiku. A tí, čo s ním v strane zostali, poslušne preberajú jeho umiernenú, uvážlivú rétoriku. Prestali dokonca útočiť proti Maďarom a sám Danko s tým nikdy ani nezačal. Ba dokonca aj taký kedysi agresívny harcovník, ktorý v strane zo starej garnitúry zostal a postúpil do štruktúr, ako bol Hrnko, zjemnil, skultivoval svoj slovník a vystupuje skoro ako džentlmen.

Bugár si teda tipol dostatočne predvídavo a to, čo sa potom na slovenskej politickej scéne odohralo, bol zázrak v priamom prenose. Tí dvaja akoby osudovo predurčení rivali si pred kamerami podali ruky, sadli si družne vedľa seba, usmievali sa na seba, žartovali, dôverne si šepkali, Danko dovolil Bugárovi, aby ho verejne opravoval pri čítaní maďarských mien. Skvelá príležitosť pre Bugára, aby Danka zhodil, on to však neurobil. Naopak, pomohol mu.

Je jedno, či je to divadlo

Asi si medzitým aj potykali. Je mi ľahostajné, či a nakoľko to všetko bolo divadlo pre verejnosť, alebo šlo o obojstrannú úprimnosť. Výsledný efekt je totiž rovnaký. Dvaja poprední opinion lídri a šéfovia doteraz navzájom znepriatelených politických strán vyslali verejnosti signál o svojom historickom zmierení. Signál o tom, že môžu a chcú spolupracovať, že na to majú a že sú dostatočne kultivovaní, aby vedeli konštruktívne riešiť problémy, ktoré sa im pritom určite vyskytnú.

A ich stranícke zázemia sa proti tomu nebúria, zdá sa, že to berú na vedomie, ba dokonca s pochopením. Akoby im odľahlo: konečne už nemusím svojho suseda a spoluobčana, Maďara či Slováka, považovať za svojho škodcu či nepriateľa!

Keby Danko s Bugárom už nedosiahli nič viac než toto, keby sa im to podarilo udržať a kultivovať, treba im to priznať ako historickú zásluhu. Veď tomu napokon vďačíme aj za túto doteraz nevídanú kuriozitu: zasadnutiu Národnej rady Slovenskej republiky, schvaľujúcej Ficov vládny program, predsedal Maďar Bugár…

Komentáre

Teraz najčítanejšie