Iveta Tanoczká
Poradňa N
Svoju otázku pre psychológov posielajte na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu. Všetky vydania poradne a kontakty na linky pomoci nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Mnohí psychológovia tvrdia, že je nevyhnutné, aby rodičia v otázkach výchovy detí boli zajedno, pretože to vytvára stabilitu a jasné hranice. Na druhej strane som sa stretol aj s názorom, že by sa rodičia nemali nútiť do jednotného prístupu, ak to nie je v súlade s ich presvedčením, pretože to môže viesť k nátlaku a stresu.
S manželkou máme v niektorých veciach odlišné prístupy. Napríklad ja som skôr za to, aby sme deťom od začiatku určovali jasné hranice. Manželka je za miernejší prístup. Napríklad keď deti porušia pravidlo, na ktorom sme sa dohodli, podľa mňa je dôležité riešiť to okamžite, aby si do budúcna uvedomovali, že pravidlá majú platiť. Samozrejme, nie som za žiadne tresty, ale treba si to podľa mňa hneď jasne vysvetliť, nenechať to tak. Manželka však vtedy tvrdí, že to nie je nevyhnutné riešiť hneď, ale s časovým odstupom. Napríklad ak ide o nejaký konflikt na detskom ihrisku, ona to chce riešiť až po príchode domov. Lenže deti si už vtedy z toho veľa ani nepamätajú, už sú hlavou inde.
Často sa stáva, že deti si všimnú naše rozdielne reakcie, a začínajú to trochu aj využívať („a mama predsa povedala…“). Preto sa pýtam, či je naozaj dôležité, aby sme s manželkou vo všetkom súhlasili a mali rovnaký prístup, alebo môžeme zostať každý sám sebou, ak sú naše prístupy v podstate v poriadku? Mali by sme sa viac dohodnúť na spoločnej línii alebo je v poriadku, že každý z nás pristupuje k výchove trochu inak?
Marcel, 44 rokov
Odpovedá psychologička Jana Ashford 
Milý Marcel,
máte pravdu, z pohľadu vývinovej psychológie je pre deti najlepšie, ak
