„Pre Volodymyra Zelenského sa možno naplnil najhorší scenár tejto návštevy,“ hodnotí rokovanie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom bezpečnostný analytik Michal Smetana. V rozhovore okrem iného vysvetľuje, ako rozumieť Trumpovmu konaniu vo vzťahu k Ukrajine a prečo ide Putinovi na ruku.
Donald Trump osočil Volodymyra Zelenského napríklad z toho, že sa správa neúctivo, mal by ďakovať Spojeným štátom a zahráva sa so životmi miliónov ľudí, keď nechce pristúpiť na kompromis s Kremľom. Ako na vás Trumpovo správanie pôsobilo?
Na mňa to pôsobilo tak, že pre Volodymyra Zelenského sa asi naplnil najhorší scenár tejto návštevy. Do Washingtonu prišiel s cieľom nejakým spôsobom zmierniť napäté vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou. Výsledok je však opačný – situácia sa ešte viac vyostrila.
Zo strany americkej vlády zazneli veľmi ostré slová, čo pravdepodobne povedie k dôsledkom, o ktorých sa debatovalo už dlho pred Trumpovým zvolením. Zdá sa, že sa teraz dostávame do situácie, keď sa vláda Donalda Trumpa usiluje o čo najrýchlejšie uzavretie dohody týkajúcej sa vojny na Ukrajine.
Čas tu hrá kľúčovú rolu a dá sa očakávať značný tlak na Ukrajinu, aby pristúpila na dohodu vyrokovanú s Ruskom – pravdepodobne s minimálnou ukrajinskou účasťou.
Prečo vôbec k eskalácii došlo? Plán bol, že Zelenskyj s Trumpom budú riešiť dohodu o ukrajinských nerastných surovinách. Myslíte si, že Zelenskyj nepristúpil na americké podmienky, čo Trumpa rozhnevalo, a preto voči nemu použil mimoriadne ostrú rétoriku?
Nepoznám detaily toho, čo sa dialo za zatvorenými dverami. Dokážem si však predstaviť, že prezident Zelenskyj do Washingtonu prišiel s myšlienkou, že sa pokúsi vzťahy po ľudskej stránke urovnať a ponúknuť Amerike čo najväčšie ústupky. Cieľom mohlo byť, aby Spojené štáty – respektíve prezident Trump – mohli celé stretnutie a výsledný dokument prezentovať ako skvelý americký obchod alebo veľké americké víťazstvo.
Zároveň je veľmi pravdepodobné, že sa Zelenskyj usiloval aspoň o nejaký prísľub bezpečnostných záruk. Logicky sa ich snažil presadiť, pretože práve o to teraz Ukrajina najviac stojí. Tento tlak však zrejme nakoniec viedol k rozladeniu súčasného amerického prezidenta aj jeho viceprezidenta. Donald Trump potom nebol ochotný na niečo také pristúpiť – rozhodne nie v podobe, ktorá by šla nad rámec vágnych a všeobecných formulácií.
Už po mníchovskej konferencii bol Zelenskyj vo svojich vyjadreniach vo veci dohody o nerastných surovinách opatrný. Svetové médiá následne informovali, že Kyjiv a Washington dosiahli dohodu, keď USA stiahli požiadavku na získanie všetkých príjmov z ťažby. Dohoda však zrejme padla a mohli sme počuť, ako Trump hovorí, že Zelenskyj hazarduje s treťou svetovou vojnou. Je to snaha zatlačiť Ukrajinu do kúta?
Situácia má niekoľko rovín. Osobná história prezidenta Zelenského a Donalda Trumpa siaha už do Trumpovho prvého mandátu. Je zrejmé, že ich vzájomná chémia sa nikdy nemohla vyrovnať tomu, aký rešpekt – a možno aj obdiv – prechováva Donald Trump k ruskému prezidentovi. Kľúčová otázka potom je, do akej miery chce Trump vidieť Putina ako partnera namiesto toho, aby v ňom videl nepriateľa.
Je zjavné, že Trump sleduje predovšetkým dva hlavné ciele. Tým prvým je dosiahnutie dohody, ktorú by mohol prezentovať svojim voličom ako dôkaz svojej kľúčovej schopnosti – teda že dokáže rokovať a uzatvárať dohody, ktoré sú výhodné pre Spojené štáty. Druhým faktorom je jeho dlhodobá predstava o
Zdislava Pokorná
Deník N










































