Hozlárová o tlakoch na jej odchod z úradu vlády: Chceli, aby som bola paranoidná a sama som dala výpoveď

Bývalá predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Zuzana Hozlárová v piatok napísala status, kde opísala, ako tlačili na jej odchod zo štátnej Výskumnej a inovačnej autority.

Hozlárová sa ešte ako predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl napríklad zastala Mareka Janigu, keď naňho zaútočil premiér Robert Fico. Po skončení vysokej školy sa zamestnala na Výskumnej a inovačnej autorite, ktorá vtedy patrila pod úrad vlády.

„Dva týždne po mojom nástupe mi bolo prvýkrát oznámené, že budem musieť odísť. Vraj to bola požiadavka vedenia hneď v prvý deň, keď som prišla,“ napísala v statuse.

„Z nátlaku nadriadených a zo stupňovania požiadaviek na môj odchod bolo jasné, že ide o pomstu. Bolo mi naznačené, že moje pôsobenie v Študentskej rade vysokých škôl a moje vyjadrenia v médiách sú pre vedenie úradu problematické,“ dodala.

Na sociálnych sieťach ste opísali problémy, ktoré sa vám diali pri vašom pôsobení v štátnej Výskumnej a inovačnej autorite, kde ste boli posledného pol roka. Písali ste o tom, ako sa vás snaží vedenie a ľudia z úradu vlády z tejto inštitúcie vyštvať, ako vám znepríjemňujú prácu. Ešte tam pôsobíte?

28. februára sa mi skončila pracovná zmluva. Išlo o dočasnú pracovnú zmluvu v štátnej službe. Bola na pol roka. Takto to funguje štandardne. Po šiestich mesiacoch je vyhlásené výberové konanie na dané miesto a tak sa človek dostane do stálej štátnej služby alebo nie je vyhlásené a vtedy miesto nie je potrebné. Od piatka už nie som zamestnankyňou. Nastúpila som v septembri minulého roka, vtedy výskumná autorita patrila pod úrad vlády, ale od 1. januára prešla pod úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas).

Ako prebiehal koniec vašej práce? 

V ten istý deň, ako sa mi skončila zmluva, som išla dať výpoveď. Bolo to moje gesto, aby som mala aspoň nejakú silu alebo niečo, čo viem ovplyvniť. Preto som to ukončila ku dňu, keď sa mi skončila zmluva. Musela by som aj tak odísť. Bol to malý pocit zadosťučinenia. Myslím, že generálny riaditeľ sa po pol roku prvýkrát dobre vyspí. Celé to trvalo 60 sekúnd. Povedal: „Ďakujem, dovidenia.“

Teraz však na vašu kritiku môžu reagovať, že ste podali výpoveď. 

Nech sa páči, myslím, že to nebude to najhoršie, čo o mne rozprávajú.

Čo ste robili na tejto pozícii? 

Pred týmto zamestnaním som pôsobila v Študentskej rade vysokých škôl a hlavnou témou bol odliv talentov. Riešila som to so všetkými ministrami školstva, zažila som piatich. Vnímali sme to ako obrovský problém. A vnímala som aj odbor talentových politík na Výskumnej a inovačnej autorite (VAIA), spolupracovali sme s nimi napríklad na príprave knihy Magnet pre talent, ktorá opisovala, čo má robiť štát, samospráva a iní, aby mladí ľudia neodchádzali, ale prichádzali a aby sme s nimi vedeli čo najlepšie komunikovať. Talent je v tomto ponímaní produktívny človek, ktorý pracuje.

Prečo ste sa prihlásili? 

Vlani v auguste som mala štátnice a videla som, že sa otvorilo miesto na tomto odbore, tak som si povedala, že to skúsim, lebo som to vždy riešila. Počas celej vysokej školy som poukazovala na to, že toto je problém a treba to riešiť, a zdalo sa mi, že na tejto pozícii to môžem zmeniť. Preto som sa prihlásila. Dlho som sledovala prácu Výskumnej a inovačnej autority a vedela som, že je to štátna správa, v ktorej chcem pracovať.

V statuse ste napísali, že od vášho nástupu chceli, aby ste odišli. Prečo vás prijali?

Uvažovali sme o tom aj s kolegami často. Má to veľmi jednoduchú odpoveď: sú takí neskutoční amatéri, že si ani len nevedia odsledovať, koho prijímajú na úrad. Keď som prišla a zistili, že to je problém, stopli prijímanie nových ľudí. Zistili, že nevedia kontrolovať, kto prichádza. Myslia si, že sú najväčší eštebáci a budú mať na úrade len ľudí „na ich strane“, ale nevedia ani to. Mala som čiastkové informácie od kolegov a kolegýň a podľa nich si to všimli, až keď som išla podpísať zmluvu. Nechceli ju podpísať, ale už museli, lebo som prešla pohovorom. Tak dali inštrukciu, aby ma vyhodili.

Kto sú oni?

Moji nadriadení mi hovorili, že ide o vedenie úradu vlády, ale aj o tom, že sú to ľudia z vedenia iných ministerstiev, že im prekáža, že tu som zamestnaná, alebo som vystupovala proti nim. Snažila som sa zistiť, o kom rozprávajú, kto sú to tí „oni“, komu konkrétne prekážam. Raz pri jednom rozhovore s generálnym riaditeľom odznelo, že to išlo až cez Prezidentský palác a ministerstvo školstva, že Hozlárová musí odísť. Keď som sa dopytovala, kto to je konkrétne, že sa s tým človekom stretnem a porozprávam, že tu nerobím nič nelegálne, len ma zastavili, že to je zbytočné a mám odísť.

Boli ste osobne na pohovore? 

Áno. Všetci záujemcovia a záujemkyne sme tam boli osobne. Potom som počkala, kým to vyhodnotili, potom mi oznámili výsledok.

Kto viedol pohovor? 

Tí ľudia tam už nepracujú. Pohovor robili na Výskumnej a inovačnej autorite. Služobný úrad, s ktorým som podpísala zmluvu, bol už vyššie.

Mali ste skúšobnú lehotu, počas ktorej vás mohli prepustiť bez udania dôvodu. Prečo ju nevyužili?

S kolegami sme očakávali, že to využijú, lebo vtedy môžete bez udania dôvodu zamestnanca vyhodiť. Nestalo sa tak. Hovorila som o tom aj s právnikmi a predpokladáme, že dôvodom bolo video šéfa poradcov premiéra pána Erika Kaliňáka. Ani nie mesiac po tom, čo som nastúpila, nahral video, kde naznačuje, že mám blízko k opozičnej strane a k prezidentke. Išlo o reakciu na článok Aktualít, pre ktorý som sa vyjadrila. Článok aj jeho znenie som mala schválený od môjho vedenia. Potom Erik Kaliňák nahral video. Išla som za mojou nadriadenou a spolu sme išli za štátnou tajomníčkou, ktorá nás mala na starosti.

Ako reagovala? 

Povedala, že pán Kaliňák vo videu neklamal a musím si zvyknúť, že ma nebudú mať všetci radi. A ak mi to prekáža, že mu môžem napísať email, veď je môj kolega. Povedala som, že mu mail písať nebudem a je neakceptovateľné, keď sa toto deje na jednom pracovisku. Predpokladám, že toto bol jeden z dôvodov, prečo neukončili pracovný pomer počas skúšobnej lehoty – karty neboli úplne v ich rukách, už by to právne nevyzeralo dobre, keby ma prepustili po tom, ako o mne môj kolega natočil takéto video.

Ktorá štátna tajomníčka vás mala na starosti?

Alena Sabelová. Prebrala Výskumnú a inovačnú autoritu.

Kontaktovali ste Erika Kaliňáka? 

Nie. Moja vtedajšia riaditeľka pripravila preňho mail, ale zastavili ho a povedali jej, že ak sa ma zastane, vyhodia nielen mňa, ale aj ju.

Kto jej to povedal?

To neviem. Moja riaditeľka mi povedala, že interne navrhla, že tento mail napíše s tým, že menoval referentku na úrade, kde pracuje aj on. A že to môže pôsobiť ako istý druh zastrašovania, čo neprispieva k organizačnej kultúre založenej na rešpekte. Povedala mi len to, že jej „bolo komunikované“, že poslanie takéhoto emailu by pravdepodobne znamenalo okamžité rozviazanie pracovného pomeru s nami obidvomi, ktoré by moji nadriadení nemohli zvrátiť a ublížilo by to celej inštitúcii. Preto mail neposlala. Nepovedala mi, o koho išlo, ale keďže by to nezvrátilo ani naše vedenie, čo je generálny riaditeľ a štátna tajomníčka, potom už je len úrad predsedu vlády. Ale nemenovala nikoho.

Hovorili ste niekedy s vedením úradu vlády, s Jurajom Gedrom alebo Erikom Kaliňákom? 

Nie.

Neoslovili vás? 

Nie. Na stretnutiach s generálnym riaditeľom som hovorila, že ak viem niečo zmeniť a chcú sa porozprávať, som tam, sedím v kancelárii, ale nič sa nestalo.

Kto bol generálnym riaditeľom?

Michal Puškár. Prišiel v rovnaký deň ako ja.

On tam ešte pracuje?

Áno, je to brat pani poslankyne Puškárovej z Hlasu, ktorá je zhodou okolností aj predsedníčkou výboru pre vzdelávanie v Národnej rade. Je to konflikt záujmov, keďže parlament má kontrolovať vládu. Ale považujem ho za čestného človeka, ktorý sa snažil robiť čo najviac, aby inštitúcia prežila. Vidíme, že sa mu to veľmi nedarilo. Aj keď sme sa mu sťažovali, tak sme počúvali, že je hore tlak a už to nezmení.

Zastal sa vás?

Neviem o tom.

A niekto iný? 

Myslím, že moja bývalá riaditeľka, ktorá tam už nepracuje, sa ma snažila obhajovať. Skôr ku mne chodili informácie, aby som nikam nič nepísala, bola potichu, nič nehovorila.

Kto mal podľa vás s vami problém?

Bolo mi povedané, že niekto hore má so mnou problém; konkrétne mi moji nadriadení povedali: „Sú ľudia, ktorí majú na starosti sledovanie tvojich sociálnych sietí. Oni ťa sledujú, pozrú si to, urobia screenshot, zavolajú ma hore na vedenie a spýtajú sa ma, prečo tento človek toto a toto napísal a prečo je tu táto osoba ešte zamestnaná.” Zjavne nejakí ľudia majú čas sledovať sociálne siete a potom sa vypytovať, prečo robíme toto a toto. Vedenie agentúry nás požiadalo, aby sme sa nikde nevyjadrovali, aby bolo úplné ticho. Proti tomu som namietala, lebo je to cenzúra. Nik mi nemôže zakázať komunikovať na súkromnom profile.

Vo videu Erik Kaliňák zverejnil vašu fotografiu so Zuzanou Čaputovou. Boli ste niekedy stranícky aktívna? Boli ste členkou nejakej mládežníckej straníckej organizácie? 

Nie, nikdy.

V statuse ste opísali, čo sa dialo. Jedna z vecí, budem citovať: „Hozlárová je ako džihád na úrade, to bude peklo.“ Kto vám povedal, že toto o vás hovoria?

Generálny riaditeľ mi povedal, že z vedenia ministerstva školstva odznelo takéto označenie mojej osoby.

V statuse ste opísali aj podozrivé zmeny vo vašej kancelárii. „V mojej kancelárii som mala permanentne posunuté stropné panely a popresúvané veci na stole. Tieto zvláštne veci som nahlásila nadriadeným, a keď sa nič nedialo, začala som týmto tajným nočným návštevníkom nechávať na stole odkazy a knihu od Orwella.“ Ako to prebiehalo?

Najskôr som sedela v kancelárii sama, neskôr aj s kolegami. Panely na strope som mávala pootvorené alebo posunuté. To sa stalo viackrát. Zisťovala som u vedenia, či tu bol niekto meniť klímu alebo prečo to je posunuté – nik o ničom nevedel. U nikoho iného sa to nedialo. Potom sa mi viackrát stalo, že som mala posunuté veci na stole. Pýtala som sa, či upratujú v kancelárii, ale chodili len vysypať smeti, stoly nik neumýval. Alebo mi prelepili papiere na stene, kde sme mali nápady z predchádzajúceho dňa. Vyzeralo to tak, že to niekto robí tak, aby som si to všimla. Bolo to veľmi okaté. Alebo som mala zlomený kvet na okne. Odtrhnutá časť nebola na zemi, ale bola položená vedľa kvetináča. Išlo o ťahavý kvet, a keby sa zlomil sám, spadol by na zem. Keď som sa pýtala, či nám niekto polieva kvety, odpoveď bola nie.

Dialo sa to aj niekomu inému? 

Nie, tieto malé veci sa diali len mne. Keď som to prvýkrát hovorila štátnej tajomníčke, povedala mi, že nie som taká dôležitá, aby ma tam musel niekto chodiť kontrolovať. A aj potom sa mi to dialo, tak som to už nehlásila, lebo načo. Nechávala som tam knihu Georgea Orwella. Asi dvakrát sa mi stalo, že ho prehodili z jednej strany na druhú. Veľmi som cítila, že im tam prekážam, ale neuvedomovali si, že ja im prekážam oveľa viac než oni mne. Bola som presvedčená, že ja tam pracujem pre slovenských občanov a občianky, nie pre nejakých konkrétnych ľudí vo vedení štátu. A budem to robiť, kým sa bude dať.

Chceli vás vydesiť, znechutiť?

Chceli, aby som bola paranoidná a myslela si, že sa niečo ide stať, a aby som odišla. Po videu Erika Kaliňáka mi veľa jeho fanúšikov písalo. Nie je to príjemné. Dvakrát ma spoznali taxikári, bolo to veľmi nepríjemné. Jeden mi začal hovoriť, ako je dôležité, že Kaliňák robí také videá, aby odhaľoval agentov, ako som ja. Bol to vtedy môj kolega. To nie je akceptovateľné. Taxikárovi som povedala, nech ma vysadí inde, aby nevidel, kde bývam. Alebo ma niekto opľul pri autobusovej stanici na Nivách, v podchode v centre Bratislavy na mňa pokrikoval heslá, ktoré súviseli s videom Erika Kaliňáka.

Mnohí ľudia môžu mať pocit, že ste mladá čerstvá absolventka a nemáte na starosti veľký objem peňazí. Prečo by si vyberali vás, aby vám prehadzovali veci v kancelárii? 

Ak by som si myslela, že mali stratégiu, ako ma z úradu vyštvať, myslím, že by som ich preceňovala. Nerozhodujem o miliónoch, nemám také kompetencie. Mala som vymyslieť, ako by štát mal pristupovať k mladým, ktorí chcú odísť zo Slovenska. Keď som mojim šéfom hovorila, že tam nič zlé nerobím, povedali mi, že už bohužiaľ neviem zvrátiť svoje vyjadrenia z minulosti. Ale ja by som ich nechcela zmeniť – stojím si za tým, čo som hovorila. Som na to hrdá. Zjavne boli dobré, keď im to aj o minimálne rok neskôr stále prekáža. Nik mi nepovedal, prečo si vybrali mňa, len mi vedenie opakovalo, že musím odísť.

Povedal vám niekedy niekto, ktoré výroky boli problematické? Vy ste sa zastali v minulosti napríklad Mareka Janigu, kritizovali ste premiéra za to, ako jazyk používa. Tieto výroky boli problém? 

Nikdy mi konkrétne nepovedali, čo im prekáža.

Neadresovali vám žiadnu konkrétnu výčitku za vaše výroky alebo prácu? 

Nie.

Máte istotu, že to neboli vaši kolegovia, priami nadriadení? Ako viete, že to šlo od niekoho „zhora“? 

Mám nejaké dôkazy, že to boli ľudia mimo priamych nadriadených a kolegov. Najbližší spolupracovníci ma vždy podporovali. Keď sa to dozvedeli, ospravedlňovali sa, že ma neochránili. Ja som ich o to ani nežiadala. A nemyslím si, že to bol pán Puškár, lebo ma nepoznal, keď prichádzal. Keď som ho konfrontovala, že jeho sestra ma spomenula v Národnej rade vo výbore, ktorému predsedala, povedal, že on jej o takýchto veciach vôbec nehovorí, že sa o tom nerozprávajú a že to prišlo pravdepodobne odinakadiaľ.

Čo o vás hovorila pani Puškárová?

Z toho, čo hovorila, vyplývalo, že vie priveľa informácií o mojom pracovnom pomere na Výskumnej a inovačnej autorite.

Boli to informácie z vašej zmluvy? 

Napríklad vedela, že nechcem odísť. Nebol to osobný údaj podľa GDPR, ale je to pre mňa citlivá informácia a neviem, prečo by to mal niekto v Národnej rade vedieť.

Aké veci sa vám ešte v práci diali, ktoré podľa vás nie sú bežné? 

Nadriadení ma napríklad požiadali, aby som organizovala stretnutie pre stredoškolákov na úrade vlády. Boli sme jedným zo zamestnávateľov a chceli sme im priblížiť štátnu správu; vymyslela som program, aby si skúsili prácu štátnej tajomníčky alebo zamestnancov. Keď to úrad vlády zverejnil na Instagrame, začali tam chodiť komentáre ako pod videom pána Kaliňáka mladšieho. Boli voči mne negatívne, bolo tam moje celé meno a moji nadriadení nezakročili a nijako diskusiu neregulovali. Mali by sa svojho zamestnanca zastať.

Boli ste na fotkách, ktoré zverejnili?

Áno, a v práci sme nerozumeli, ako môžu nechať svojich zamestnancov takto napospas. Namietala som proti tomu, žiadala som, aby s tým niečo robili, ale nie. Ďalej Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, s ktorým som o situácii komunikovala, poslalo výzvu na vyjadrenie pani štátnej tajomníčke. Chceli, aby sa vyjadrila, ako sa ma v týchto veciach zastala a či vôbec. Jej odpoveď bola, že nemá povinnosť sa im vyjadriť. Teda žiadna.

Vnímali v centre to, čo ste im opísali, ako problém? 

Vyhodnotili to tak, akoby bola naplnená skutková podstata diskriminácie na základe politického presvedčenia. Keď som o tom hovorila s právnikmi a právničkami, povedali mi, že by som mohla žalovať úrad vlády za nerovné zaobchádzanie a diskrimináciu na pracovisku na základe politického presvedčenia. Ale trvalo by to veľmi dlho. A zrejme by som to vyhrala už za inej vlády, čo by mi asi neprinieslo pocit zadosťučinenia.

Nebudete teda podávať žalobu? 

Nie. Hlavne som pol roka po vysokej škole, nemám prostriedky, aby som sa tri roky súdila s úradom vlády. Som vo veľmi nepomernom postavení. Teraz sa snažím robiť, čo viem. Chcela by som, aby to posilnilo to, ako si ľudia vážia úradníkov a úradníčky. Keby nedržali poslednými silami ministerstvá, tak neviem, čo by sme tu mali. Tých, ktorí chcú aspoň trošku voľne rozmýšľať, sa snažia znechutiť. Na Výskumnej a inovačnej autorite nám robili napríklad to, že nám brali priestor.

Ako to myslíte? 

Odbor, ktorý s nami nesúvisel, dostával stále viac priestoru a my sme len zrazu zistili, že nemáme kanceláriu alebo zasadačku. Pred mojím posledným dňom riešili, že moju kanceláriu zabral niekto iný a nás, čo sme tam sedeli, presťahovali inam. Mňa sa to už netýkalo, ale toto je taktika, ktorú práve robia. Nemajú peniaze na odstupné, ak by všetkých vyhodili. Tak sa ich snažia znechutiť, aby odišli sami. Je to veľmi smutné, lebo práca, ktorú tí úradníci robia, je pre Slovensko potrebná. To má byť priorita, ale nedeje sa to.

Ak by ste neskončili takto, chceli by ste na tej pozícii ďalej pracovať? 

Po pol roku musí byť na to miesto vypísané výberové konanie. Veľmi silno som premýšľala, či ísť do takého výberového konania. Nevieme, ako by prebiehalo, kto by o tom rozhodoval. Je to ako niečo, čo by chceli – ak by ma nevybrali, mali by argument, že načo sa sťažujem, veď som neuspela na výberovom konaní. Keď vidíme, ako sa správajú moji nadriadení, mám veľké pochybnosti, či by bolo férové. A keď sa pozriem na to, ako vytvorili nový kódex etického konania, tak pochybujem, či vedia, čo píšu.

Prečo? 

Štátni zamestnanci v štátnej správe majú už dávno etický kódex, ktorý musia dodržiavať, a jeden z bodov je, že vedúci štátny zamestnanec má byť etickým príkladom svojim zamestnancom. Veľmi by som chcela vedieť, ako mi je etickým príkladom obžalovaný vedúci úradu alebo človek, ktorý píše nenávistné komentáre, nahráva nenávistné videá na sociálne siete a chodí útočiť na novinárky do Nadácie Zastavme korupciu. Toto pre mňa vôbec nie je človek, ktorý by mal ukazovať etické správanie. A majú drzosť urobiť ďalší etický dokument, ktorý kopíruje, čo už dávno existuje, a ani to nevedia dodržať.

Pán Gedra aj Erik Kaliňák sú tvárami kampane „Rešpektuj iný názor“, kde hovoria o rešpekte medzi ľuďmi, ktorí majú iné názory. Vy ste to zažívali v praxi?

Ešte som to nezažila, a to som tam pracovala.

Posudzujú sa dnes ľudia v štátnej správe podľa toho, aké majú politické názory alebo vyjadrenia na sociálnych sieťach?

Podľa toho, čo mi bolo povedané v nejakých diskusiách v mojom zamestnaní, tak áno. Sú ľudia, ktorí pôsobia na úrade vlády a iných ministerstvách, ktorých asi zamestnáva politická strana, a títo majú za úlohu sledovať, kde a ako sa vyjadrujete, čo robíte, a snažia sa nájsť zámienku, aby vás mohli vyhodiť alebo perzekvovať. Mne moji nadriadení povedali, že video Erika Kaliňáka bolo natočené preto, aby u mňa vyvolalo reakciu. To mala byť zámienka, aby ma mohli vyhodiť.

Kto vám to povedal? 

Generálny riaditeľ Puškár.

Od koho mal informácie? 

Nepovedal mi, kto to povedal. Nikdy nechcel povedať, odkiaľ takéto informácie má. Nezávidím mu túto pozíciu. Zahmlene mi opakovane hovoril na stretnutiach, že musím odísť, lebo je to veľké ohrozenie výskumnej autority, a ak ostanem, tak som v boji. Ale nerozumela som, s kým bojujem. Prídem ráno o ôsmej do práce, sedím za počítačom, premýšľame, dáme dokopy nápady, kreslíme, píšeme a potom večer idem domov. Kde tu bojujem? Ak toto je boj, tak tomu nerozumiem. Keď mi povedal, že ohrozujem inštitúciu, reagovala som, že ak moja prítomnosť tak ohrozuje inštitúciu, že by mohla byť zrušená, nech ma vyhodia. Ale povedal mi, že nie, že musím odísť sama.

Nebudete podávať žalobu a ani centrum nebude žalovať úrad vlády? Podobne ako to urobili v prípade diplomata vyhodeného z ministerstva zahraničných vecí Ivana Novotného? 

Pýtali sa ma to, bola to možnosť. Ale upustila som od toho. Je to na dlhé trate a podstatné je, že by som to potom riešila zrejme s inou vládou, lebo takéto veci trvajú roky. Teda dúfam, že s niekým iným. Preto som od toho ustúpila. Ale ponúkli mi to.

Čo budete teraz robiť? 

Chcela som si dať pauzu, ale zhodou okolností mi prišla ponuka. Je to veľmi podobné tomu, čo som robila doteraz. Ale nebude to pre štát, ale pre mesto Bratislava. Budem konzultantka pre získavanie talentov, čo financuje Bloomberg Associates. Platiť ma tak bude Bloomberg Associates cez svoj filantropický projekt, ktorý Bratislava získala.

Odradil vás posledný polrok od štátnej služby? 

Vôbec ma neodradila štátna služba – odradili ma koaliční poslanci. Dávam to za vinu tejto vláde. Nie je to tak, že keď sa zmení vláda či minister, treba reformovať štátnu správu. Má určite svoje chyby a dala by sa zefektívniť, ale ak by nechali ľudí pracovať, kde sú, a nechali ich robiť na tom, na čo ich zamestnali a za čo ich platí štát, budú to robiť. To je všetko, čo treba. Oni neprišli pracovať pre túto vládu. Oni tam pracujú bez ohľadu na, kto je vo vláde. Ak ich necháte pracovať, budú to robiť. A štát bude napredovať. Ale bohužiaľ tu máme politikov, ktorí majú pocit, že môžu všetko, a zasahujú do práce ľuďom, ktorí nemajú záujem sa verejne vyjadrovať.

Cítili ste, že by si ľudia v práci dôverovali? 

Na úrovni mojich kolegov áno. Mali sme veľmi prajné prostredie, chceli sme si pomáhať. Problém bol vyššie, tam nebola dôvera. Ale ani my sme im nedôverovali, videli sme, že sa dejú zmeny, o ktorých sme nevedeli. Diali sa často na poslednú chvíľu, alebo nám to oznámili až po tom, čo sa stali. A boli to často veci, s ktorými sme nesúhlasili. Keď napríklad Výskumná a inovačná autorita prechádzala z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády Kmeca, tak od 1. januára sme nevedeli dva alebo tri týždne zistiť, či tam ešte pracujeme, lebo sme nemali nový poriadok. Chodili sme do práce, pracovali sme, ale týždne sme nevedeli, či sa naše pracovné miesta a zaradenie nezmenili. Až po niekoľkých týždňoch sme mali predlohy dokumentov či hlavičky. A dôvera chýba aj preto, ako sa najvyšší predstavitelia vyjadrujú.

Čo tým myslíte? 

Máme napríklad jasné stratégie, čo je talent a odkiaľ ho chceme získať. A potom podpredseda vlády, ktorý je váš najvyšší nadriadený, hovorí, že lákame talent z Číny. Vy ste zamestnaný na to, aby ste ho získali, a ani len netušíte, o akom čínskom talente hovorí. Toto je problém – malo by byť jasné, čo robíme a čo chceme dosiahnuť.

Ča sa zmenilo tým, že ste prešli z úradu vlády pod Kmeca? 

Sídlo sme mali rovnaké, zmenilo sa IČO, hlavička, formálne veci. Napríklad boli formálne problémy s mojou výpoveďou, lebo nemali nový výstupný list.

Odovzdali ste niekomu agendu? 

Áno, ide o ľudí z môjho odboru, ktorí museli zatiaľ zobrať aj moju. A predpokladám, že utláčanie zamestnancov VAIA bude pokračovať.

Prečo? 

Vytláčajú ich, berú im priestor. Agenda, ktorú rieši odbor talentov, je pre ľudí, ktorí nemajú vzdelanie vo verejnej politike, v behaviorálnych vedách alebo ekonomických smeroch, niečo neuchopiteľné a nepochopiteľné. Keď máte vedenie, ktoré je veľmi technokratické a nerozumie inováciám aj vo verejnej politike, tak pre nich nikdy nebude priorita, aby mladí ľudia neodchádzali. Oni to nevnímajú ako veľký problém. Nebudú si nikdy myslieť, že je úlohou štátu, aby zabezpečil, nech sa ľudia vracajú alebo neodchádzajú. Nerozumejú tomu. Nerozumejú, ako funguje ekonomika alebo dôchodkové systémy. Nerozumejú, že tí ľudia tu reálne nebudú, aby na dôchodky zarábali. Keď odíde zo Slovenska jeden talent, štát to ročne stojí 2,8 milióna.

Ročne nám takto odíde 8- až 10-tisíc ľudí. A oni sa nevrátia. Pred desiatimi rokmi sme mali začať riešiť, že nebudeme mať na dôchodky, lebo demografia klesá, budeme mať veľmi veľa ľudí v dôchodkovom veku a mladí ľudia tú nebudú. Odporúčam ľuďom, nech si šetria na dôchodok, kde sa dá. Teda mimo druhého piliera, lebo tam peniaze nie sú v bezpečí. Tieto informácie ľudia vo vedení štátu vedia, ale nemajú pocit, že by to mali riešiť. A ako tam máte ostať pracovať na tom, ako lákať späť talenty, keď vám potom vedúci povie, nech to odložíte do zásuvky, lebo teraz je nepríjemné o tom hovoriť? A prečo by mali strašiť dôchodcov?

Čo to pre krajinu bude znamenať do budúcna? 

Veľmi veľa práce pre tých, ktorí prídu po nich. Je to veľké ohrozenie rozvoja a inovácií na Slovensku. Čím menej budeme rozvíjať ekonomiku krajiny, o to viac bude klesať HDP a budeme menej atraktívnou krajinou pre investorov a krajiny okolo nás. Z bájneho tatranského tigra bude naozaj čierna diera Európy. Vrátime sa o 30 rokov dozadu, nebude atraktívne tu pracovať, žiť, študovať, pretože nebudeme ekonomicky prosperovať. Takto sa ženieme do záhuby. Je však dôležité nevzdať to. Keď som chodila do práce, tak aj napriek nepríjemnostiam, pohľadom, poznámkam som si hovorila, že to nie ja mám problém s nimi, ale oni so mnou. Pol roka sa mi tam nechodilo ľahko, necítila som sa dobre, ale ja som to nerobila preto, aby bolo dobre mne, ale aby sa niečo v tejto krajine zlepšilo.

Myslím, že ich to žralo. Ale mne z toho ostalo, že treba robiť, čo je v našich silách, aby sme sa tu mali lepšie. A keď mi nedovolili rozvíjať talent a ekonomickú stabilitu Slovenska, budem pracovať na rozvoji talentu a stabilite mesta. Budem pomáhať tam, kde sa dá. Je dôležité tu ostať a nevzdať to. Ak to všetci vzdáme, nebudú mať budúcnosť na Slovensku naši rodičia, ale ani my.

V lete ste končili univerzitu. Koľko zo spolužiakov pracuje pre štát? 

Študovala som verejnú politiku a bolo nás šesť alebo sedem. Pre štát som pracovala len ja, dvaja alebo traja pracujú pre samosprávy.

Neuvažovali ste, že odídete do zahraničia? 

Mala som také myšlienky, ale nemám dôvod odísť.