Píše Sam Jones, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Ak si udriete palec na nohe alebo zabuchnete prst do dverí, je veľká pravdepodobnosť, že prvá vec, ktorú vypustíte z úst, bude nadávka. Hoci je nadávanie takmer univerzálnou súčasťou jazyka, mnohí ho stále považujú za tabu.
Výskumníčka Olly Robertson medzi nich nepatrí. „Je to niečo, čo máme všetci spoločné, a je to naozaj čarovné. Nadávanie má nad nami ako spoločnosťou veľkú moc,“ vraví Robertson, psychologička pôsobiaca na Oxfordskej univerzite. „Niečo nám to prináša.“
Jedným z týchto benefitov je zvýšenie tolerancie voči bolesti.
„Nadávanie je neliekový, kaloricky neutrálny a bezplatný prostriedok svojpomoci,“ tvrdí Richard Stephens, psychológ a odborný asistent na britskej Univerzite v Keele.
Výskumníci sa snažia pochopiť mechanizmy, akými na nás nadávanie vplýva, pričom sa zameriavajú najmä na bolesť. Stephens povedal, že vďaka týmto poznatkom sa nadávanie môže efektívnejšie využívať v klinickom prostredí.
Na jazyku nezáleží
V roku 2009 Stephens a jeho kolegovia publikovali prvú štúdiu, ktorá spojila nadávanie s hypoalgéziou, teda zníženou citlivosťou na bolesť.
Účastníkov štúdie požiadali, aby v rámci jednej z úloh držali ruky
Washington Post


































