Denník N

Školská inšpektorka: Na východe neveria, že Róm sa zmení, my zo západu sme im na smiech

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Slovenské deti nerozumejú písanému textu a nevedia vyriešiť zložitejšiu matematickú úlohu. V Poľsku zrušili osemročné gymnáziá a predbiehajú nás, hovorí hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová hovorí aj o tom, ako:

  • deviataci nerozumejú peniazom,
  • musela inšpektorov na východe premiešať pre predsudky pri Rómoch,
  • čo robiť s násilím v školách,
  • prečo chce kontrolovať čo najviac špeciálnych škôl, ako bude vládať.

Ako prebieha školská inšpekcia? Predstavujem si to tak, že na základnú školu neohlásene prídu inšpektori, chodia po triedach a hľadajú chyby.

Tak to nefunguje. Pri komplexnej kontrole to nikdy nie je znenazdajky. Vopred ju ohlasujeme škole spravidla mesiac vopred.

Potom nemáte moment prekvapenia.

Máme, v iných prípadoch. Pokiaľ máme napríklad indíciu, že sa v škole pravidelne neučí, nie sú skúšky a žiaci aj tak dostávajú vysvedčenia, vtedy je dôležitý moment prekvapenia.

Aké najzásadnejšie odhalenia vo svojej kariére ste zažili?

Keď školy iba vytvárajú dojem, že vzdelávajú. Iba konzumujú peniaze od štátu. Napríklad na jednej strednej odbornej škole bolo podozrenie, že žiaci sú vykazovaní iba fiktívne. Toto je citát z výsluchu žiačky pred políciou: „Oslovila ju pani XY, či nechce chodiť do školy iba v sobotu. Že je to bezplatné. Do školy nikdy nenastúpila, nebola na žiadnej vyučovacej hodine. Vysvedčenie jej odovzdala XY niekedy v júni 2013.“ To žiakovi, ktorý tam nikdy nebol. Viac nepoviem, kým prípad nie je uzavretý.

Ako sa vie naše školstvo postarať o nadané deti?

Extrémne nadaní žiaci majú špeciálne školy. Komplikovanejšie to je v triede s bežnou žiackou populáciou. Tam podpora nie je úplne cielená.

Hlavná školská inšpektorka: Rómske deti sú diskriminované (autorka: Martina Pažitková)

Majú talentovaní žiaci odchádzať zo základnej školy na osemročné gymnázium alebo majú radšej zostať a ťahať slabších žiakov?

Pôvodne som gymnaziálna učiteľka a nie som priateľom osemročných gymnázií. Prišli ako výnimočné deti, výber bol veľmi ostrý, robili sa aj psychologické testy, no napokon po porovnaní s výsledkami zo štvorročného gymnázia žiaden výrazný rozdiel nebol. Niektorí desaťroční boli výrazne lepší, ale potom sa akcelerácia prirodzene spomalila. Prínos pre gymnázium to nebol žiadny, ale zničili pôvodné triedy v základných školách.

Ostatné deti napredovali pomalšie?

Keď nemáte pozitívny vzor, je to normálne. Ani učiteľ nemá motiváciu na sebe pracovať, keď nemá žiaka, ktorý by to ocenil.

Podporovali ste opatrenia ministra Dušana Čaploviča na oslabenie osemročných gymnázií?

Nejde o ministra Čaploviča. Zoberte si poľský model reformy a ich úspech za posledných sedem-osem rokov. Spočíval v tom, že nemali toľko druhov škôl pre tie isté vekové kategórie detí. My máme bežnú základnú školu, školu pre talentované deti, osemročné gymnázium, bilingválne školy. Nemáme kapacitu na to, aby sme vedeli úspešne prevádzkovať všetky tieto modely. Poliaci to pochopili, majú jeden druh školy, kam sa sústreďuje podpora pre talentovaných aj hendikepovaných, a funguje to.

Rastú v medzinárodných rebríčkoch?

Jednoznačne. Urobili najväčší pokrok, dostali sa do nadpriemeru. (V čitateľskej gramotnosti v testoch Pisa sú Poliaci na svete na 10. mieste, v matematike na 14. Slovenské deti skončili v matematike na 35. mieste a v čítaní sa ani nedostali do prvej štyridsiatky, pozn. red.)

Čo ešte zmenili?

Okrem toho, že si veci zjednodušili a skomplikovali zároveň, preskupili školské stupne. Prvý stupeň je až po šiesty ročník. Na našom prvom stupni sú výkony učiteľov aj detí dobré, potom prejdú na druhý stupeň a všetko ide dole vodou. Nejde iba o to, že najlepší žiaci odchádzajú na osemročné gymnáziá. Mení sa aj niečo v učiteľoch. Začína sa monológ, učiteľ je vysielač a dieťa je prijímač.

V čom je to iné na prvom stupni?

Sú väčší partneri. Priestor pre deti je väčší. Čisto predmetové vyučovanie je už iné.

Ako deviataci nerozumejú peniazom

Ako sa u nás zmenilo školstvo od komunizmu?

Úžasne sa diverzifikovalo. Existujú vynikajúce školy, aj také, ktoré by na trhu vôbec nemali byť. To je ohromná zmena.

Ktorých je viac?

Tých druhých. Hovorím o stredných školách. Sieť základných škôl je relatívne v poriadku, tam treba urobiť nejaké kozmetické úpravy. Nie je normálne, aby existovala trieda s jedným žiakom. Vo februári sme testovali finančnú gramotnosť žiakov v deviatom ročníku. Narazili sme na školy, kde bol v deviatom ročníku v jednej škole jeden žiak a v druhej dvaja žiaci.

Ako dopadli tie testy?

Čím menšia škola, tým horšie výsledky. Národný priemer je 51 percent, čo je veľmi málo.

Čo ste sa ich pýtali?

Dostali 30 úloh, nie sú verejné. Otázky boli koncipované tak, aby sa prejavila čitateľská gramotnosť, museli pochopiť text a vybrať to dôležité, matematická gramotnosť, aj čistá faktografia z oblasti finančníctva. Jedna z úloh je takáto: Otec, mama a dvaja študujúci synovia sa rozhodli stráviť víkendový deň túrou vo Vysokých Tatrách. Večer pred túrou sa rozhodovali, akým spôsobom budú cestovať: vlakom, autobusom alebo osobným autom. Mali vybrať najlacnejšiu dopravu.

Ako sú podľa tohto testu deviataci pripravení na život?

Najhoršie to je v oblasti riadenia rizika poistenia, tú zvládli deviataci len na 35 percent.

To vyzerá, že v škole sa toho deti veľa o peniazoch nedozvedia.

Nebolo to samoúčelné. Pýtali sme sa aj riaditeľov, ako zabezpečujú vzdelávanie vo finančnej gramotnosti, a žiakov, čo o tom vedia, a na ekonomické zvyklosti ich a rodiny.

Keď je žiak z chudobnej rodiny, tiež sa v týchto otázkach nevyzná?

Čím je väčšia nezamestnanosť v regióne a nižší príjem, tým je výsledok žiaka horší. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Výpovednú hodnotu nám skresľujú školy v regiónoch s maďarským vyučovacím jazykom. Tie dosiahli značne horšie výsledky ako slovenské. Materiály sú vydávané len v slovenčine.

Čím chudobnejší región, tým horšie výsledky?

Je to tak. Pokiaľ bola väčšina žiakov školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, výsledok bol zlý. Finančná zodpovednosť vyšla pri žiakoch z bežnej populácie na úrovni 75 percent, pri žiakoch z marginalizovaných komunít na 47 percent. Takto to klesá pri všetkých kategóriách.

Myslíte Rómov. Dáte týmto školám iné odporúčania?

Áno, Rómov. Nechceme robiť odporúčania školám, ale krajine, kde nefunguje systém. V druhej fáze sa vraciame do škôl, kde dosiahli veľmi dobré výsledky, a sledujeme prečo. Chceme sa pozrieť aj do neúspešných škôl.

Modulová škola v Kecerovciach. foto – TASR
Modulová škola v Kecerovciach. foto – TASR

Čo bude výsledok? Odporúčania dostane každý učiteľ?

Keď povieme, že maďarské školy zaznamenávajú horšie výsledky, pre štát to znamená, že treba vydať materiály v jazyku menšiny. Môžeme školám odporúčať vyučovať finančnú gramotnosť v bloku alebo samostatne, a nie rozpustenú v predmetoch, ale školám to nadiktovať nemôžeme.

Nemali by sa povinne riadiť odporúčaniami?

Som za to, aby školy mali slobodu, ale aby mali aj informáciu, prečo ich výsledky nie sú dobré. Nech ich však zároveň upozornia, že zodpovedajú za kvalitu.

Aká je ich motivácia dosiahnuť nabudúce lepšie výsledky?

Aká je motivácia škôl dobre učiť? Majú svojich klientov. A slovenská spoločnosť začína byť zameraná na výkon. Cítim to aj v listoch nespokojných rodičov. Tlak bude stúpať.

Rómske deti odsúvané v školách na okraj

Sú na Slovensku rómske deti v školách diskriminované?

Nikdy som si to nemyslela, kým som neprišla do tejto funkcie a pozrela sa na tento problém z pohľadu mapy Slovenska. Áno, sú prípady, keď sú diskriminované.

Ako?

Minimálne v tom, že nemajú rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Ak niekto urobí všetky opatrenia pre to, aby rómske dieťa skončilo v špeciálnej škole, hoci evidentne tam nemá čo robiť, tak rozhodne to je proti logike rovného prístupu. Ak ešte neberiem do úvahy tie primitívne formy diskriminácie, že rómske deti odsuniete do inej triedy, na inom poschodí, do iného pavilónu.

Na strednom a východnom Slovensku sa to deje častejšie?

Určite áno.

Iba preto, že tam žije viac Rómov, alebo tam väčšinová spoločnosť k nim inak pristupuje?

Človek nemusí byť otvorený rasista na to, aby trpel predsudkami. V prostredí, kde dennodenne dochádza ku kontaktom, ktoré nie sú priaznivé a priateľské, legitimizuje to v očiach týchto ľudí rasistický postoj.

Platí to aj pre vašich školských inšpektorov?

Áno. Vnímanie sveta je poznačené vnímaním komunity, v ktorej inšpektori žijú.

Môžete sa potom spoľahnúť na posudok miestneho inšpektora?

Snažila som sa vylúčiť tento neobjektívny faktor. Tímy, ktoré riešia tieto zložité prípady, sú zložené z ľudí, ktorí nepochádzajú z tohto prostredia.

Z toho mesta, okresu?

Ani z toho kraja. Je tam vždy iba jediný človek z regiónu, ktorý robí servisné činnosti, pretože to tam pozná.

Pred vaším príchodom miestny inšpektor kontroloval domácu školu?

Áno.

Čo si na východe myslia o ľuďoch zo západu Slovenska, o tom, ako tu rozumieme Rómom?

Neviem, čo si o mne myslia moji kolegovia, ale ľudia z východu si o našom pohľade na vec myslia, že vyplýva z totálnej neznalosti miestnych pomerov. Pomerne vysoký štátny úradník ma presviedčal, že náš pohľad je zidealizovaný, slniečkarský. To ironizovanie ma hnevá. Ak je smiešne, že niekto používa slovo demokracia v tom pravom význame, ak niekto myslí vážne základné práva a slobody, a niekomu sa to zdá byť smiešne, to je smutné. My to podľa toho úradníka vnímame skreslene preto, že si nevieme predstaviť, že v rómskej komunite nie je najmenší potenciál na zmenu, na prispôsobenie sa a jediná cesta, ako s nimi žiť, je vraj ich čo najviac izolovať. Toto ja teda neberiem.

Ako poznáte život ľudí v rómskej osade? Boli ste niekedy v nejakej?

Nikdy som tam nebola. Cestovala som okolo.

Keď hovoria, že sa s nimi nedá spolunažívať, nemáte pre to žiadnu mieru pochopenia?

Nemám. Koncentrovať tento problém v osade, ktorú oboženieme ostnatým drôtom, to by bola cesta do pekla. Ten proces bude veľmi ťažký. Nerobíme to dobre. Začali sme školami, šermujeme pojmom inklúzia a chceme to hneď. To nemá žiadnu cenu bez podporných opatrení pre rodiny. Dieťa sa z kultivovaného prostredia školy vráti do osady k rodičom, ktorí ešte o štvrtej ležia v posteli tak ako ráno, a sila toho prostredia dieťa strhne späť.

Čo ste urobili v prípade, keď ste videli, že rómskych žiakov odkladajú do inej triedy?

Posledný prípad bol z Košíc-Šace. Vydali sme pokyn na premiešanie žiakov.

Potom sa to zmenilo?

Mám informáciu, že áno.

Video: V školách od Británie po Singapur: Kde čo robia dobre
autorka: Martina Pažitková

O deťoch tvrdia, že sú mentálne retardované

Inšpekcia pod vaším vedením v Rokycanoch odhalila, že zo zdravých detí robia ľahko mentálne retardované a posielali ich do špeciálnej školy.

Nepoužila by som termín, že zo zdravých detí urobili deti s mentálnou retardáciou. Použili také nekorektné diagnostické nástroje a procedúry, ktoré toto tvrdia. Je otázka, či korektne použité procedúry a nástroje preukážu opak.

Tvrdia teda o deťoch, že sú ľahko mentálne postihnuté, a nevedia to dokázať. Ako ten prípad dopadol? Po vašom návrhu mala tá škola zaniknúť.

Podali sme návrh ministerstvu školstva, aby školu vyradili zo siete. Ministerstvo tak urobilo, rozkladová komisia prvostupňové rozhodnutie zamietla. To je čerstvá informácia. To ma ohromne rozladilo a nebudem o tom teraz hovoriť viac, lebo sa cez to musím prehrýzť.

Školu teda nezatvoria?

Nie je to tak, rozkladová komisia vyradenie zo siete zamietla a vrátila prípad na nové prerokovanie.

Stále platí, že tým deťom doteraz nikto neurobil opakovanú diagnostiku?

Zatiaľ čo deti sa z bežnej základnej školy do špeciálnej školy dostali v priebehu pár dní, spätný návrat je veľmi komplikovaný. Celú inšpekciu sme ukončili v novembri a až teraz sa začína s diagnostikou detí.

V čom je problém? Zistíte, že deti zrejme neprávom poslali do špeciálnej školy, a ony tam zostanú celý školský rok.

Systém je nastavený jednosmerne. Návrat má toľko bariér, že je problematické sa prehrýzť späť.

Je takýchto prípadov viac?

Začínam veriť tomu, že áno. Ak je to možné v jednom prípade, nie je dôvod, aby ich nebolo viac. To ma viedlo k tomu, aby sme do plánu hlavných úloh pre budúci rok zaradili kontrolu procesu prijímania detí do špeciálnych škôl plošne na Slovensku.

To budete kontrolovať všetky špeciálne školy a všetky centrá, ktoré diagnostikujú deti?

Koľko budeme stačiť.

Máte rozpracované aj iné prípady, kde máte podobné podozrenia ako v Rokycanoch?

Máme niektoré prípady v štádiu vyšetrovania. Týkajú sa centier výchovného poradenstva a prevencie, ktoré robia diagnostiku. V Nitrianskom kraji máme rozpracované dva prípady.

To sú súkromné centrá, ktoré berú peniaze za to, že diagnostikujú deti.

Áno.

Máte podozrenie, že sú motivované posunúť výsledky tak, aby dieťa muselo ísť do špeciálnej školy?

Zatiaľ by som o tom nerada hovorila. Podnet pochádza od rodičov viacerých detí, ktorí sa sťažovali na to, že správy rôznych detí boli absolútne totožné. Nebola v nich ani jedna pochybnosť.

To vyzerá, akoby bolo dopredu jasné, ako majú testy dopadnúť.

Áno.

To by znamenalo, že na Slovensku sú umelo zásobované špeciálne školy. Prečo by to tak bolo?

V niektorých prípadoch určite áno a môže ísť o prepojenie medzi centrami a školami.

Dôvod je, že štát dáva viac peňazí na špeciálne školy? Ide iba o peniaze?

Rokyciansky prípad nasvedčuje, že to tak môže fungovať.

Čo s tým viete ako inšpekcia robiť?

Navrhovala som dve veci. Vznik supervízneho centra, ktoré by dokázalo okamžite preskúmať rozhodnutie. Jeho názor by bol rozhodujúci v prípade, že existujú dva protichodné posudky. Druhou vecou je, že centrá hovoria, že nemajú dostatok moderných diagnostických prostriedkov. Dala som podnet ministerstvu, nech urobí analýzu ich potrieb a aby vyčlenili peniaze na zásobenie prostriedkami. Táto výhovorka by nemala už fungovať.

V Česku menia systém špeciálnych škôl tak, aby peniaze, ktoré škola dostane na žiaka, boli oproti špeciálnej škole vyššie v bežnej škole, ktorá vezme napríklad aj dieťa s ľahkou mentálnou retardáciou.

V Českej republike rovnako ako vo väčšine civilizovaných krajín by deti s ľahkou mentálnou retardáciou mali byť primárne vzdelávané v bežnom vzdelávacom prúde.

To nefunguje ani tam.

Smerujú k tomu. Je otázne, či to je dobrý model. Aký je rozdiel medzi základnými a špeciálnymi školami? Špeciálne školy majú vyškolený personál, servisný personál, psychológov, asistentov, majú špeciálne pomôcky. A najmä vzdelávajú v maličkých triedach. Keby tým všetkým disponovali všetky základné školy, nastal by čas na tento typ inkluzívneho vzdelávania aj u nás. Ale dovtedy majú špeciálne školy výhodu.

Nie je hlavnou nevýhodou špeciálnej školy, že dieťa odtiaľ je odrezané od bežného života, už nikdy si nenájde normálnu prácu?

Pokiaľ vtrhne inkluzívne vzdelávanie do základných škôl bez potrebného základu, tak budú obete na oboch stranách. Kým budú základné školy vybavené, budú mať v rukách oproti špeciálnym školám silnejšiu kartu. Predstavujú reálny svet, v ktorom sa žije. Na tom sa zhodneme.

Mladí a Kotleba

Prečo mladí ľudia volia Kotlebu?

Faktorov je zrejme veľmi veľa. Zdá sa mi nekorektné, keď sa celá zodpovednosť váľa na školu. Neformuje celé názorové spektrum žiaka. V tom lepšom prípade môže len vyvažovať negatívny vplyv iných prostredí. Časť zodpovednosti je však aj na škole. A prečo ho volia? Politici, aj politický mainstream, tu pred voľbami rozohrali obrovskú tému, utečeneckú krízu. Mainstream vyvolal situáciu, že niekto prišiel s jednoduchým riešením bez toho, aby si uvedomil, že jednoduché riešenie niekedy vedie ku konečnému riešeniu.

Podľa toho, ako poznáte žiakov, nevedia rozlišovať alebo im neprekáža fašizmus?

Nie som si istá, či úplne presne vedia, čo je fašizmus. O vplyve silných osobností na formovanie názorov mladých ľudí viem svoje. Skúsim to ilustrovať na prípade žilinského učiteľa zo strednej odbornej školy. Pred žiakmi aj na Facebooku otvorene vychvaľoval Hitlera a slovenský štát, a Židov označil za Bohom prekliaty národ. V tej škole sme boli a skúmali v triedach mieru, ako ovplyvnil ich názory. Tam, kde ho považovali za silnú osobnosť a považovali ho za autoritu, mali podobné názory. A tam, kde ho nebrali ani ako učiteľa, ani ako človeka, miera tolerancie bola oveľa vyššia.

Dosiahli ste, že tam už neučí?

Nebolo to naše dielo, riaditeľ školy ho dotlačil k tomu, aby dal výpoveď.

Boli ste na inšpekcii aj v škole, kde Slovenskí branci učili deti svoju verziu histórie. Ako to dopadlo?

Konštatovali sme, že tam nemali čo robiť. V tomto prípade je pozitívne, že riaditelia škôl pochopili, kde sa sekli. A jednoznačne ich už nepozvú.

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. foto N – Vladimír Šimíček
Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. foto N – Vladimír Šimíček

Násilie v školách

Bijú učitelia deti?

Stáva sa to. Nie je to žiadny masový jav, skôr výnimočná situácia. Tie formy už výlučne nemajú podobu fyzických trestov. Medzi žiakom a učiteľom je niečo, čo by som nazvala mocenskou asymetriou. Učiteľ má v niečom prevahu a môže to zneužiť ponižovaním dieťaťa, manipuláciou, hodnotí ho inak ako ostatných.

Ako na takýto prípad prídete?

Upozornia na to rodičia. Pri komplexných inšpekciách hovoríme aj so žiakmi, hovoríme s nimi o prostredí v škole a vypláva to na povrch.

Pamätáte si prípad, že pre násilie musel učiteľ odísť?

Áno. Nie je to tak dávno, v Bratislavskom kraji učiteľka v materskej škole fyzicky potrestala dieťa a musela skončiť. V Trnavskom kraji, kde som pôsobila, po fyzickom treste abdikovala riaditeľka školy.

Bol to vážny fyzický trest?

Nie. No každý fyzický trest je vážny. Išlo o facku, bez fyzických následkov, ale na duši dieťaťa sa to mohlo podpísať.

Ako často sa stretávate s tým, že agresívni sú žiaci a bijú či šikanujú spolužiakov alebo učiteľov?

Je to veľmi častý jav. Viaže sa najmä na žiakov s poruchami správania. V archíve máme hrozivé prípady. Rodičia spolužiakov prosia o pomoc, aby sme pomohli vytvoriť normálne podmienky pre ich deti. Jedno z detí je vulgárne, agresívne, často dochádza k sexuálnemu obťažovaniu. Škola aj inšpekcia sú v takom prípade bezmocné. Systém je nastavený tak, že rešpektovanie práv takéhoto jednotlivca akoby stálo nad právom na vzdelanie všetkých ostatných.

Nie je problém v tom, že učitelia nevedia zvládať takéto deti?

Nie, to sú skutočne nezvládnuteľné deti. Škola urobí všetko, čo vie. Na vyučovaní je aj asistent, rodič, je to neúčinné.

Anna Maarová, ktorá vedie program Teach for Slovakia a má sama skúsenosť s násilím žiakov, hovorí, že chybou nášho systému je, že náš žiak nevie, čo mu hrozí, ak bude napríklad agresívny. Na rozdiel od Anglicka, kde ho môžu na dva týždne či na dlhšie vylúčiť zo štúdia. Je to tak?

Slovenské dieťa veľmi dobre vie, a jeho rodič tiež, že mu nič nehrozí. A v tom je problém.

Treba to zmeniť?

Študovala som tento britský a americký model. Prenáša časť zodpovednosti za správanie dieťaťa na rodičov. Dočasné vylúčenie zo školy znamená vážny signál – vaše dieťa nedodržiava pravidlá, tu je čas, keď naň môžete pôsobiť, je vašou povinnosťou, aby nič nezameškalo v škole. To zmysel má.

Ako zlepšiť školy a učiteľov

Ďalší zaujímavý postreh z Anglicka je, že tam vlastne nie sú päťkári, učiteľa hodnotia na základe toho, aký pokrok dosiahne dieťa, a nie na základe známky. Učiteľ je motivovaný a zodpovedný za to, že dieťa sa za školský rok niekam posunie.

To je nasledovaniahodné. Nič však tomu u nás nebráni. Nedávno som mala prednášku pred riaditeľmi základných škôl. Pre mnohých bola novinka, že pokiaľ žiak už opakoval ročník, je o niečo úspešnejší, no hrozia mu nejaké nedostatočné, pri dvoch nedostatočných je možné posunúť dieťa do vyššieho ročníka. Nechať ho zažiť úspech, viac sa mu sústredene venovať, ale nenechávať ho niekoľko rokov v komunite oveľa mladších žiakov. Je potom už na škole, ako nastaví podporné opatrenia.

foto N – Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

A to školy asi nevyužívajú.

Ani veľmi nie.

Ako by ste laikom, ktorí už roky neboli v škole, vysvetlili jednu zásadnú vec, ktorá by zlepšila školstvo?

Táto krajina nevníma vzdelanie ako kľúčovú hodnotu, na rozdiel od zdravia. Verejnosť nepodporuje požiadavky učiteľov. Vidím súvislosť s rozložením spoločenských vrstiev. Najbohatšej časti je jedno, ako vyzerá slovenské školstvo, elitné vzdelanie svojim deťom zabezpečí. Tí najchudobnejší si zasa neuvedomujú, že vzdelanie môže zmeniť kvalitu života. Stredná vrstva zažíva krízu, tam patrí aj učiteľ ako kľúčový faktor.

Ako pomôcť učiteľom?

Učitelia sú v kríze, ale nemajú na tom podiel len oni sami. Vo väčšine prípadov sa dnes učiteľom nestane len ten, kto ním nechce byť. Tým nechcem povedať, že v školách nie sú výnimoční ľudia.

Kto sú výnimoční učitelia?

V prvej sekunde mi napadnú tri mená a to je strašne málo. Pán Hardoš zo školy C. S. Lewisa. Výnimočná je aj nenápadná riaditeľka bilingválneho gymnázia v Galante Henrieta Drgová Petrovičová, pracuje s témami, ako je rozvoj osobnosti žiaka. A treťou je pani Mária Smreková, riaditeľka prvého súkromného gymnázia v Bratislave. Takýchto výnimočných učiteľov je málo. Väčšina je priemerná. Kolegovia sa ma pýtali, čo ma na tom irituje, keď sú aspoň priemerní. No, práve to. Zlý učiteľ je odstrašujúcim príkladom pre žiakov. Dobrý učiteľ je nasledovaniahodným vzorom. Ale priemerný učiteľ nevyvoláva žiadnu emóciu, neinšpiruje ani neodpudzuje. Koho teda vychová?

To je horšie ako zlý?

Áno. O zlom hneď viete, prečo je zlý. O tomto neviete povedať nič.

A čo je teda riešenie? Jeden z návrhov je skokovo zvýšiť platy učiteľov, aby do školstva išli aj šikovní. Pomohlo by to?

Čiastočne áno. Treba prilákať mladých motivovaných ľudí. Nevyrieši to však skokový nárast platov všetkých učiteľov. Treba výrazne zafinancovať platy mladých učiteľov, do piatich – desiatich rokov praxe. Ale treba výrazne zmeniť výber študentov pedagogických smerov, nastaviť nároky, zmeniť systém vzdelávania na vysokých školách a inak sa starať o začínajúcich učiteľov. A učiteľom treba zabezpečiť nielen technický, ale aj personálny servis. Vidím cestu v tom, keby to bolo spojené s masívnym platovým nárastom.

Také zásadné zvýšenie platov v programovom vyhlásení vlády nie je.

Niečo tam je. Sľubujú šesť percent v priemere ročne, no neviem, či to znamená, že by viac dostali začínajúci učitelia. Radšej rozmýšľam v absolútnych hodnotách. Ak je plat začínajúceho učiteľa 620 eur, môže byť mladý a schopný, ale motivovaný rozhodne nebude. Minimálne to treba dotiahnuť na úroveň profesií, kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.

Čo so staršími učiteľmi?

Čo s učiteľmi, ktorí sú priemerní, ktorí sú tam dlho a nedá sa s nimi urobiť nič? Tam vidím problém neobjektívneho pohľadu na seba samého. Spoločnosť sa začína orientovať na výkon. Každý cíti, že školstvo nepodáva výkony, ktoré by sme očakávali. Hovoria to aj sami učitelia, argumentujú tým, že dosahujeme najhoršie výsledky v medzinárodných meraniach. Cítia, že veci nefungujú, nevedia úplne presne prečo, ale vinníka hľadajú výlučne v externom prostredí. A to tiež nie je pravda. Pokiaľ sa nepozrú objektívne na seba, nebudú schopní mobilizovať sily.

To je masa, ktorú nemôžete len tak prepustiť.

Generačná výmena potrvá niekoľko rokov. Pokiaľ začne fungovať mechanizmus motivácie mladých, postupne by k nej dochádzalo. Bolo by zaujímavé zohľadňovať v platoch učiteľov aj kvalitatívny rast ich žiakov, ako ste sa pýtali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie