Voliči Smeru veria, že EÚ ruší výsledky volieb, pri Rumunsku uverili slovám Fica

Viac ako polovica voličov Smeru verí, že Európska únia svojvoľne ruší výsledky volieb v členských štátoch, ak v nich nezvíťazia „probruselskí kandidáti či strany“. Vyplýva to z februárového prieskumu agentúry Ipsos pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO).

Európsku úniu dlhodobo v téme volieb spochybňuje premiér Robert Fico a aj on dáva za príklad minuloročné prezidentské voľby v Rumunsku. Prvé kolo volieb zrušil ústavný súd v súvislosti dôkazmi o ovplyvňovaní z Ruska.

Fico rozprával, že ide o „popieranie základných demokratických pravidiel“ a zásah Európskej únie proti nástupu „iných názorov, ako presadzuje Brusel“. Označil to za „odstrašujúci príklad, ako sa demokracia správa vtedy, keď vyhrá ten, čo vyhrať nemá“.

Prvé kolo anulovaných volieb vyhral krajne pravicový kandidát Călin Georgescu, ktorého polícia na konci februára obvinila z podnecovania a predviedla na výsluch. Fico sa ho potom znovu zastal.

Jeho pohľad, že ide o zásah EÚ do rumunskej demokracie, prebrala podľa prieskumu Ipsosu pre CEDMO veľká časť voličov Smeru. Až 53 percent z nich túto formuláciu považuje za úplne alebo skôr dôveryhodnú. To je výrazne viac ako v celej populácii, kde to takto vidí menej ako tretina respondentov.

Prieskum však ukazuje, že ľudia na Slovensku vo všeobecnosti veria v ovplyvňovanie politického diania zo zahraničia – rozdiel je v tom, koho považujú za hlavného vinníka. Kým v prípade koalície ide o Západ, čiže USA a najmä EÚ, voliči opozičných strán vidia hrozbu v Rusku.

Voliči Smeru sa viac ako ovplyvňovania z Ruska a Číny boja Česka

Rétorika Roberta Fica má vplyv aj na to, ako podporovatelia Smeru vnímajú Česko. Premiér už niekoľkokrát predstaviteľov Česka obvinil zo zasahovania do slovenských vnútorných záležitostí. 46 percent voličov jeho strany si podľa prieskumu myslí, že je „veľmi alebo skôr pravdepodobné“, že práve Česko sa pokúsi ovplyvniť budúce politické dianie na Slovensku.

Aj tu platí, že podobne to vidia podporovatelia SNS (48,6 percenta), v Hlase je to výrazne menej (29,5 percenta). Potvrdzuje sa tak trend aj z iných prieskumov, podľa ktorých sú podporovatelia Hlasu prozápadnejší a proeurópskejší ako voliči zvyšných dvoch koaličných strán. Ukazuje sa, že Smer má v tomto bližšie skôr k Republike a SNS, teda k stranám, ktoré sú v politickom spektre napravo.

Rozdiel medzi Hlasom a Smerom je badateľný aj pri možnom ovplyvňovaní politického diania z Ruska. Iba pätina voličov najsilnejšej vládnej strany si myslí, že niečo také je v budúcnosti „veľmi“ alebo „skôr“ pravdepodobné. Pri Hlase je to viac ako dvojnásobok (43,8 percenta).

Za veľkú hrozbu to podľa očakávaní považujú voliči Progresívneho Slovenska (73,4 percenta) a SaS (63,8). O čosi menej je to v prípade hnutia Slovensko (55,7 percenta) a KDH (54 percent).

Prieskum sa uskutočnil od 7. do 21. februára (na vzorke 1612 ľudí), teda ešte pred stretnutím podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu s riaditeľom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom, ktorý počas moratória pred parlamentnými voľbami 2023 zverejnil konšpiračné vyhlásenie o údajnej snahe USA ovplyvniť hlasovanie.

Podobný názor ako na možné ovplyvňovanie zo strany Ruska majú voliči Smeru aj na Čínu. Za pravdepodobné ho považuje iba 13,5 percenta voličov, v Hlase je to pätina ľudí. Inak to vidia opoziční voliči, najmä PS a SaS.

Predseda Smeru vlani Čínu označil za „významného stabilizátora svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov“. Vyhlásil, že nechápe snahy o „démonizáciu Číny“ a náš vzťah s ňou si vyžaduje vzájomný rešpekt.

EÚ je väčšia hrozba ako Spojené štáty

Opačný je pohľad na potenciálne ovplyvňovanie zo strany USA. Za jednoznačnú vec to považujú najmä podporovatelia Republiky, až 81,6 percenta z nich v prieskume odpovedalo kladne. Podobné je to medzi voličmi SNS (72,7 percenta), vysoké čísla má aj Smer (62,4 percenta).

Tentoraz sú o čosi bližšie k pohľadu koaličných partnerov aj podporovatelia Hlasu (55 percent).

Prieskum už zachytil nástup Donalda Trumpa, ktorého Robert Fico na rozdiel od predchádzajúcej americkej vlády chváli. V čase, keď sondáž prebiehala, sa slovenský premiér obrátil na Elona Muska a žiadal ho o informácie o dotáciách a grantoch, ktoré agentúra USAID poskytla mimovládkam, médiám či konkrétnym novinárom na Slovensku. Fico tvrdil, že práve tieto prostriedky sa využili na ovplyvňovanie politického diania v krajine.

USA však voliči koalície v tomto prípade nepovažujú za najväčšiu hrozbu. Za najpravdepodobnejšie podľa prieskumu ľudia považujú ovplyvňovanie politického diania zo strany Európskej únie. Celkovo túto možnosť pripúšťa až 54 percent ľudí, vyššie čísla ako napríklad pri USA sú aj medzi voličmi opozičných strán.

Znovu však platí, že dominuje trojica Republika, SNS a Smer. Práve tieto tri strany dlhodobo najviac kritizujú Európsku úniu, Robert Fico opakovane rozprával o tom, že Brusel uznáva „jediný správny názor“, od ktorého sa podľa neho slovenská vláda odklonila napríklad pri vojne proti Ukrajine. Hovoril to aj počas minuloročnej návštevy Číny.

„My sme do roku 1989 žili pod tlakom tézy, že so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Teraz je niečo podobné v západnej Európe a západnom svete. Je tu jeden povinný názor,“ vravel vtedy premiér.

O ovplyvňovaní predstavitelia Smeru rozprávali aj pred predčasnými voľbami v septembri 2023, Robert Fico tvrdil, že možnosť falšovania výsledkov volieb je „eminentná“. Smer napokon voľby vyhral a už ich nespochybňoval. Možné falšovanie spomínala aj Republika.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď zas v máji 2023 vyhlásil, že voľby chce ovplyvniť Rusko, a to v prospech Smeru.