Denník N

Český minister Stropnický nesúhlasí s Ficom: Zbrojiť treba

Minister obrany Martin Stropnický nemá veľmi rád označenie „bývalý herec“. Miesto toho vždy zdôrazní, že v minulosti pôsobil ako diplomat, manažér divadla či minister kultúry (v úradníckej vláde Josefa Tošovského), a že teda nebol „typickým hercom“. Foto – TASR
Minister obrany Martin Stropnický nemá veľmi rád označenie „bývalý herec“. Miesto toho vždy zdôrazní, že v minulosti pôsobil ako diplomat, manažér divadla či minister kultúry (v úradníckej vláde Josefa Tošovského), a že teda nebol „typickým hercom“. Foto – TASR

Minister obrany Martin Stropnický tvrdí, že Slovensko sa nemôže pri bezpečnosti len pasívne spoliehať na druhých.

Martin Stropnický si už vyskúšal veľa úloh. V televízií hral princa, v divadle Cyrana z Bergeracu. Bol českým veľvyslancom vo Vatikáne, ministrom kultúry i umeleckým riaditeľom pražského divadla na Vinohradoch. Pred poslednými parlamentnými voľbami sa stal s miliardárom Andrejom Babišom hlavnou tvárou hnutia ANO. A následne ministrom obrany. V novej, zrejme najviac sledovanej role má za sebou prvý rok.

Na konci nájdete aj videá z niektorých jeho televíznych a filmových rolí.

 

Je pre ministra obrany výhodou, keď má za sebou minulosť známeho herca, alebo mu to skôr škodí?

Oboje. Zvlášť v začiatkoch môže ísť o výhodu, ale neskôr to môže niektorým kritikom ponúknuť šikovnú palicu, ktorú proti mne kedykoľvek použijú. A keď im to padne vhod, budú tvrdiť, že som len „herec, ktorý sa teraz do niečoho montuje“. Keby som to chcel odľahčiť, tak poviem, že som až polichotený, akou výraznou profesiou je herectvo, keď ho niekto môže používať ako argument.

Vy ste možným kritikom sami nahrali tým, keď ste i popri funkcii ministra pokračovali v nakrúcaní televízneho seriálu Kriminálka Anděl. Bolo to dobré rozhodnutie?

Nekoľko dní po voľbách mi zavolala produkcia kriminálky a oznámila, že získali súhlas na ďalšiu sériu. Pôvodne dokonca chceli, aby som si spravil voľno na pol roka. Takže sa začalo riešiť, ako sa z toho dostať, pretože už v projekte boli investície i práca pre desiatky ľudí. Nakoniec sa zvolilo minimalistické riešenie, že bude potrebných ešte päť filmovacích dní, aby ma z deja mohli vyviesť. A tak som sa v niekoľkých dieloch ešte objavil.

Predstava ministra obrany, ktorý cez víkendy nakrúca detektívku, mohla pôsobiť trochu zvláštne.

Veď napríklad v parlamente je mnoho poslancov, ktorí ďalej vykonávajú pôvodnú profesiu, a nikto sa tomu nečuduje. Je otázka, či máte kvôli politike stratiť svoju doterajšiu zručnosť. Ja som len chcel umožniť niektorým ľuďom pokračovať v práci na seriáli, ktorá už bola rozbehnutá. Inak som sa svojej profesie vzdal. Veď som prestal hrať aj Cyrana v Divadle na Vinohradoch a na javisku som sa odvtedy neobjavil.

A teraz už sa cítite ako politik? Alebo sa tomuto označeniu bránite rovnako ako váš stranícky predseda Andrej Babiš?

Neberte to ako známkovanie otázky, ale pre mňa to naozaj nie je dôležité. Rozumiem však, prečo sa hnutie ANO volá hnutie a nie politická strana a prečo sa sústavne vymedzuje voči pojmu „politik“.

Prečo?

Pretože sa to vníma ako označenie niečoho rigidného, nepružného, nefunkčného a niečoho, kde sa získava postup za protislužby. Preto sa tejto nálepke bránime.

Na bilbordoch pred voľbami 2013 bol Stropnický jedným z hlavných magnetov Babišovho hnutia ANO. Foto - hnutie ANO
Na bilbordoch pred voľbami 2013 bol Stropnický jedným z hlavných magnetov Babišovho hnutia. Foto – ANO

V súčasnosti sa popri funkcii ministra snažíte získať aj funkciu podpredsedu hnutia ANO. Vyzerá to tak, že sa vám politika zapáčila.

Keď už som sa rozhodol pre krok A, musí nutne nasledovať krok B. Je prirodzené, že ak vediete silový rezort – zvlášť v súčasnej dobe – a máte obrovskú zodpovednosť, potrebujete mať možnosť získať pre svoje kroky aj širšiu podporu.

Čo sa v niektorých smeroch darí. České vládne strany sa zaviazali, že zvýšia výdavky na obranu na 1,4 % HDP. Na Slovensku sa o tom zatiaľ len rozpráva. Aké argumenty u vás rozhodli?

V prvej fáze to boli jednoduché čísla: porovnali sme stav rozpočtu na armádu pred siedmimi rokmi a dnes. Výsledok je, že rozpočet za ten čas klesol o 23 %, pritom bezpečnostná situácia sa zhoršuje. Ďalšou vecou je výhľad armády na nasledujúce roky, v ktorom sme videli, že významnej časti techniky končí životnosť. A ďalej sa objavuje stále hlasnejšia kritika, že vojaci nemajú ani čo na seba.

Slovenský premiér Robert Fico tvrdí, že zvyšovanie výdavkov v krajinách ako Slovensko je zbytočné. Geopoliticky sa nezmení nič a potešia sa len zbrojné firmy. Nemá trochu pravdu?

Aj keby sme to redukovali len na zbrojné firmy, tak aj tie firmy zamestnávajú ľudí, vyrábajú často veci s vysokou pridanou hodnotou a odvádzajú dane, takže to samo osebe nie je zlá správa pre rozvoj.

To sa však väčšinou bavíme o firmách, ktoré sídlia v zahraničí.

Nielen. Nechcem polemizovať s vaším pánom premiérom, ale môj názor je iný. Ja si naopak myslím, že aj keď ide o menšiu alebo stredne veľkú krajinu, tak aj ona môže dať odkaz svojmu okoliu. A to dovnútra NATO aj navonok. Na východ od vás je bohužial rušno. Takže keby ste rezignovali na svoj proporčný diel vlastnej obrany, vysielate veľmi zlý signál pre kohokoľvek, kto by mohol mať smerom k vám nejaké ambície. Zároveň by to bol veľmi zlý signál aj pre alianciu

V akom zmysle?

Znamenalo by to, že krajina očakáva, že vstupom do NATO si ako keby predplatila, že ostatní za ňu budú nasadzovať životy. Lenže NATO takto nefunguje. Severoatlantická zmluva nemá len ten známy článok číslo 5 (zmluvné štáty prídu napadnutému členovi na pomoc – pozn. red.) ale rovnako má i článok číslo 3. A ten voľne povedané hovorí, že členská krajina má urobiť všetko, čo je v jej silách, na zabezpečenie vlastnej obranyschopnosti. Nie je jednoducho možné plaviť sa nejakým člnom zadarmo a bez spoluzodpovednosti.

Takže to môže podľa vás podkopať ochotu iných krajín prísť na pomoc?

Ja by som na to odpovedal inak. Povesť každej krajiny v NATO sa odvíja podľa toho, ako aktívne berie svoje členstvo. A nejde len o výdavky na obranu, ale aj o účasť na rôznych cvičeniach. Do tejto množiny patrí tiež podpora spoločných stanovísk, nespochybňovanie týchto stanovísk alebo vystupovanie politikov z danej krajiny na spoločných stretnutiach. Z celej množiny vzniká dôveryhodnosť každého člena. Poznáte to aj z bežného života: zamestnanca, ktorý dobrovoľne zostane v práci aj po pracovnej dobe, môžu za to v prípade potreby odmeniť.

Česká vláda nedávno schválila novú bezpečnostnú stratégiu, kde sa píše, že „nie je možné celkom vylúčiť priame ohrozenie niektorých členských štátov EÚ a NATO“. Čo to znamená? Môže Európe znovu hroziť vojna?

Nie je dôvod vytvárať čierne scenáre. Je však namieste počítať aj s horšou možnosťou. Európa mala historicky tendenciu podceňovať rôzne signály a hovoriť si, že takéto scenáre nenastanú. Čo sa nevyplatilo. Aj v minulých mesiacoch nás viackrát prekvapilo, čo sa okolo nás začalo diať. A nemôžeme vylúčiť, že sa nám to stane znova. Preto musíme byť na všetky scenáre pripravení.

S prípravou súvisia aj vojenské nákupy. Českí a slovenskí politici v posledných rokoch sľubovali, že pri veľkých nákupoch by obe krajiny mohli postupovať spoločne. Nič také sa nestalo. Prečo?

Že by sa nič nestalo, nie je pravda. Ale dobre. Ja som za rok vo funkcii zistil, že najťažším krokom pri vojenských nákupoch je urobiť špecifikáciu. Teda povedať presne, čo potrebujeme kúpiť, aby sme si neobstarali prepravné lietadlo, ktoré nič neprevezie. Tento krok je zložité robiť už v jednej krajine, nehovoriac o dvoch. A to nehovorím o tom, že pri takýchto nákupoch sa musíme zladiť časovo aj legislatívne. Hoci vôľu máme, darí sa nám to menej. Ale stále je na stole možnosť spoločného projektu v oblasti nadzvukových stíhačiek. V tomto prípade nevidím jediný dôvod, prečo by k tomu nemalo dôjsť.

So slovenským ministrom Martinom Glváčom Stropnický rád rokuje o spoločných projektoch. Výsledkom zatiaľ bola len pochybná zákazka na české útočné pušky, ktoré Glváč nakúpil v tichosti a bez súťaže. Foto - TASR
So slovenským ministrom Martinom Glváčom Stropnický rád pripravuje spoločné projekty. Výsledkom zatiaľ bola len zákazka na české útočné pušky, ktoré Glváč nakúpil v tichosti a bez súťaže. Foto – TASR

Zrejme teda podporujete zámer slovenského ministerstva prenajať si po vzore Česka stíhačky Gripen.

Nechcem vyzerať ako niekto, kto by toto rozhodovanie mal akokoľvek ovplyvňovať, ale pravdou je, že my by sme boli veľmi radi. Bolo by to výhodné pre Slovensko i pre nás. V takomto prípade by u nás mohlo vzniknúť výcvikové a servisné centrum pre stíhačky, z ktorého by ťažili obe krajiny.

Okrem spoločného výcviku a servisu sa hovorí aj o tom, že by Česko a Slovensko mohli zjednotiť vzdušný priestor a striedať sa v jeho ochrane. Politicky je to však citlivá otázka. Vy si to dokážete predstaviť?

Nedávno bol u nás švédsky minister obrany. A keď dostal podobnú otázku od našich novinárov, tak som mu závidel stručnosť, s akou na ňu zareagoval. Povedal len toľko, že nebude komentovať veci, ktoré neexistujú. Ja to teda posuniem aj trochu ďalej. Áno, tento krok je skutočne citlivý. Ale zároveň to nie je ani žiadna fantazmagória. Najprv je však potrebné, aby sa slovenská vláda rozhodla. Ja môžem povedať, že sme vzápätí pripravení veľmi rýchlo rokovať o ďalších krokoch.

 

[info]Kde zažiaril a ako ste ho možno poznali pred jeho vstupom do politiky – role Martina Stropnického.[/info]

 

V rozprávke Ať přiletí čáp, královno! spieva pre deti (1987)

 

Ako český veľvyslanec vo Vatikáne pozdravuje pútnikov (2000)

 

Na javisku Divadla na Vinohradoch exceluje s Dagmar Havlovou v postmuzikáli Cyrano!! Cyrano!! Cyrano!! (2011)

 

Ako tvár Babišovho hnutia ANO oslovuje voličov z vlaku (2013)

 

Ako minister obrany praje vojakom všetko dobré do nového roku (2014)

Post by ANO.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie