Aj mňa chceli bez dôvodu zatvoriť. Ako sa Fico prirovnal k stíhanému milovníkovi Putina, ktorému v Rumunsku nedovolia kandidovať

Rumunský krajne pravicový, proruský a ultranacionalistický kandidát Calin Georgescu, ktorý sa koncom minulého roka dostal do druhého kola neskôr anulovaných prezidentských volieb, sa nesmie zúčastniť ich opakovania v mája tohto roka.

Centrálna volebná komisia odmietnutie jeho registrácie ako kandidáta oznámila v nedeľu večer, teda dva týždne nato, ako rumunská prokuratúra začala proti Georgescovi trestné stíhanie pre podozrenie zo šiestich zločinov.

Georgescu otvorene podporuje Moskvu a obdivuje ruského diktátora Vladimira Putina, pričom podľa informácií rumunskej spravodajskej služby malo práve Rusko cez organizovanú kampaň na ťažko regulovateľnej čínskej sociálnej sieti TikTok pomôcť Georgescovi uspieť vo voľbách.

K proruskému populistovi Georgescovi sa v príspevku na Facebooku prirovnával premiér Robert Fico s tým, že aj jeho „ako opozičného lídra chcela vláda bez dôvodov zatvoriť, aby som nemohol robiť politiku“.

Pozreli sme sa na to, čo sa deje v Rumunsku, aby sme pochopili, prečo si Robert Fico myslí, že ide o podobnú situáciu ako na Slovensku v čase, keď prebiehalo trestné stíhanie voči nemu.

Zákaz kandidovať, podpaľovanie kríkov a vyhostenie ruských diplomatov

V nedeľu Georgesovu kandidatúru Centrálna volebná komisia odmietla s tým, že kandidát „nespĺňa podmienky zákonnosti“, keďže „porušil samotnú povinnosť brániť demokraciu“. Ústavný súd v utorok odvolanie Georgesca zamietol.

Podľa komisie minuloročné voľby anulovali práve pre Georgesca a bolo by „neprijateľné považovať tú istú osobu za spôsobilú na funkciu prezidenta“. Odtajnené dokumenty rumunskej spravodajskej služby totiž vtedy potvrdili zneužívanie sociálnej siete TikTok na Georgescovu kampaň a naznačili ruskú stopu, pričom by malo ísť o podobný systém ovplyvňovania volieb, ako sme videli v Moldavsku alebo na Ukrajine.

Len pár dní pred oznámením rozhodnutia volebnej komisie Rumunská agentúra pre boj proti organizovanému zločinu (DIICOT) zatkla šesť osôb podozrivých z tajnej dohody s Ruskom pri plánovaní prevratu proti rumunskej vláde. Nie je známe, že by sa nejako týkali kandidáta.

Podozrieva ich zo založenia zločineckej skupiny napojenej na Rusko, ktorej úlohou bolo podkopanie „suverenity a nezávislosti“ Rumunska, „odstránenie súčasného ústavného poriadku, rozpustenie politických strán“ a zostavenie novej vlády pozostávajúcej z členov skupiny, ktorá by rokovala o vystúpení z NATO a prijatí novej ústavy, vlajky a hymny. O podporu mala skupina žiadať priamo ruskú ambasádu.

Rumunsko v rovnakom čase vyhostilo dvoch ruských diplomatov, ktorí údajne vykonávali „akcie na zhromažďovanie spravodajských informácií v oblastiach strategického záujmu a podnikli kroky na podporu protiústavných akcií“.

Georgescu rozhodnutie komisie nazval „ďalšou priamou ranou do srdca demokracie vo svete“. Dodal: „Ak padne demokracia v Rumunsku, padne celý demokratický svet! Toto je len začiatok. Je to také jednoduché! Európa je teraz diktatúra. Rumunsko je pod nadvládou tyranie.“

Rumunská televízia Digi24 informovala, že pár stoviek Georgescových stúpencov v nedeľu večer protestovalo proti rozhodnutiu komisie. Vyskytlo sa aj násilie. Protestujúci na komisiu kričali: „Zradcovia, zlodeji!“ Skandovali, že „poslednou možnosťou je revolúcia“, prevrátili spravodajské vozidlo, podpálili kríky a na príslušníkov polície hádzali kamene a petardy. Polícia odpovedala slzným plynom.

Ľudí zvolával aj Horatiu Potra, bývalý líder rumunských žoldnierov, ktorí bojovali v Afrike. „Prevrat globalistov pokračuje,“ napísal a vyzval armádu aj obyvateľov, aby použili násilie. „Ak niečo neurobíme my, kto to urobí? Choďte do miest, choďte do Bukurešti s kosami, vidlami a sekerami.“

Proti Georgescovi pred dvomi týždňami rumunská prokuratúra začala aj trestné stíhanie pre šesť obvinení vrátane vojnových zločinov či účasť pri zakladaní organizácie s „fašistickým, rasistickým a xenofóbnym charakterom“. U jeho blízkych spolupracovníkov našli veľkú hotovosť a zbrane.

Georgescu hneď v pondelok podal proti rozhodnutiu volebnej komisie odvolanie na rumunský ústavný súd. Rumunská krajná pravica má štyri dni na to, aby za neho našla náhradu, ak sa mu rozhodnutie komisie nepodarí zvrátiť.

Reagoval Elon Musk

„To je šialené,“ zareagoval na sociálnej sieti X na rozhodnutie centrálnej volebnej komisie Elon Musk. K ďalšiemu zdieľanému príspevku napísal: „Ako môže sudca zničiť demokraciu v Rumunsku?“

Rumunský minister zahraničia Emil Hurezeanu nazval Muskove tweety „formou zasahovania“ do rumunských volieb.

Americký viceprezident J. D. Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári znevážil rozhodnutie rumunského súdu o zrušení prezidentských volieb vo „vzdialenom Rumunsku“, pretože obvinenia z ruskej manipulácie boli podľa neho nepotvrdené.

„Keď vidíme, že európske súdy rušia voľby a vysokí úradníci sa vyhrážajú zrušením ostatných, mali by sme sa opýtať, či sa držíme na primerane vysokej úrovni,“ povedal.

Oana Popescu-Zamfir, riaditeľka zahraničnopolitického a bezpečnostného think-tanku GlobalFocus Center v Bukurešti, pre Politico povedala: „Ak tieto vyhlásenia prídu znova od Vancea a Muska alebo kohokoľvek iného, ​​ľudia budú mať pocit, že ich sťažnosti ďalej potvrdzuje Trumpova administratíva.“ Dodala, že v takom prípade nejde len o „ruské zasahovanie, je to dvojnásobné zasahovanie – Ruska aj Washingtonu“.

Podľa Popescovej-Zamfirovej celá situácia napokon nahráva do kariet Kremľu. Upozorňuje, že vzhľadom na to, že Američania sú spokojní so spoluprácou s Moskvou, mnohí Rumuni a Rumunky budú mať pocit, že sa ruskému vplyvu nedá vyhnúť.

„Myslím si, že to je konečný cieľ Kremľa: chaos a zmätok v krátkodobom horizonte – a to už dosiahli – a v dlhodobom horizonte je cieľom zanechať tam výraznú stopu a viditeľnejšiu prítomnosť,“ povedala. „Toto nie je určené na to, aby sa ľuďom zapáčili, ale aby sa ich ľudia báli. Myslím si, že aj to čoskoro dosiahnu.“

A reagoval aj Robert Fico

Robert Fico napísal o Rumunsku a Georgescovi dlhý príspevok na Facebook. Nie je to prvýkrát. Už v januári tvrdil, že na úrade vlády „intenzívne“ analyzovali situáciu v Rumunsku, pričom hovoril aj o Bruseli a „popieraní základných demokratických pravidiel“. Rumunský politológ Cristian Parvulescu vtedy Denníku N povedal, že „pán Fico je Putinov veľmi dobrý vojak a na jeho antieurópske vyjadrenia, aj keď nie až tak často ako na Orbánove, sa odvoláva aj rumunská krajná pravica“.

V aktuálnom príspevku o Rumunsku sa Fico ku Georgescovi prirovnáva. Ako Denníku N povedal politológ z Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, Robert Fico je totiž „vnútorne stotožnený s protisystémovými silami“.

„On sa už necíti byť súčasťou európskeho mainstreamu,“ pokračoval o Ficovi. „Ten stelesňuje Európska komisia, pričom podľa neho európske inštitúcie tu idú pomaly odstraňovať demokraciu, pričom pravda je taká, že najväčšie riziko pre demokraciu predstavujú tí, s ktorými Robert Fico sympatizuje.“

Čo Georgesca a Fica spája, môžeme dedukovať z verejných vyjadrení, pretože tlačové oddelenie úradu vlády na túto otázku Denníka N nereagovalo.

Georgescu je otvorene proruský. Mesežnikov upozorňuje, že Robert Fico tiež. „Už to neskrýva,“ povedal.

Na Facebooku Fico píše, že s Georgescom ho spája to, že aj jeho chcela vláda bez dôvodu zatvoriť v čase, keď bol lídrom opozície. Mesežnikov hovorí, že „Georgescu nie je nevinná obeť, ktorou nebol ani Robert Fico – bol trestne stíhaný za skutky, ktoré nesúviseli s politikou, ale s tým, že sa aktívne podieľal na veciach v rozpore so zákonom“.

Fico obviňuje Európsku komisiu z nečinnosti, hoci v čase riešenia zmeny Trestného zákona na Slovensku sa „EK išla roztrhnúť od roboty“, a tvrdí, že by k situácii v Rumunsku mala zaujať postoj. Tvrdí, že v čase vyšetrovania trestných činov, z ktorých bol obvinený on, sa vtedajšia Európska komisia na Slovensko „vykašľala“, lebo tu mala „poslušnú vládu a práva lídra opozície a podstata demokracie v SR nikoho nezaujímali“.

„V Rumunsku je podozrenie, že ide o podobný prípad ako u nás, a všetci sú ticho. To len preto, že prezidentský kandidát má iný ako povinný názor, treba ho odstrániť? Tu už ide o viac ako vnútroštátnu vec. Tu už ide o demokraciu a tvár EÚ,“ píše Fico.

Mesežnikov upozorňuje, že Rumunsko je právny štát a člen Európskej únie, ktorý má svojich zástupcov v Bruseli. Je na nich a na rumunskej verejnosti, či to budú chcieť riešiť na európskej pôde. Zo strany Roberta Fica je toto len „komédia“, lebo „Fico sa rád pasuje do pozície obete“.

V rámci Európskej únie sa na obranu Georgesca okrem Fica ozval len jeden hlas. Rozhodnutie rumunskej volebnej komisie odsúdil ešte taliansky krajne pravicový minister dopravy a líder populistickej strany Liga Matteo Salvini, známy svojou staršou fotkou v tričku s Putinovou podobizňou. Na sociálnej sieti X zareagoval, že ide o „európsky prevrat v sovietskom štýle“. Dodal, že „Liga má blízko k rumunským občanom, ktorí doma alebo v Taliansku prišli o svoje právo voliť veľmi závažnou krádežou demokracie“.

Toto sú podľa Mesežnikova ľudia, s ktorými Robert Fico sympatizuje. „Myslím si, že to prehlbuje vnímanie jeho osoby v zahraničí ako nejakého podivína, ktorý sa úplne odtrhol od mainstreamu a je už niekde na inom brehu. A to pre našu krajinu v tomto turbulentnom období nič dobré neveští,“ uzavrel Mesežnikov.