Edward Lucas
Autor je britský novinár a spisovateľ
Pred niekoľkými rokmi by to vyzeralo ako nemožná úloha aj pre najschopnejšieho ruského špióna. Dnes je všetko inak. Oddeliť Spojené štáty od ich spojencov? Splnené. Diskreditovať ich normatívnu moc (ľudské práva, právny štát, demokraciu, altruizmus)? Splnené. Oslabiť americké inštitúcie, čo uľahčí ďalšiu manipuláciu? Splnené.
V tomto výpočte by sa dalo pokračovať, jednoduchšie však bude falzifikovať opačnú hypotézu. Napríklad si spomeňme na jednu vec, ktorú urobil Donald Trump od nástupu do úradu, ktorá by sa Kremľu nepáčila. Nič také nebolo.
Je pravda, že varoval pred možnými sankciami proti Rusku. Ostentatívne tiež udržiava priateľské vzťahy s dvoma hlavnými spojencami, britským premiérom Keirom Starmerom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Ale počúvajte, aké zdesenie cítiť z Londýna i Paríža. Tieto väzby sú len symbolické, nie praktické.
Nočná mora riadiaceho dôstojníka
Trump si podľa kritikov nenápadne osvojuje kremeľské témy a úlohy do takej miery, že ho možno považovať za ruské aktívum. (Čo tak nazvať ho muskovským kandidátom?) Štyri desaťročia som sa venoval sovietskym a potom ruským spravodajským službám, ich akciám a provokáciám. Vypočúvala ma KGB (nekompetentne). Napísal som knihu o ruskej špionáži. Preto súhlasím s názorom, že Trumpovo správanie v minulosti bolo veľmi sporné. Nepriamych dôkazov o ruskom vplyve je veľa. Lenže Donald Trump by určite neuspel ani pri tých najzákladnejších stupienkoch bezpečnostnej previerky.
