Denník N

Môže byť Galko v komisii na kontrolu odposluchov? Šebej hovorí, že nikdy

Ľubomír Galko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľubomír Galko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odpočúvania majú byť pod väčšou kontrolou poslancov. Zámer sa zasekol na tom, že koalícia odmieta za člena komisie schváliť Ľubomíra Galka.

Poslanci sa možno prvýkrát v histórii dostanú k zoznamu operatívne odpočúvaných čísel – ak sa dohodnú na zložení 8-člennej komisie. Zatiaľ sa to nepodarilo.

Komisia by mala existovať od 1. januára 2017, má mať kompetenciu preskúmať akékoľvek podozrenie z nelegálneho odpočúvania. Pri operatívnych odpočúvaniach ide o také, ktoré sa robia ešte pred oficiálnym začatím trestného konania. Vyplýva to z novely zákona o ochrane súkromia z minulého roka.

Novela vznikla ako náhrada zákona o spravodajských službách, ktorý sa zatiaľ nepodarilo pripraviť, a mala by posilniť kontrolu odposluchov.

Členmi komisie by mali byť traja poslanci koalície, traja opozície a dvaja nezávislí členovia, ktorých zvolí parlament. Tí musia mať viac ako 40 rokov a mali by mať za sebou kariéru policajta, prokurátora, sudcu, pracovníka tajnej služby alebo „povolanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie, najmenej desať rokov“. Títo dvaja členovia musia mať najprísnejšiu previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné. Poslanci žiadnu previerku nepotrebujú.

Členov komisie by mal parlament voliť na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne 17. mája, ale v dôsledku nominácie SaS, ktorá na pozíciu navrhla svojho podpredsedu Ľubomíra Galka, možno komisia nevznikne.

Lipšic: Kádrovanie pripomína Mečiara

Smer Galka obviňuje z toho, že ako minister obrany zneužil svoju funkciu, keď dal odpočúvať novinárov aj svojich blízkych spolupracovníkov a napríklad aj hovorcu Smeru Erika Tomáša. Galkových podriadených doteraz vyšetrujú, kým vyšetrovanie voči nemu samému zastavili. Galko sa cíti nevinný a tvrdí, že aj novinárov možno odpočúvať; premiérka Iveta Radičová ho však v novembri 2011 odvolala z funkcie.

Kandidátov navrhujú parlamentu tri kontrolné výbory. Každý z nich zvolí dvoch kandidátov. Galka navrhli vo výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva, no nezískal tam dosť hlasov a jeho členovia zvolili iba Martina Glváča zo Smeru. Ďalší dvaja opoziční kandidáti Daniel Lipšic (OĽaNO-Nova) a Milan Krajniak (Sme rodina) teraz v reakcii hrozia, že oni sa zvoliť nenechajú a komisia bude nefunkčná.

„Je absurdné, aby koalícia kádrovala nominácie opozície a aj naopak – pripomína to Mečiarove časy,“ hovorí Lipšic. „Áno, Galko bol ako minister odvolaný a nie je to naša nominácia, ale nominácia SaS; ja ju rešpektujem.“ Lipšic sa pýta, kam by sa takýmto kádrovaním dostali.

„Pán Glváč nemal kontakty s bossom podsvetia Svobodom? Veď ich priznal, to neprekáža? A Elemér Jakab (poslanec Mosta-Híd – pozn. red.)? Za môjho pôsobenia na ministerstve vnútra vznikla aféra s jeho údajným sledovaním, ktorú riešil Bugár na koaličnej rade.“ Lipšic hovorí, že v tejto veci poslal v noci policajtov na detektor lži a ukázalo sa, že Jakaba nikto nesledoval. „Jakab mi po zmene vlády v roku 2012 verejne povedal, že keďže už nie som minister, môže pokojne spávať.“

Elemér Jakab to popiera: „Pán Lipšic klame a nevidím dôvod ho komentovať.“

O Jakabovi sa tiež hovorilo, že hlasoval za Dobroslava Trnku ako generálneho prokurátora v decembri 2010. Iveta Radičová pred voľbou pohrozila demisiou v prípade, že Trnka prejde. Jakab popiera, že by bol za Trnku hlasoval.

Lipšic hovorí, že ak koalícia nezvolí Galka, tak komisia nevznikne a zákon sa prijímal zbytočne.

S jeho nomináciou nesúhlasí ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer), ktoré novelu zákona v minulosti presadilo. „Myslíme si, že človek, ktorý musel z postu ministra obrany odísť práve po škandále s nelegálnym odpočúvaním novinárov, ochrankárov, vlastnej sekretárky, kamionistu, nemá žiadne morálne právo byť v takej komisii.“ Ak chce opozícia kázať o morálke, mala by podľa Kaliňáka začať od seba a prísť s návrhmi mien, ktoré nie sú v rozpore s morálkou.

Ministerstvo vnútra hovorí, že komisia bude funkčná. V minulosti už nesúhlasilo s pozmeňovacími návrhmi Lipšica, aby členovia komisie museli mať všetci previerku alebo sa raz do roka podriadiť testu na detektore lži, či nevynášajú.

„Tieto pokusy už boli aj v iných štátoch, ale narážali aj na protiústavnosť. Myslíme si, že tak, ako to je nastavené teraz, je to správne,“ hovorí Kaliňák.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Podpredseda parlamentu Martin Glváč s predsedom parlamentu Andrejom Dankom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Za Galka nikdy

Proti tomu, aby bol Galko v komisii, hlasoval aj člen výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva František Šebej. „Zdalo sa mi nerozumné zveriť kontrolu nad odpočúvaním niekomu, kto bol zodpovedný za nelegálne odpočúvanie a musel počas vlády Ivety Radičovej odísť z funkcie,“ povedal. „Nikdy za pána Galka hlasovať nebudem.“

Šebej nehlasoval ani za Glváča, ale len preto, že ten neprišiel na rokovanie výboru. Inak by vraj zaňho ruku zdvihol. Aj napriek kontaktom s podsvetím? „O jeho kontaktoch naozaj nič neviem.“

SaS podľa predsedu Richarda Sulíka ešte zváži, čo urobí. Jednou z možností je, že podmieni stiahnutie Galka stiahnutím Glváča. „Žiadať môžu. Prečo by som mal podporiť zase nejaký Sulíkov nezmysel? Nevidím ako zmysluplné dohadovať sa s nezrelými ľuďmi,“ hovorí na to Šebej.

Glváč: Galko je bezpečnostné riziko

„Galko odpočúval novinárov a jeho bývalý kolega Juraj Miškov potvrdil, že donášal telefonické prepisy na centrálu SIS. Takéto konanie je pošliapaním hodnôt Nežnej revolúcie, popretím slobody a ochrany súkromia,“ tvrdí Glváč. Galko je podľa neho nedôveryhodný a pre občanov predstavuje bezpečnostné riziko. „Preto nemôže byť členom komisie na kontrolu ITP. Zo strany opozície to považujem za obrovský hazard a vedomú provokáciu. To je, ako keby ste niekoho s plným vedomím zverili do rúk násilníka,“ povedal Glváč.

Odmieta, že by niekedy priznal kontakty so Svobodom. „Dodnes mám s pánom Lipšicom súdny spor o jeho tvrdeniach. Podpora Ľubomíra Galka zo strany Daniela Lipšica mi príde logická, vzhľadom na podobnosť v zmýšľaní týchto poslancov. Stačí pripomenúť odpočúvanie Toma Nicholsona v čase, keď bol Daniel Lipšic ministrom vnútra,“ hovorí Glváč. Nicholsona vtedy odpočúvali v rámci vyšetrovania vraždy Ernesta Valka. Nicholson bol jedným z posledných, s kým Valko pred smrťou hovoril.

„Ak opozícia konštatuje, že má jediného schopného poslanca z osobitného kontrolného výboru vhodného na funkciu člena komisie, je to, samozrejme, jej vec, no aj vizitka. Týmto sa oberajú o väčšiu mieru kontroly. Nás nikto nedonúti hlasovať proti svojmu presvedčeniu a faktom,“ dodal Glváč.

Hrnčiar by nomináciu rešpektoval

Andrej Hrnčiar zo Siete, ktorý má byť tiež členom komisie, hovorí, že by s Galkom nemal problém a rešpektoval by nomináciu každej strany. Vo výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva nie je žiaden z poslancov Siete a o Galkovi tak nik zo strany nehlasoval.

„Tak, ako by mala platiť prezumpcia neviny v prípade káuz ministra vnútra Kaliňáka, mala by platiť aj v prípade opozičných poslancov, tu konkrétne v prípade pána Galka,“ hovorí Hrnčiar. „Osobne by som s tým problém nemal.“ Myslí si, že o situácii budú ešte rokovať.

Ďalších dvoch kandidátov by mal zvoliť výbor na obranu a bezpečnosť v stredu. Hrnčiar v komisii nakoniec vôbec nemusí byť, lebo SNS tam chce predsedu výboru Antona Hrnka. Ešte však o tom budú rokovať. SNS si už vyrokovala človeka v SIS aj vo Vojenskom spravodajstve. Hrnko už zároveň oslovil viaceré inštitúcie, aby navrhli dvoch nezávislých kandidátov.

Galko hovorí, že si váži, že ho Lipšic a Krajniak podporili. Ak si to však so zablokovaním komisie rozmyslia, nebude sa „hádzať o zem“. Hovorí, že do komisie išiel preto, lebo vo výbore nebol nik iný, kto by téme rozumel tak ako on. „Pýtali sme sa na to aj Bučka (podpredseda výboru za Smer, pozn. red.) a povedal mi, že so mnou žiadny problém nebude. Bol to pre nás šok, keď ma nezvolili,“ povedal.

„Posledná dohoda bola, že ma teraz na každom výbore na začiatku navrhnú, ak sa to však zmení, prispôsobím sa,“ dodal Galko.

Radičová: Majme rovnaké nároky na všetkých

Bývalá premiérka Iveta Radičová, ktorá Galka odvolala z funkcie, hovorí, že slovenské tajné služby sa vinou vlastných káuz od mečiarovských čias po dnešok zaraďujú medzi inštitúcie s výrazne oslabenou dôveryhodnosťou.

„Tajné služby majú svoje nezastupiteľné funkcie a spolu s nimi je potrebné zamedziť úniku utajovaných materiálov a zabezpečiť ich dôveryhodnosť. Opakovaný únik bol dôvodom nielen na personálne zmeny, ale aj môjho návrhu na zlúčenie VSS a VOS, prijatie vyše 20 interných opatrení na zabránenie úniku a prijatie zákona o Vojenskom spravodajstve vrátane kontroly tajných služieb,“ vraví Radičová.

Okrem úniku totiž podľa nej preukázateľne dochádza k porušovaniu zákona o ochrane pred odpočúvaním a k neoprávnenému narušovaniu súkromia občanov. „To napríklad konštatoval aj Ústavný súd svojím nálezom o nedostatočne uvedených konkrétnych dôvodoch na použitie ITP. Preto je kontrola nesmierne dôležitá.“

Podľa Radičovej sú možné dva spôsoby: externá kontrola nezávislým orgánom alebo parlamentná kontrola. V prípade kontroly poslancami má ísť podľa nej o obmedzený režim. „Existujú oveľa účinnejšie a zásadnejšie spôsoby kontroly. Tu vidím hlavný problém.“ Personálne obsadenie považuje za druhoradé. „Pokiaľ však ide o nároky na personálne obsadenie, potom majme rovnaké nároky na všetkých,“ dodala expremiérka.

Teraz najčítanejšie