Denník N

Strašiak menom TTIP: Naozaj ohrozuje zmluva s Amerikou našu slobodu?

Odporcovia TTIP sa boja hlavne korporácií a geneticky modifikovaných potravín. Európska komisia tvrdí, že na obavy nie je dôvod. Foto – TASR/AP
Odporcovia TTIP sa boja hlavne korporácií a geneticky modifikovaných potravín. Európska komisia tvrdí, že na obavy nie je dôvod. Foto – TASR/AP

Skutočne je obchodná zmluva medzi EÚ a USA taká nebezpečná, ako tvrdia aktivisti? Pozreli sme sa na hlavné argumenty odporcov a stúpencov dohody známej pod skratkou TTIP.

Zo Slovenska to tak nemusí vyzerať, ale v Európe to vrie. Petíciu proti zóne voľného obchodu medzi EÚ a Spojenými štátmi podpísalo online 3,4 milióna Európanov. V októbri 2015 vyšlo do ulíc Berlína najmenej 150-tisíc ľudí. Hovoria o obmedzení demokracie či útoku korporácií na ľudské práva.

Títo všetci ľudia protestujú proti obchodnej dohode Európskej únie so svojím najbližším spojencom. Tlak ešte stúpol minulý týždeň, keď unikli dokumenty z rokovania. Pozreli sme sa na hlavné argumenty odporcov a zástancov dohody známej pod skratkou TTIP.

1. Pomôže ekonomike a pracovným miestam?

Snahy o transatlantickú dohodu o voľnom obchode naštartovali počas krízy. Mal to byť relatívne bezbolestný spôsob, ako zvýšiť HDP na oboch brehoch Atlantiku. Ide o časť planéty, kde žije 800 miliónov ľudí a tvorí sa 45 percent svetovej ekonomiky. Rokovať o dohode s názvom Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) sa začalo v roku 2013.

Keďže o dohode sa ešte len rokuje, ťažko sa odhaduje, aký bude mať skutočný prínos pre ekonomiku. Podľa štúdie európskeho think-tanku Centrum pre výskum ekonomickej politiky, ktorú spravili pre Európsku komisiu, stúpne v prípade „ambicióznej“ dohody ekonomika Únie o 0,5 percenta HDP do roku 2027. Na rok to zvýši nárast o 0,03 percenta HDP, a to sa teda nedá považovať za veľký ekonomický boom.

Ján Žilinský, slovenský ekonóm z amerického think-tanku Petersonov inštitút medzinárodnej ekonomiky, vidí výhodu TTIP napríklad v tom, že rozšíri prístup európskych výrobcov na americké trhy.

Zvýši sa aj konkurencia pre európskych výrobcov v Európe. Nedá sa preto jednoznačne povedať, že by dohoda spôsobila nárast pracovných miest. Štúdie sa v tomto rôznia, podľa niektorých odhadov môže TTIP dokonca viesť k ich úbytku.

Zástancovia dohody však majú v rukáve aj jeden neekonomický argument. Podľa nich upevní jednotu Spojených štátov a Európy, čo môže byť vítané najmä v týchto časoch. Mimochodom, ruské štátne médiá sú voči dohode kritické.

Vytvorí sa akési „ekonomické NATO“, ako to nazvala ešte v roku 2012 dnešná kandidátka na prezidenta Hillary Clintonová. Teraz sa pritom pod tlakom nálad svojich voličov stavia k dohode rezervovane oveľa viac ľavicových politikov.

Jej zástancovia však argumentujú ďalšou geopolitickou výhodou: Európa a Amerika podľa nich vytvoria štandardy, ktoré budú vzorom pre zvyšok sveta. Podľa časopisu Economist by sa to mohlo týkať aj pracovných a ľudských práv. „Čím viac sa hospodársky podiel Ameriky a Európy vo svete bude znižovať, o to opodstatnenejšie bude zavedenie pravidiel už teraz,“ napísal časopis.

Kritici, medzi nimi americký ľavicový ekonóm s Nobelovou cenou Joseph Stiglitz,  však tvrdia, že zmluva prináša viacero rizík.

 

2. Prídu k nám geneticky modifikované potraviny?

V minulosti mali takéto dohody o voľnom obchode najmä odstrániť clá. Tie sú už teraz medzi Spojenými štátmi a EÚ malé, v priemere tvoria menej ako tri percentá. Kľúčové pre TTIP je tak hlavne odstránenie netarifných bariér.

A práve to je jeden z najdiskutovanejších problémov. Aktivisti varujú, že na európsky trh sa dostanú geneticky modifikované potraviny či mäso zvierat odchovaných na hormónoch. Teda všetko veci, ktoré sú zakázané v celej Európe, respektíve vo väčšine štátov, no v Amerike sú povolené.

„Podpisom dohody TTIP by nám hrozilo zníženie štandardov v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, na ktorých Európa dlho pracovala,“ tvrdí Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko.

Európska komisia ubezpečuje, že niečo také sa nikdy nestane. „Komisia nikdy nebude súhlasiť s dohodou, ktorá by zľavila z prísnych európskych noriem v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia alebo ochrany životného prostredia. V žiadnom prípade neuzavrie dohodu, ktorá by otvorila dvere geneticky modifikovaným potravinám či hormonálne upravenému mäsu,“ odpísal Denníku N Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Minulý týždeň však holandská pobočka organizácie Greenpeace zverejnila uniknuté neverejné dokumenty, ktoré ukazujú, že Spojené štáty sa skutočne snažia o zníženie európskych štandardov aj v tejto sfére.

Ide o 248 strán takzvaných konsolidačných dokumentov, kde sú zapísané úvodné rokovacie pozície Spojených štátov aj Európy. Američania napríklad presadzujú testovanie zvierat v kozmetickom priemysle (v EÚ je to zakázané) či rozšírenie geneticky modifikovaných potravín v Európe.

Samozrejme, to ešte neznamená, že tieto americké požiadavky Európa prijme. Britský Guardian však napísal, že napríklad „voči geneticky modifikovaným potravinám sa Komisia neohradila v poznámkach a neprišla so žiadnym protinávrhom“.

Po zverejnení dokumentov sa dohoda dostala do zatiaľ najväčšej krízy. Francúzska vláda hovorí, že takéto americké návrhy sú neprijateľné. Francúzsky minister obchodu Matthias Fekl minulý utorok povedal, že po zverejnení uniknutých dokumentov je veľmi pravdepodobné, že sa rokovania zastavia, „pokiaľ Spojené štáty nezmenia svoj postoj“.

V otázke regulácií sú opatrní aj ekonómovia, ktorí inak uvoľnenie obchodu podporujú. „Osobne TTIP považujem za momentálne najrozporuplnejšiu ekonomickú tému na stole,“ hovorí Martin Vlachynský z INESS.

Ekonóm z liberálneho think-tanku víta rozšírenie konkurencie cez otváranie obchodu. „Na druhej strane s každou ďalšou stránkou dohody pribúdajú nové štandardizácie a regulácie ušité na mieru konkrétnej záujmovej skupine. Napríklad mimoriadne agresívne presadzovanie duševného monopolu, ktoré funguje v Spojených štátoch, a táto zmluva ho môže rozšíriť,“ hovorí.

Aj podľa Jána Žilinského treba byť pri konkrétnych návrhoch pozorný. „Rozumiem obavám spotrebiteľov – ak žiadajú prísnejšie regulácie, je to legitímna voľba,“ povedal slovenský ekonóm.

Dohoda medzi USA a EÚ však môže obsahovať aj menej kontroverzné veci, napríklad odstránenie duplicitných crash testov pri autách. Rovnako by európske firmy mohli získať lepší prístup k americkým tendrom, čo by podľa Žilinského bolo v ekonomickom záujme všetkých krajín.

3. Je dohoda tajná?

Čo presne v dohode bude, sa však momentálne nevie. A práve to vidia mnohí ako súčasť problému. Pavel Buršík z českej iniciatívy STOP TTIP hovorí o „utajených nedemokratických rokovaniach“.

„Proces rokovania o jednotlivých kapitolách by mal byť oveľa transparentnejší,“ vraví aj Katarína Nikodemová zo slovenskej odnože organizácie Greenpeace.

Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku hovorí, že to je mýtus. „Žiadna obchodná dohoda sa doteraz neuzatvárala pod takým veľkým verejným tlakom,“ dodáva.

S dohodou majú najväčší problém najmä Nemci. FOTO - TASR/AP
S dohodou majú najväčší problém Nemci. Foto – TASR/AP

Podobné dohody sa v minulosti skutočne uzatvárali za zatvorenými dverami. „Ide o bežný postup,“ rozpráva Žilinský. Utajenie dokumentov pred verejnosťou má podľa zástancov zmysel, keďže ani jedna strana nechce odkryť karty počas rokovania.

Aj preto si prerokované kapitoly smú pozrieť len vybraní politici (po dlhom tlaku napríklad aj europoslanci), a aj to len na obmedzenú dobu v čitárni v Bruseli. Dokumenty si nesmú fotiť.

Aktivisti tvrdia, že je to taká dôležitá zmluva, že by o rokovaniach mala debatovať verejnosť. Európska komisia ich pod tlakom trochu otvorila: zverejňuje okrem iného to, aké sú pozície Komisie pred každým kolom rokovaní. Takisto si po novom môžu dokumenty z rokovania prezrieť slovenskí poslanci aj v čitárni na ministerstve hospodárstva.

Keď sa dohoda uzavrie, zverejnia ju celú. Hlasovať o nej bude Európsky parlament aj jednotlivé parlamenty členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska. Poslanci tak budú môcť TTIP odmietnuť.

Argument odporcov je ten, že v zmluve sa už v tomto štádiu nebudú dať robiť zmeny. A ak bude obsahovať niektoré škodlivé veci, no inak bude dohoda prospešná, politici ju budú môcť prijať len s chybami.

„Je to ozvenou toho, čo sme sa napočúvali pri TPP (dohoda o voľnom obchode medzi USA a krajinami juhovýchodnej Ázie, stále nebola ratifikovaná – pozn. red.). Keď bola zmluva zverejnená, žiadne zo strašidelných scenárov sa nenaplnili,“ hovorí Žilinský.

4. Budú môcť korporácie súdiť štáty?

Odporcovia dohody tvrdia, že prostredníctvom TTIP vzniknú tribunály, v ktorých budú korporácie môcť súdiť štáty, ak tie nejako obmedzia ich investície. A takto budú obchádzať regulácie a zákony štátu. Skratku týchto tribunálov (ISDS) nazvala eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová vlani „najjedovatejšou skratkou v Európe“.

Takéto tribunály pritom už v súčasnosti existujú. Sú súčasťou 1400 bilaterálnych obchodných dohôd, ktoré majú uzatvorené členovia EÚ s inými krajinami. Ich cieľom je, aby sa investor mohol obrátiť na „nezávislý“ súd v prípade, ak by sa cítil byť diskriminovaný. Doteraz sa podľa OSN riešilo takmer 700 prípadov.

Cieľom takýchto tribunálov je chrániť investorov. Predstavte si napríklad spoločnosť, ktorá investuje vo Venezuele. Naleje tam peniaze, pošle ľudí, postaví halu. No venezuelský parlament jej to všetko z nejakého dôvodu znárodní. Spoločnosť by sa mohla obrátiť na venezuelské súdy, no sotva by im mohla veriť, že budú nezávislé.

Na druhej strane sa firmy môžu snažiť takéto tribunály zneužívať na obchádzanie regulácií daného štátu, alebo sa štátu „pomstiť“ za to, keď im jeho zákony prekazia biznis. Možno najznámejší takýto prípad je proces tabakového giganta Philip Morris proti 3,5-miliónovej juhoamerickej krajine Uruguaj.

Philip Morris v roku 2010 zažaloval Uruguaj za to, že striktné miestne protifajčiarske zákony ubližujú jeho cigaretovým značkám a investíciám v krajine. Ide konkrétne o to, že v krajine sa nesmú predávať dva druhy cigariet rovnakej značky (napríklad červené a modré cigarety Marlboro), ako aj o to, že 80 percent obalu škatuľky tvorí grafické varovanie. Uruguaj má jeden z najprísnejších protifajčiarskych zákonov na svete.

Tabakový gigant žiada odškodnenie 25 miliónov dolárov. Odvolal sa na bilaterálnu dohodu medzi Švajčiarskom (kde má Philip Morris centrálu) a Uruguajom, ktorá dovoľuje takéto tribunály. Výsledok sporu stále nie je známy.

Arbitráže sa nevyhýbajú ani Slovensku: podľa OSN nás zažalovali dvanásťkrát, v dvoch prípadoch vyhral investor, jeden prípad sa ešte neskončil. Náš najznámejší prípad je žaloba vlastníka zdravotnej poisťovne Union, holandskej Achmey, za to, že slovenská vláda zakázala zisk súkromným zdravotným poisťovniam. Slovensko tento spor prehralo, malo by zaplatiť 22 miliónov eur.

Podľa dostupných údajov štáty vyhrali spory v 36 percentách prípadov, investori v 26 percentách, zvyšok prerušili alebo mimosúdne urovnali. Štúdia OECD z roku 2012 hovorí, že stredné a veľké nadnárodné spoločnosti tvoria polovicu sporov, top 100 najväčších korporácií 8 percent. Analytik Vlachynský túto otázku považuje za „nafúknutú“. Žilinský dodáva, že tribunály by mali byť transparentnejšie.

Diabol sa však skrýva v detailoch a nevie sa presne, aké právomoci takýchto súdov dohodne EÚ a USA. Na jeseň 2015 Európska komisia ustúpila tlaku a rozhodla, že bude presadzovať, aby dohoda TTIP vytvorila stály Investičný súdny systém. Ten už bude dávať priestor na odvolanie, bude mať kvalifikovaných sudcov a bude smieť rozhodovať len v presne stanovených prípadoch.

„Rozhodnutie tribunálu môže viesť ku kompenzácii iba na úrovni skutočne utrpených škôd,“ píše ministerstvo hospodárstva.

Aktivistom však ani toto nestačí. Podľa nich by sa päť najznámejších prípadov dostalo na arbitráž aj v tomto scenári. Vrátane prípadu Philip Morris verzus Uruguaj. Nie je, samozrejme, isté, že by tabakový gigant spor aj vyhral.

Snaha Európskej komisie upokojiť verejnosť dostala ranu vo februári, keď vydala vyhlásenie Asociácia nemeckých sudcov. Podľa nich je tento súdny systém „legálne pochybný“ a „nepotrebný“, spochybnili aj nezávislosť volených sudcov.

„Niektorí tvrdia, že TTIP nepotrebuje klauzuly o arbitrážnych súdoch. Z pohľadu Nemecka sú takéto súdy možno naozaj irelevantné. Slovensko však môže ťažiť z toho, že investor bude mať istotu, že nebude čeliť diskriminácii,“ myslí si Žilinský.

K tomu však napokon ani nemusí prísť. Pôvodne sa hovorilo, že by TTIP mali dohodnúť do januára 2017, keď odchádza na prezidentský dôchodok americký prezident Barack Obama. To sa veľmi pravdepodobne nestihne. Momentálne navyše už nie je isté ani to, či dohoda vôbec prejde.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie