Denník N

Bratislava má prvý pomník mŕtveho cyklistu, medzi autami ide o život

Pomník pre cyklistu, ktorého zabil vodič nákladného auta za železničným podjazdom v smere na Kolibu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pomník pre cyklistu, ktorého zabil vodič nákladného auta za železničným podjazdom v smere na Kolibu. Foto N – Tomáš Benedikovič

V pondelok zabil vodič nákladiaka cyklistu, ktorý sa pravdepodobne vyhýbal veľkej jame. Cesty v Bratislave sú podľa odborníkov nebezpečné a v zlom stave, chýbajú cyklotrasy a vodiči často nerešpekujú cyklistov a naopak.

Stúpam na bicykli smerom na Kolibu po hlavnej ceste a blížim sa k železničnému podjazdu, o ktorom sa v týchto dňoch v Bratislave veľa diskutuje. Striehnem, ktoré z áut z viacerých odbočiek sa rozbehne ku mne.

Cesta v tuneli je úplne rozbitá, vedľa mňa je auto, nemám kam uhnúť. Nadskakujem, zasekávam sa a mám problém udržať sa na kolesách. V ostrej zákrute je to stále kritické – obídem dieru, autá (našťastie) stoja a čakajú, kým z protismeru nič nepôjde.

Práve pri tejto jame zachytil v pondelok nákladiak 72-ročného cyklistu, keď sa jej pravdepodobne vyhýbal. Druhá verzia nehody hovorí, že vodič cyklistu zachytil, keď si nadbiehal do ostrej zákruty.

Na mieste nešťastia teraz stojí opretý o zábradlie zamknutý starý biely bicykel, na ktorom sa už nik neprevezie. Zostal tam ako pomník po pondelkovej smrteľnej nehode, keď nákladiak zrazil cyklistu za železničným podjazdom smerom na kopec.

Je to o život

Na deravých cestách a bez poriadnej siete cyklociest je skôr zázrak, že sa podobné nehody nestávajú v hustej premávke hlavného mesta častejšie. Vlani v celom kraji zomrel iba jeden cyklista.

Je streda, silný vietor, hustá ranná premávka a skúšam rizikové bratislavské cesty. Istota cyklistu zvyknutého na bezpečnú hrádzu sa rýchlo stráca. Krátke zhrnutie: viackrát sa dostanem do situácie, keď mám strach, napríklad v zovretí áut a autobusu pri zimnom štadióne. Alebo na Bajkalskej ulici – vyhýbam sa výtlkom, krajnica je rozbitá a nedá sa po nej jazdiť. Po pár metroch v križovatke ma vytláčajú prvé autá. Niektorí vodiči držia odstup, ďalší akoby ma nevideli. Cítim sa na ceste nechcený.

Na nadjazde nad električkou do Ružinova čakajú na vedľajšej autá, váhajú, či to stihnú prejsť ešte predo mnou. Jedno sa pomaly rozbieha zboku mojím smerom, v tej chvíli vôbec netuším, či sa iba pripravuje, alebo ma nevidí. Malé autíčko ma tesne minie, má to dobre vyrátané a zostávam celý. V redakcii hlásim koniec služobnej cesty.

Práve tento týždeň sa začala celoslovenská mesačná akcia ministerstva dopravy s názvom Do práce na bicykli, v Bratislave sa prihlásilo takmer 1500 ľudí vrátane primátora, čo je trikrát viac ako vlani. Hoci polícia vyzývala na opatrnosť, hneď ráno zaznamenala tragickú nehodu spod Koliby. Ktoré úseky sú pre cyklistov najnebezpečnejšie? Na to bratislavská polícia nie je schopná odpovedať. Tvrdí iba, že tie, kde sa ľudia správajú neohľaduplne a porušujú pravidlá.

Jazda pri autobuse je adrenalínový zážitok. foto N - Tomáš Benedikovič
Jazda pri autobuse je adrenalínový zážitok. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Stále sú to bojové podmienky, aj keď sa niečo v hlavách ľudí zmenilo a bicyklujú sa viac po meste,“ vraví fotografka Illah van Oijen z Holandska, ktoré je výrazne cyklistickou krajinou. Naše cyklotrasy sú podľa nej nedotiahnuté a nebezpečné v prípadoch, keď je niekde značenie pre bicykle a o dve ulice to už vyzerá úplne inak.

„Máte pocit, že ste v bezpečí, ale o pár metrov ďalej sa to končí. Minulý týždeň som bicyklovala v Haagu bez problémov s bábätkom na brušku. Vodiči vedia, že cyklisti majú prednosť a majú na ceste svoje miesto. Rešpektujú to. Na Slovensku by som takto s bábätkom nešla.“

Nebezpečných ciest je viac

Pre cyklistov v Bratislave je nebezpečných úsekov veľa. Platí to aj o najvyťaženejších ťahoch Bajkalská, Vajnorská, Rožňavská, Račianska, vymenúva Tomáš Peciar z Cyklokoalície. Rizikom nie sú len výmoly či zvlnená krajnica, ale aj kombinácia s hustou a zároveň rýchlou premávkou. Na Jaskovom rade, kde zomrel cyklista, navrhovali zjednosmernenie s oddelenými cyklochodníkmi. „Keď ide cyklista hore kopcom, nemôže ísť tak rýchlo ako auto.“

Ako by sa mal cyklista zachovať na rizikovej ceste? Peciar hovorí, že chodníku by sa mal vyhnúť, aj keby sa na ňom cítil bezpečnejšie – ohrozoval by totiž chodcov. „Cyklisti by na veľmi zlých a rizikových úsekoch mali ísť do stredu cesty, netlačiť sa na krajnicu a nestresovať sa, aj keď na nich niekto zatrúbi. Majú právo ísť po strede, keď je situácia takáto.“

O nebezpečí pre cyklistov hovorí aj bývalá hlavná dopravná inžinierka magistrátu Tatiana Kratochvílová. „Viem to z vlastnej skúsenosti aj zo skúsenosti mojej rodiny a známych, ktorí používajú bicykel ako dopravný prostriedok. Prečo to tak je a čo mestu chýba? Sú to dve veľké oblasti. Prvá sa týka riadenia mesta, druhá tolerancie, nás všetkých.“

Cyklisti v meste. Foto N - Tomáš Benedikovič
Cyklisti v meste. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mestu chýba sieť bezpečných cyklotrás, ktoré by spojili všetky mestské časti s centrom a boli by pozdĺž všetkých radiál. „Doprava nie je mestom vnímaná komplexne. Neberie sa ohľad na cyklistov a často ani na chodcov. Bratislava prijala strategické dokumenty, ktoré ju zaväzujú realizovať komplexné riešenie komunikácií, ale v praxi sa princípy zdravých udržateľných miest neuplatňujú. Počas môjho pôsobenia na magistráte som nenašla porozumenie pri vytváraní pozície cyklokoordinátora,“ hovorí Kratochvílová, ktorá jazdí na bicykli pravidelne z Petržalky do práce v Karlovej Vsi, no vyraziť na radiály sa neodváži. „Jazdievam po petržalskom korze a po nábreží, kde sú cyklotrasy. Sú úseky, kde využívam aj chodník alebo bicykel tlačím.“

Bratislava sa práve v týchto týždňoch výrazne mení – pre predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ opravujú výrazne viac ciest a verejných priestranstiev ako kedykoľvek predtým. Na výmeny asfaltu dala vláda osem miliónov eur, no opravovali sa najmä tie cesty, po ktorých budú premávať zahraničné delegácie. To cyklistom nepomôže.

Nový asfalt dostala napríklad celkom zachovaná Štefánikova ulica v centre mesta, kým na rozbitú Bajkalskú peniaze nevyšli.

Na mape opráv mesta je aj Rožňavská a Vajnorská, čo sú výpadovky, po ktorých môžu návštevy jazdiť cestou z letiska. Minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že určite sa nevyberali iba cesty, po ktorých pôjdu delegácie. „Asi vybrali tie najrozbitejšie. Z letiska sa jazdí po obchvate.“

Cyklotrasy pribudnú, tvrdí mesto

Mesto tvrdí, že v spolupráci s Cyklokoalíciou pripravilo cyklotrasu na opravenej Dunajskej ulici a na Mlynských nivách, pribudne aj na Banskobystrickej ulici v oboch smeroch.

Okrem toho pripravuje cyklochodník na Starohájskej, od Trnavského mýta po Zlaté piesky, z Patrónky do lesoparku a medzi Peknou cestou a Alstrovou. Tento rok má prepojiť aj Jelačičovu a Metodovu, Podunajské Biskupice a Trojičné námestie a Chorvátske rameno s medzinárodnou cyklotrasou Eurovelo 6. Celkovo je podľa magistrátu v meste 80 kilometrov cyklotrás, ďalšie tri majú pribudnúť tento rok.

Radnica sa pri téme cyklotrás odvoláva aj na kapacity ciest a chodníkov. V centre napríklad plnohodnotné cyklotrasy niekde suplujú iba piktogramy, ktoré vodičov skôr upozorňujú, že na ceste môžu stretnúť aj cyklistu.

Peciar z Cyklokoalície vraví, že mesto už za bývalého primátora Milana Ftáčnika, no aj teraz za Iva Nesrovnala deklaruje, že chcú podporovať udržateľnú dopravu. „Sú experti na dodržiavanie vízie, ktorú iba politicky deklarujú.“

Nesrovnal, ktorý vyjadril sústrasť rodine a blízkym zosnulého cyklistu, priznáva, že v Bratislave je nebezpečných miest pre cyklistov veľa. Označuje to za dedičstvo zanedbaných opráv, ktoré sa s Bratislavou vlečie dlhé roky.

foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Od nástupu do funkcie robím všetko pre to, aby boli podmienky pre chodcov, cyklistov, vodičov čo najlepšie. Za rok a pol sme opravili viac ciest ako kedykoľvek predtým, intenzívne spolupracujeme s občianskymi združeniami na rozvoji cyklodopravy, opravujeme chodníky,“ hovorí Nesrovnal. Od poslancov napríklad chce, aby mesto dostávalo viac peňazí zo štátneho rozpočtu.

Peciar hovorí, že cyklotrasy na všetkých radiálach sú už navrhnuté a stačí ich len urobiť. „Sú to štúdie, niekde môže byť problém, ale sú spracované. Nektorým cestám sme sa vyhli, ale do každej mestskej časti by sa cyklista po ich vytvorení dostal bez stretnutia s autom,“ hovorí Peciar.

Neohľaduplní vodiči aj cyklisti

Národný cyklokoordinátor Peter Klučka z ministerstva dopravy hovorí, že za problémy nemôžu len zlé cesty, ale aj nedisciplinovaní vodiči a niekedy aj cyklisti.

„Stav ciest v Bratislave nezodpovedá zvýšenému záujmu. Radnica aj iné orgány k tomu musia pristupovať zodpovednejšie, nie je to len otázka peňazí. Je to otázka posunu v myslení od projektantov až po ľudí, ktorí povoľujú výstavbu ciest, a súvisí s prístupom všetkých účastníkov premávky,“ vraví Klučka.

Pridáva skúsenosť s tým, ako naši vodiči po medzinárodnej cykloceste medzi Devínom a Karlovou Vsou jazdia deväťdesiatkou. „Jazdia tam na bicykli celé rodiny. Je to otázka prístupu – ani cyklisticky vyspelé krajiny ako Francúzsko, Holandsko nemajú všade iba samostatné chodníky.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za stav ciest, po ktorých musia jazdiť cyklisti, primátora Iva Nesrovnala kritizovala vo svojom blogu poslankyňa SaS Lucia Nicholsonová. Okrem primátora sa chce stretnúť aj so zástupcami Cyklokoalície, bezpečnosti cyklistov by podľa nej mohol pomôcť aj nový zákon.

„Presadila by som, aby smeli viacerí cyklisti ísť vedľa seba. Akokoľvek to bude pre vodičov nepopulárne a môže sa to zdať ako banalita, je to jedna z účinných ciest.“ Opiera sa o skúsenosti zo zahraničia, napríklad z Talianska a Rakúska.

„Z talianskych ciest mám odskúšané, že keď ideme vedľa seba, šofér nemá inú možnosť, ako spomaliť a obiehať nás ako pomalšie auto. Keď ma predbiehajú nezávisle od toho v mojom pruhu, nepočkajú, kým sa uvoľní opačný pruh. Niekedy idú tak blízko, že ich fyzicky cítim. Niekoľkokrát sa mi stalo, že bol otvorený poklop alebo výtlk a nemala som sa kam uhnúť,“ argumentuje Nicholsonová.

„Mali by sme byť ohľaduplnejší. Či vodiči na cyklistov, cyklisti na chodcov, ale aj chodci medzi sebou a, samozrejme, platí to aj naopak. Prečo chodci cez priechody prebiehajú? Prečo vnímajú niektorí šoféri cyklopruhy ako parkovacie miesta? Prečo šoféri doručovateľských služieb stávajú na chodníkoch, akoby smeli? Toto nijaké technické riešenia nezmenia. Musíme sa zmeniť my a musíme zmeniť náš prístup k spoločnému verejnému priestoru,“ hovorí Kratochvílová.

Bicyklovanie v Bratislave

Slovensko

Teraz najčítanejšie