pondelok

Strašiak menom TTIP: Naozaj ohrozuje zmluva s Amerikou našu slobodu?

Skutočne je obchodná zmluva medzi EÚ a USA taká nebezpečná, ako tvrdia aktivisti? Pozreli sme sa na hlavné argumenty odporcov a stúpencov dohody známej pod skratkou TTIP.

Odporcovia TTIP sa boja hlavne korporácií a geneticky modifikovaných potravín. Európska komisia tvrdí, že na obavy nie je dôvod. Foto – TASR/AP

Zo Slovenska to tak nemusí vyzerať, ale v Európe to vrie. Petíciu proti zóne voľného obchodu medzi EÚ a Spojenými štátmi podpísalo online 3,4 milióna Európanov. V októbri 2015 vyšlo do ulíc Berlína najmenej 150-tisíc ľudí. Hovoria o obmedzení demokracie či útoku korporácií na ľudské práva.

Títo všetci ľudia protestujú proti obchodnej dohode Európskej únie so svojím najbližším spojencom. Tlak ešte stúpol minulý týždeň, keď unikli dokumenty z rokovania. Pozreli sme sa na hlavné argumenty odporcov a zástancov dohody známej pod skratkou TTIP.

1. Pomôže ekonomike a pracovným miestam?

Snahy o transatlantickú dohodu o voľnom obchode naštartovali počas krízy. Mal to byť relatívne bezbolestný spôsob, ako zvýšiť HDP na oboch brehoch Atlantiku. Ide o časť planéty, kde žije 800 miliónov ľudí a tvorí sa 45 percent svetovej ekonomiky. Rokovať o dohode s názvom Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) sa začalo v roku 2013.

Keďže o dohode sa ešte len rokuje, ťažko sa odhaduje, aký bude mať skutočný prínos pre ekonomiku. Podľa štúdie európskeho think-tanku Centrum pre výskum ekonomickej politiky, ktorú spravili pre Európsku komisiu, stúpne v prípade „ambicióznej“ dohody ekonomika Únie o 0,5 percenta HDP do roku 2027. Na rok to zvýši nárast o 0,03 percenta HDP, a to sa teda nedá považovať za veľký ekonomický boom.

Ján Žilinský, slovenský ekonóm z amerického think-tanku Petersonov inštitút medzinárodnej ekonomiky, vidí výhodu TTIP napríklad v tom, že rozšíri prístup európskych výrobcov na americké trhy.

Zvýši sa aj konkurencia pre európskych výrobcov v Európe. Nedá sa preto jednoznačne povedať, že by dohoda spôsobila nárast pracovných miest. Štúdie sa v tomto rôznia, podľa niektorých odhadov môže TTIP dokonca viesť k ich úbytku.

Zástancovia dohody však majú v rukáve aj jeden neekonomický argument. Podľa nich upevní jednotu Spojených štátov a Európy, čo môže byť vítané najmä v týchto časoch. Mimochodom, ruské štátne médiá sú voči dohode kritické.

Vytvorí sa akési „ekonomické NATO“, ako to nazvala ešte v roku 2012 dnešná kandidátka na prezidenta Hillary Clintonová. Teraz sa pritom pod tlakom nálad svojich voličov stavia k dohode rezervovane oveľa viac ľavicových politikov.

Jej zástancovia však argumentujú ďalšou geopolitickou výhodou: Európa a Amerika podľa nich vytvoria štandardy, ktoré budú vzorom pre zvyšok sveta. Podľa časopisu Economist by sa to mohlo týkať aj pracovných a ľudských práv. „Čím viac sa hospodársky podiel Ameriky a Európy vo svete bude znižovať, o to opodstatnenejšie bude zavedenie pravidiel už teraz,“ napísal časopis.

Kritici, medzi nimi americký ľavicový ekonóm s Nobelovou cenou Joseph Stiglitz,  však tvrdia, že zmluva prináša viacero rizík.

 

2. Prídu k nám geneticky modifikované potraviny?

V minulosti mali takéto dohody o voľnom obchode najmä odstrániť clá. Tie sú už teraz medzi Spojenými štátmi a EÚ malé, v priemere tvoria menej ako tri percentá. Kľúčové pre TTIP je tak hlavne odstránenie netarifných bariér.

A práve to je jeden z najdiskutovanejších problémov. Aktivisti varujú, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom