Nina Janešíková
Daniel Kerekes
Ani nezhody v koalícii, krehká väčšina a desiatky zákonov, ktoré čakajú na schválenie celé mesiace, neodradili koaličnú SNS, aby pred kľúčovou marcovou schôdzou prišla s návrhmi, pre ktoré nemá istú podporu. Do parlamentu prináša zmenu ústavy, volebných pravidiel aj politické uznesenie proti sankciám voči Rusku.
Odkedy opustili klub SNS poslanci Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík, počuť od predsedu strany Andreja Danka sťažnosti, že na Slovensku neplatí imperatívny mandát. Ten by prinútil poslancov k lojalite voči strane, na kandidátke ktorej sa do parlamentu dostali. Ak by totiž vystúpili z jej klubu, prišli by o poslanecké miesto.
Predseda SNS avizoval, že imperatívny mandát bude témou v roku 2025 a koalícia sa tým bude zaoberať. Na presadenie nápadu je však potrebná zmena ústavy, čiže až 90 hlasov v parlamente, a strana priznala, že na to teraz nemá podporu.
Poslanci SNS Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Andrej Danko a Adam Lučanský tak zatiaľ prišli s iným nápadom na zmenu volebných pravidiel, na ktoré stačí jednoduchá väčšina. Chcú meniť silu preferenčných krúžkov tak, aby mali väčšiu výhodu kandidáti, ktorých dá strana na vyššie pozície kandidátky.
Danko: Systém prekrúžkovania je hlúpy, chcem stranícku disciplínu
Takto to funguje teraz: keď idú ľudia k voľbám, vyberú si stranu a môžu aj konkrétnych kandidátov. V parlamentných voľbách 2023 mohli zakrúžkovať maximálne štyroch kandidátov alebo štyri kandidátky. O tom, kto získa poslanecký mandát, rozhodne nielen poradie na kandidátke, ale aj počet prednostných hlasov. Ak kandidát získa nad tri percentá z počtu hlasov, ktoré dostala strana, postúpi vyššie v rebríčku na zvoliteľné miesto.
Takto sa dostávajú do parlamentu ľudia aj z menej atraktívnych miest na listinách. Stalo sa to aj SNS
