Tento text obsahuje opisy násilia a nie je vhodný pre citlivejšie povahy.
„Príde Sátor, nebojte sa! Lebo Sátor žije!“ vyhŕkol kopáč hrobov dunajskostredskej mafie Lehel Horváth, keď ho väzenská stráž v novembri 2021 po vynesení rozsudku v okovách eskortovala zo Špecializovaného trestného súdu.
Horváth sa mýlil, lebo hlava dunajskostredskej mafie zo začiatku nášho storočia je už pol druha desaťročia mŕtva. Jeho pozostatky sa nenašli, keďže kati, jeho vlastní ľudia, ho viackrát presúvali z hrobu do hrobu, no môžeme si byť istí, že nežije a že sa nevráti. Ním vedená organizácia sa rozpadla, členovia klanu buď zomreli, alebo sedia vo väzení. Po Horváthových slovách však napriek tomu mnohým prebehol mráz po chrbte.
Aktivity dunajskostredskej mafie sa totiž vryli do pamäti obyvateľov regiónu tak hlboko, že ani pol druha desaťročia nestačilo na ich úplné spracovanie. Sátorov duch sa dodnes vznáša nad mestom, on a jeho ľudia sú zodpovední za tucty vrážd vykonaných s nevýslovnou brutalitou.
Obdobie pôsobenia mafie mizne z pamäti mesta len pomaly nielen pre jej beštialitu, ale aj preto, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí sa snažia toto obdobie romantizovať. Žitnoostrovské mestečko sa dodnes borí s dôsledkami Sátorovho obdobia a snaží sa spracovať svoje traumy, no vo verejnom diskurze sa objavil aj ťažko opísateľný „mafiánsky kult“.
Uličnícky imidž
O aký kult ide? Relativizácia, dokonca velebenie činov kriminálnych skupín a zločincov nie je nič nové pod slnkom.
Napunk
Márk Finta































