Denník N

Šarlatánstvo otvára dvere fašistom

Ani šéfovia popredných vedeckých inštitúcií občas nechápu rozdiel medzi vedou a pseudovedou.

„Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najväčšia vedecká knižnica v Slovenskej republike,“ dočítame sa na webovej stránke tejto „vrcholnej kultúrnej, informačnej, vedeckej a vzdelávacej“ inštitúcie. Lenže práve s vedou a vzdelávaním je to v „univerzitke“ všelijako a návštevník má často dojem, že rozlišovanie medzi vedou a tým, čo s vedou nemá nič spoločné, robí aspoň niektorým (vedúcim?) pracovníkom knižnice veľký problém.

Zarazí už tradičná prezentácia nových prírastkov a kníh odporúčaných čitateľom na nádvorí knižnice. Skutočné vedecké práce tu bývajú v menšine. Prevládajú popularizačné knižky a príručky často veľmi pochybnej kvality, ktoré sa za­oberajú rôznymi témami od historických škandálov po módne diéty, produkcia inštitúcií, ako je Matica slovenská, literárne diela občas klesajúce na úroveň červenej knižnice i vyslovene pavedecké záhadologické diela.

"Odborná" literatúra podľa univerzitnej knižnice.
„Odborná“ literatúra podľa Univerzitnej knižnice.
Univerzitka 2016-5-3 4 Univerzitka 2016-5-3

„Zaplnili sme planétu podľudmi“

Aby nedošlo k omylu, knižnica má zo zákona dostávať po jednom kuse z každej knihy, ktorú na Slovensku vydajú. Je v poriadku, že uchováva a sprístupňuje všetko, čo dostáva, dokonca aj samotné pseudovedy môžu byť (mali by byť) predmetom seriózneho bádania. Knižnica však týmto spôsobom diela pochybnej kvality či priamo pavedecké bludy svojim čitateľom aktívne núka a odporúča.

Dôvodov na pochybnosti ohľadne kompetentnosti niektorých pracovníkov univerzitky je viac. Knižnica poskytuje priestor rôznym vzdelávacím prednáškam a akciám, pričom mnohé z nich sú kvalitné a užitočné. Pravidelne však už roky najviac spolupracuje s veľmi pochybnou organizáciou pod názvom Kultúrna asociácia Nová Akropolis. Podľa Jiřího Koubka z českej Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov je Nová Akropolis nadnárodná centralizovaná hierarchicky usporiadaná organizácia, ktorá svoje skutočné ciele tají pred radovými členmi a záujemcami, jej zasvätení členovia sa považujú za vyvolených a majú silný sklon k mesiášstvu.

Opisuje ju teda v podstate ako sektu. Organizáciu hlásajúcu oficiálne mier a bratstvo medzi národmi v zahraničí pravidelne obviňujú z toho, že má v skutočnosti blízko ku krajnej pravici. A nie úplne bezdôvodne. „Zaplnili sme planétu podľuďmi, ktorí presadzujú svoje beštiálne inštinkty, svoje nečisté umenie, svoju sterilnú politiku, svoju vedu v službách triviality, či dokonca v službách vojnových výtvorov,“ cituje český časopis organizácie jej zakladateľa, argentínskeho filozofa Jorge A. Livragu. Ak slovník niekomu pripomenie Nemecko konca tridsiatych rokov minulého storočia, asi to nebude celkom náhoda.

Vo svojich väčšinou platených kurzoch a prednáškach organizácia propaguje východné náboženstvá, mysticizmus, homeopatiu či astrológiu a sľubuje odhaliť veľké tajomstvá. Má na to právo, každý si smie vybrať, čomu chce veriť a čo chce hlásať (v rámci platných zákonov). Rozhodne to však nie je organizácia vhodná na to, aby bola pravidelným partnerom pre verejnú inštitúciu, ktorá sama seba vydáva za vedeckú.

Národné múzeum a anjeli

Pred dvomi rokmi predstavilo Slovenské národné múzeum veľmi zaujímavú výstavu pod názvom Etruskovia z Perugie. Dojem z odborne dobre (aj keď trochu strnulo a nudne) zvládnutej akcie kazil len katalóg výstavy, presnejšie povedané jeho úvod z pera generálneho riaditeľa SNM Viktora Jasaňa.

Ten v katalógu svoje dosť ezotericky vyznievajúce úvahy oprel o slovenského „vedca“ Emila Páleša, „ktorý sa viac ako dvadsať rokov zaoberá angelológiou a vo svojich prácach ako prvý prezentoval dôkladnú evidenciu o štatisticky nenáhodnom synchrónnom a periodickom charaktere vĺn tvorivosti v celosvetových dejinách“. V preklade z kvázivedeckého jazyka to v podstate má znamenať, že Páleš objavil pravidelne sa prejavujúci a rozhodujúci vplyv duchovných bytostí – anjelov na ľudské dejiny.

Problém je, že Pálešova angelológia rozhodne nie je veda a Páleš už dávno nevystupuje ako vedec. Ak riaditeľ SNM angelológiu považuje za vedu a Páleša za autoritu, na ktorú treba byť hrdý a na ktorú sa môže odvolávať, vrhá to veľmi zlé svetlo na neho i na ním vedenú inštitúciu. Nehovoriac o tom, že to zásadne spochybňuje Jasaňovu kompetenciu, aby najvýznamnejšie slovenské múzeum a jedno z našich najvýznamnejších vedeckých centier vôbec viedol.

Dva príklady popredných, údajne vedeckých inštitúcií na Slovensku, ktorých pracovníci či dokonca šéfovia nedokážu rozlišovať medzi serióznou vedou a pavedami. A ak toto rozlišovanie nezvládnu ľudia, v prípade ktorých by to mal byť základný kvalifikačný predpoklad na výkon ich funkcie a ktorí sú za to platení z peňazí daňových poplatníkov, čo možno očakávať od ostatných?

Nejde o neškodné úlety

Český klub skeptikov SISYFOS už roky udeľuje cenu Bludný balvan popredným jednotlivcom a inštitúciám šíriacim bludy a pseudovedy. V roku 2008 bronzový Bludný balvan v kategórii jednotlivcov dostal práve Páleš.

Tento rok zlatý Bludný balvan v kategórii družstiev získala Fakultná nemocnica v Hradci Králové za založenie centra čínskej medicíny (bez obvyklej atestácie a nutného odborného posudzovania) a tiež za zámer vzdelávať lekárov v tomto odbore. Vedci udeľujúci cenu upozornili, že mnohé z toho, čo sa u nás predáva ako tradičná čínska medicína, v skutočnosti vzniklo až v päťdesiatych rokoch. Čína sa vtedy pod vedením Mao Ce-tunga prepadala do krízy, chýbali lieky aj lekári. Aby strana ľudí upokojila a oklamala, oznámila návrat k ľudovému liečiteľstvu, ktoré nič nestálo, a skombinovala ho s pavedeckým mysticizmom a vulgárnym marxizmom. V Česku sa tomuto liečiteľstvu z oficiálnych miest dostáva podpory súbežne s tým, ako tam prezident Miloš Zeman nadšene presadzuje čínsky vplyv a čínske investície.

Ako ukazuje i príklad z Česka, nejde väčšinou iba o neškodné úlety či o nevinnú snahu rozšíriť si obzory a hľadať netradičné odpovede.

Pseudovedy, neodbornosť a iracionalita, ktorú ich nositelia šíria, a tým zároveň aj spochybňovanie skutočnej odbornosti a vedeckých metód, idú ruka v ruke so sklonmi k extrémizmu a autoritárskej politike. Šírenie pseudovied, konšpiračných teórií a stieranie hranice medzi vedou a pavedou pripravujú pôdu pre extrémizmus a pomáhajú ho legitimizovať v očiach spoločnosti. Možno to robia z presvedčenia, možno z vypočítavosti (pseudovedy a konšpiračné teórie bývajú dobrý biznis), ale určite s vedomím, že ide o spojené nádoby – ak rastie vplyv extrémizmu, rozširuje sa aj priestor pre nich samotných.

Páleš má byť podľa jeho hesla vo Wikipédii pravidelným hosťom Slobodného vysielača a niet pochýb o tom, že práve do takéhoto média najlepšie zapadne. Problém však nastáva, ak v spoločnosti dochádza k zmäteniu pojmov a hodnôt, ak slabnú alebo úplne miznú hranice medzi tým, čo je veda a čo nie a čo je extrémizmus a čo je demokratická politika.

A k tomu veľmi výrazne prispievajú práve také prípady, aké sme uviedli pri Univerzitnej knižnici a národnom múzeu – keď sa na legitimizovaní a šírení pavied a mätení pojmov a hodnôt podieľajú inštitúcie, ktoré majú v spoločnosti autoritu alebo aspoň vzbudzujú dojem solídnosti. Rovnako ako miestne či okresné knižnice, ktoré si na besedy pozývajú redaktorov časopisu Zem a vek, takzvané seriózne médiá vysielajúce „populárnovedecké“ záhadologické dokumenty o škodlivosti očkovania či o tajných vedomostiach zakliatych v egyptských pyramídach. Nehovoriac o populárnej moderátorke podporujúcej konšpiračný časopis a hlásajúcej, že žijeme v diktatúre, o jej otcovi – konšpiračnom spisovateľovi a ďalších známych ľuďoch, zabávačoch a televíznych celebritách, ktorí sú pre veľkú časť verejnosti autoritou.

Zodpovednosť

Mnohí ľudia si totiž pletú odbornosť a seriózne vedomosti s tým, že je niekto často na obrazovke, hovorí tam dobre znejúce veci a potvrdzuje im ich predsudky. Extrémizmus pritom zďaleka neznamená len krajnú pravicu. Nie je náhoda, že sa moderátorky Adely Banášovej a jej propagácie konšpiračných teórií proti kritikom zastali najmä predstavitelia slovenskej krajnej ľavice vrátane poslanca Smeru Ľuboša Blahu.

Nejakú mieru zodpovednosti za úspech Kotlebu a jeho fašistov nesieme všetci. Ľudia hlásajúci pseudovedy, ľudia, ktorí pomáhajú tomu, aby sa pavedy stali spoločensky prijateľnými a aby sa zotrela hranica medzi vedou a pavedou, však majú na Kotlebovom vzostupe vinu skutočne veľkú a priamu. Vytvárali atmosféru, ktorá bola nutným predpokladom jeho úspechu.

Mimochodom, heslá vo Wikipédii venujúce sa Pálešovi i Novej Akropolis vyzerajú, ako keby si ich dotyční napísali sami a následne neprešli žiadnym nezávislým kritickým redigovaním. Ďalší príklad toho, ako zdanlivo dôveryhodné inštitúcie legitimujú bludy a pomáhajú extrémistom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie