Antisemitizmus v Oválnej pracovni

Autor je americký historik

Pokus o poníženie Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni predstavuje americký strategický kolaps. Ohlásil novú konšteláciu zlovoľných síl, posadnutých zdrojmi, ktoré sa zmocňujú, čoho môžu. Uprostred novej katastrofy je však aj niečo staré a známe, čo by sme možno radšej nechceli vidieť: antisemitizmus. Stretnutie v Bielom dome bolo antisemitské.

Som historik holokaustu a učil ma človek, ktorý ho prežil. Jerzy Jedlicki mal deväť rokov, keď do Poľska vtrhli Nemci, a štrnásť, keď sa vynoril zo svojho varšavského úkrytu. Keď sme sa stretli, bol už významným poľským historikom. Rozprával sa so mnou o antisemitizme celé desaťročia – od čias rozpadu Sovietskeho zväzu až po svoju smrť v roku 2018. Spôsob, akým som reagoval na scénu v Oválnej pracovni a ako o nej premýšľam, súvisí s mojím výskumom, ale aj s ním.

Jerzy prežil holokaust, pretože jeho matka Wanda, literárna prekladateľka, odmietla ísť so svojimi deťmi do varšavského geta. Vďaka jej odvahe a vynaliezavosti, ako aj ostatným, ktorí jej pomáhali, Jerzy i jeho brat prežili. Ich otca zavraždili, podobne ako viac ako tri milióny iných poľských Židov. Rodinná história sa postupne vynárala, keď sme sa stali priateľmi, keď niektorí z jeho kolegov napísali spomienky na detstvo, keď sa môj záujem obrátil k vojne. Počas svojho výskumu som natrafil na spomienky jeho matky na to, ako sa skrývali. Ukázalo sa, že jej pomáhal s ich písaním.

V postkomunistickom Poľsku bol Jerzy aktivistom proti antisemitizmu a xenofóbii a na jeho naliehanie som sa zúčastnil niektorých stretnutí združenia, ktoré pomáhal riadiť. Myslím, že celý čas sa snažil trénovať moje oko.

Niektoré formy toho, čo definoval ako antisemitizmus, súviseli s jeho spomienkami na okupáciu. Židia museli prejavovať úctu. Nemci sa vysmievali tomu, ako sa Židia obliekali. To bolo ešte predtým, ako ich poslali do geta a zavraždili. Židia boli obetným baránkom a boli vraj zodpovední za to, čo Nemci chceli tak či tak urobiť.

Niektoré charakteristiky antisemitizmu, ako ho opisoval Jerzy, boli abstraktnejšie. Židovský úspech bol vykreslovaný ako nelegitímny. Židia podľa antisemitov dosahovali úspech len klamstvom a propagandou. Ak bol nejaký Žid prominentný, len to dokazovalo existenciu židovského sprisahania a tým aj nelegitímnosť inštitúcie, v ktorej dosiahol úspech. Podľa antisemitského predpokladu motivujú prominentného Žida vždy peniaze.

Niečo z toho, čo Jerzy hovoril, súviselo s jeho povojnovými skúsenosťami. Nežidia popierali odvahu a utrpenie Židov. Všetko hrdinstvo a mučeníctvo si nárokovali ako svoje. Jerzy fotku svojej matky uchovával v medailóniku. Bolo preňho dôležité, že bola odvážna. V komunistickom Poľsku existovala legenda, ktorá prežíva dodnes a ktorá popiera židovskú odvahu a všetok odpor pripisuje nežidovským Poliakom. A po vojne prišiel sovietsky antisemitizmus so širšími a dlhšími dejinami, ktorý tvrdil, že kým ostatní bojovali a umierali, Židia zostali kdesi v úzadí. Fakty nijako nepomohli.

Jednotlivé prvky, ktoré sa v priebehu rokov objavili v rozhovoroch s Jerzym (výsmech zo židovského vzhľadu, potreba židovskej podriadenosti, tvrdenia o nečestnosti, chamtivosti, zbabelosti a skorumpovaných sprisahaniach), figurujú tak v svedectvách, ako aj v odbornej literatúre. To všetko by nám malo pomôcť vidieť antisemitizmus aj v reálnom živote. Niektoré príklady sú až také ohromujúce, že je pre nás ťažké sa s nimi konfrontovať a pomenovať ich. Ako poznamenal George Orwell, niekedy je ťažké vidieť, čo máme priamo pred očami.

Načo fakty? Prekričíme ťa!

O zle celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa toho popísalo veľa. Jej antisemitský prvok sme však podcenili. Hlavným vojnovým cieľom Ruska bola fašistická zmena režimu, zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta a nastolenie nejakého kolaboranta. Bol tu absurdný predpoklad, že Ukrajinci ako národ v skutočnosti neexistujú a v skutočnosti by dali prednosť Rusovi. Bol to však aj antisemitský predpoklad, že je neprirodzené, aby mohol Žid zastávať dôležitý úrad. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu. Členovia jeho rodiny bojovali v Červenej armáde proti Nemcom. Ďalších zavraždili počas holokaustu. Hoci jeho židovstvo nie je v ukrajinskej politike veľmi relevantné, pre ruských (a iných) antisemitov je veľmi výrazné.

Ukrajina, hovorí Putin, v skutočnosti neexistuje. Ale ďalšou témou propagandy je, že Zelenskyj v skutočnosti nie je prezidentom Ukrajiny. Tieto dve bizarné myšlienky fungujú spolu: Ukrajina je umelá krajina a môže existovať vďaka židovskému medzinárodnému sprisahaniu. Skutočnosť, že krajinu vedie Žid, potvrdzuje – pre ruských fašistov – nereálnosť Ukrajiny aj realitu sprisahania. Táto perspektíva ruského režimu je implicitne (a niekedy aj explicitne) antisemitská. Ruská propaganda považuje Zelenského za posadnutého peniazmi a podčloveka. Zelenského v roku 2019 zvolili na základe kampane, v ktorej hovoril o mieri, ale Putin s ním nechcel hovoriť, čiastočne preto, že si myslel, že mu Zelenskyj nepreukázal dostatok úcty. Ruský režim, ktorý nariadil inváziu, je sám očividne fašistický, nech si už vyberiete akúkoľvek definíciu fašizmu.

Minulý piatok som náhodou začal sledovať stretnutie v Bielom dome medzi Zelenským, Donaldom Trumpom, J. D. Vanceom a novinárom Brianom Glennom až ku koncu, keď už Vance na ukrajinského prezidenta kričal: „Mýlite sa!“ Vnímal som tón a reč tela a moja prvá reflexívna reakcia bola: Toto sú Nežidia, ktorí sa snažia zastrašiť Žida. Traja proti jednému. Celá miestnosť proti jednému. Antisemitská scéna.

A čím viac som tie slová počúval, tým viac sa mi reakcia potvrdzovala. Nebudem hovoriť o tom, za čo sa považuje sám Zelenskyj. Samozrejme, za Ukrajinca, ale inak neviem. Tieto veci sú zložité a osobné. Ale nie pre antisemitu.

Tam v Oválnej pracovni, v tom kriku a prerušeniach, v hluku a v tichu bolo všetko. Odvážneho muža považovaného za Žida bolo treba ponížiť. Keď hovoril veci, ktoré boli jednoducho pravdivé, prekričali ho a označili ho za propagandistu. Zelenského statočnosť, keď zostal v Kyjive, Američania neuznali. Pretože poskytli niektoré zbrane, ako skutočných hrdinov vykreslili seba. Utrpenie Ukrajincov nespomenuli. Zelenského pokus odvolávať sa naň kruto a falošne zredukovali na „propagandistické turné“. Naopak, ako skutočné obete sa vykresľovali Američania, pretože za niektoré zbrane zaplatili. Všetko to bolo, bizarne, o peniazoch. Trump má zvláštnu predstavu, ktorá sa týka len Ukrajiny, že pomoc treba splatiť, akoby to bola pôžička, pričom dlžnú sumu určí Trump. Zelenskyj bol zobrazený ako niekto, kto nám berie peniaze, nič nám za to nedáva, okráda nás. Posmievali sa mu aj za to, že sa na danú príležitosť nevedel obliecť. A vyžadovali jeho úctu: „Už ste sa aspoň raz poďakovali? Vyslovte pár slov uznania.“ A potom ho z Bieleho domu vyhodili. A povedali, aby odstúpil z úradu ukrajinského prezidenta.

Ako vždy pri antisemitizme, fakty nepredstavujú žiadnu obranu.