Oliver Rehák
V seriáli Album týždňa prinášame texty o dôležitých alebo prehliadaných hudobných nahrávkach, aj o nových dielach, ktoré stoja za pozornosť. Všetky články vrátane možnosti odoberať nové e-mailom nájdete na stránke seriálu Album týždňa.
Najskôr to pripomína zvuk orchestra na skúške tesne pred príchodom dirigenta. Každý nástroj si fidliká niečo iné a simultánne sa tak zrážajú rôzne melódie. Po tridsiatich sekundách prichádza centrálny hudobný motív – fanfára dychovej sekcie však najskôr zaznie iba raz a prejde do monotónneho vybrnkávania jediného tónu.
Po pár opakovaniach si uvedomíte, že tento znepokojivý tón je vyludzovaný údermi na preparovaný klavír, na ktorého strunách sú položené nejaké predmety, a že jeho opakovanie tvorí rytmický podklad pre voľnú improvizáciu orchestra. Keď sa po pár minútach opäť vráti centrálny hudobný motív, vyznie ešte majestátnejšie.
Počúvate originálnu súčasnú hudbu, ktorá dostáva nový rozmer v spojení s obrazom. Kakofonické zvuky dobre vystihujú povojnový chaos aj traumu hlavného hrdinu, ktorý prežil holokaust v strednej Európe, a ústredná melódia jeho eufóriu, keď na lodi dorazí do Ameriky.
Najlepšie soundtracky sú tie, ktoré sa dajú počúvať samostatne a zároveň perfektne fungujú aj vo filme. Brutalista patrí medzi ne.
Ako s tým súvisí bašta nezávislej scény
Keď po desiatich minútach od úvodu filmu stále znie iba hudba, je zrejmé, že nepočúvate klasický soundtrack. Ani jeho autor, anglický tridsiatnik Daniel Blumberg, nie je typom klasického skladateľa.
Pohybuje sa
