Denník N

Storočný hrdina Gablech mal prezidentskú návštevu

Prezident a vojnový hrdina Gablech. Foto – prezidentská kancelária
Prezident a vojnový hrdina Gablech. Foto – prezidentská kancelária

Uletel už v prvej skupine letcov z Tisovho Slovenského štátu, aby bojoval proti Hitlerovi. Do britského letectva sa dostal cez gulag a po vojne mu jeho lásku k letectvu ukradli komunisti. S letcom, ktorý začínal lietať pred 80 rokmi v akcii Tisíc nových pilotov v republike, sa dnes stretol aj prezident Andrej Kiska.

Len prednedávnom, na začiatku novembra 2015, oslávil Imrich Gablech stovku a teraz si pripomína ďalšie výročie. Na začiatku mája uplynulo 80 rokov, čo začal s lietaním. Dnes je posledným žijúcim z tisícok letcov, ktorí sa zapojili do akcie Tisíc nových pilotov v republike. Počas nej sa na bojovníkov cvičili aj obyčajní nadšenci lietania z aeroklubov. Československá republika výcvik vyhlásila v roku 1936, keď narastala sila nacistického Nemecka.

„Aký dlhý čas ste strávili pri letectve?“ pýtal sa generála Gablecha prezident Andrej Kiska, ktorý za ním dnes pricestoval do nemocnice v Havlíčkovom Brode, aby sa s ním stretol osobne.

„Začínal som v máji 1936 a definitívne som skončil vo februári 1949, keď ma vyhodili, zavreli a vyšetrovali – to som bol veliteľom leteckej základne tu, v Havlíčkovom Brode,“ odpovedal Gablech a opísal, ako mu vyšetrovateľ v krajskej väznici v Jihlave nadával, že je imperialistickým agentom zo Západu. „Keď mi hovorili, že som zradca, odpovedal som: ‚Ja som na to hrdý, že som zradca. Ale čo vy, čo ste robili vy?‘“

Imrich Gablech v RAF. Foto - archív
Imrich Gablech v RAF. Foto – archív

„Je to strašné, aký osud pripravili komunisti po vojne mnohým ľuďom, hrdinom, ktorí sa nebáli riskovať život v boji proti nacizmu,“ reagoval Kiska.

Namiesto kúpaliska únik

Skupina Imricha Gablecha bola prvá, ktorá odletela z územia niekdajšieho Tisovho Slovenského štátu. Letci pripravovaní na obranu krajiny sa nedokázali zmieriť s tým, že Hitler rozbil Československo bez boja.

„Žili sme v masarykovských tradíciách prvej československej republiky a chceli sme brániť našu krajinu. My sme boli letci, ktorí túžili po slobode. A preto sme nemohli zniesť žiaden diktát,“ spomína.

Gablech od prvého momentu uvažoval o tom, ako utiecť. Príležitosť sa naskytla už 7. júna 1939, keď mal celý letecký personál prikázané povinné kúpanie na kúpalisku Eva. Osem z nich sa neokúpalo . „To málokto dnes vie, že letiská boli kontrolované a bolo obmedzené množstvo paliva,“ opisuje, ako sa režim poistil pred takýmito útekmi. Hlavný mechanik však celý deň tajne plnil nádrže ich štyroch lietadiel.

Z piešťanského letiska dobrodružne odleteli letci František Knotek, Ján Lazar, Jozefovia Káňa, Hralo a Rehák, Karol Valach a hlavný mechanik Ľudovít Ivanič. Pre mnohých sa stali vzorom. Len krátko nato sa snažili uletieť z Nitry dvaja leteckí mechanici, ich útek sa však skončil neúspešne – jeden pri úteku zahynul, druhý dostal vysoký trest vo väzení.

Zo Slovenského štátu až do roku 1945 dobrodružne uletelo dohromady približne 90 letcov, ktorí sa chceli zapojiť do zahraničného odboja.

Lietadlo Letov Š - 328, na ktorom uleteli z Piešťan. Foto - archív Imricha Gablecha
Lietadlo Letov Š-328, na ktorom uleteli z Piešťan. Foto – archív Imricha Gablecha

V neprítomnosti súdili súdy Slovenského štátu aj Gablechovu skupinu za vojenskú zradu. Vyhli sa nemeckým strelám a hoci túžili po Francúzsku, aby mohli bojovať proti Hitlerovi, palivo im stačilo iba do Poľska. Tam vstúpili do služby ako zmluvní piloti, vydávali sa za juhoslovanských študentov.

„Uwaga, uwaga, natrozi! Pozor, pozor, nálety!“ – doteraz si pamätá hlásenie poľského rozhlasu z 1. septembra 1939, keď počas hmlistého rána Nemecko zaútočilo na Poľsko. Dva týždne ho bránili pred Hitlerom, potom padli do zajatia.

Do kráľovského letectva cez gulag

Na východe krajiny sa v tom čase už pohybovali ruské tanky, ktoré na Poľsko zaútočili z východu. Zajatcov odvliekli do gulagu na Sibír. V trestaneckom tábore mal Gablech z podvýživy veľké problémy so zrakom, ktorý strácal. K trestu päť rokov mu po povstaní väzňov navyše pridali ďalších desať.

No nakoniec mal šťastie, keď Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz a pilotov z gulagu prepustili. „A tak sme nastúpili na loď Queen Mary. Dvesto letcov, ja som bol 199.,“ spomína pilot, ktorý uletel Tisovi a odplával Stalinovi, aby mohol bojovať proti Hitlerovi.

Imrich Gablech pri oslave stých narodenín. foto N - Tomáš Benedikovič
Imrich Gablech pri oslave stých narodenín. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Anglicku začal v britských kráľovských perutiach najskôr lietať, pre ťažké zdravotné problémy si však sen nesplnil a prešiel na miesto dispečera. Keď sa po vojne vrátil do Československa, postihol ho osud ďalších letcov zo západného odboja.

O perzekúciách rodiny počas komunistického režimu hovoril prezident Kiska aj so synom Imricha Gablecha. Nielen otec, ktorého štyrikrát vyhodili z bytu a smel pracovať iba ako robotník, ale aj manželka učiteľka mala s režimom problémy.

Bývalého pilota roky sledovala Štátna bezpečnosť, viedla o ňom spis ako o nepriateľskej osobe. „Ale ja som sa ich nebál,“ hovorí odhodlane letec, ktorý sa uznania za svoje činy dočkal až po roku 1989. Dnes je jediným Slovákom, ktorý ma štyri najvyššie štátne vyznamenania – poľské, české, britské a v roku 2014 dostal ako posledné aj slovenské.

Návšteva prezidenta ho potešila, pripomenul mu domov. V nemocnici v Havlíčkovom Brode dnes myslí najmä na svoje rodné Hrachovište. Rodnej obci, ku ktorej sa v myšlienkach vracia, by chcel ešte poslať na pamiatku fotografiu aj s venovaním.

„Aké to bolo, keď prišiel koniec druhej svetovej vojny? Každý sa tešil, že sa to skončilo – dali sme do toho vtedy všetko svoje ja,“ spomína letec. A verí, že 8. mája si vo svojej tmavomodrej uniforme pripomenie výročie aj na oslavách konca vojny – v Havlíčkovom Brode. Na slávnostiach, kde si pripomínajú toto preňho dôležité výročie, doteraz nikdy nechýbal.

Teraz najčítanejšie