Pohľad na holé steny garsónky, smútok a pocit zlyhania. Ako sa cítia rodičia detí v striedavej starostlivosti

Je leto 2017, sedím na zemi v garsónke, ktorú som si práve prenajala, a hľadím na holú stenu oproti, rožkom si naberám z umelohmotnej dózy krabí šalát. Na podlahe vedľa mňa je napoly zostavený stolík z Ikey, ktorý som si kúpila v eufórii, že si ho konečne môžem dať do bytu, hoci môjmu mužovi by sa zdal nepraktický a gýčový.

S mužom sme sa však pred mesiacom rozišli a dohodli sme sa na menej obvyklom modeli striedavej starostlivosti. Dcéry zostanú v našom spoločnom byte a my sa pri nich budeme striedať. Ja s nimi budem každý pondelok až stredu, on vo štvrtok a v piatok a obaja každý druhý víkend.

Dnes je štvrtok a je to môj prvý deň bez detí.

Úprimne, nemyslela som si, že sa mi bude až tak veľmi cnieť. Dievčatá sú už pomerne veľké, majú dvanásť a pätnásť. Po vlastnom útočisku a po čase len pre seba som roky márne túžila, ale teraz sa cítim skôr ako vo vyhnanstve.

Nie je to tá radostná kreatívna samota, ktorú som si priala, je to hnusná osamelosť. Pocit, že som stratila domov. Mám chuť rozbehnúť sa k nim cez park, je to len pätnásť minút chôdze, a všetko to zrušiť.

V tej chvíli netuším, že ešte najmenej dva roky mi takmer vyhŕknu slzy vždy, keď počas svojich dní bez detí pôjdem okolo nášho domu a pozriem sa na rozsvietené kuchynské okno.

Ešte ťažšie, než som čakala

Autori švédskej štúdie o skúsenostiach rodičov zo striedavej starostlivosti opisujú prvé dni bez detí ako „drsný šok sprevádzaný búrlivými emóciami“. Objavujú sa telesné bolesti, pocity smútku, sklamania a straty kontroly.

„Vedela som, že to bude ťažké, ale aj tak ma prekvapilo, aké