Pustite deti k sporáku a dovoľte im krájať ostrým nožom

Píše Aviva Goldfarbová, text uverejňujeme so súhlasom Washington Post

Nechali by ste svoje dvojročné dieťa používať kuchynský nôž? Mnohí ľudia to považujú nielen za nebezpečné, ale za priam šialené. Presne to však urobil so svojím synom Parkerom môj priateľ J. M. Hirsch, popredný autor kuchárskych kníh.

Ja som trochu konzervatívnejšia (dobre, poviem to tak, že mám väčší strach) ako on. Moje deti mali viac ako osem rokov, keď som im dovolila používať v kuchyni ostrý nôž. Ale pri svojej práci som sa už stretla aj so šesťročnými kuchárikmi, ktorí sekali zeleninu ako profíci.

Rovnako ako prvá jazda na bicykli bez pomocných koliesok aj prvé krájanie v kuchyni môže byť desivé. Automaticky si predstavujeme, ako si odrežú kus prsta. Ale ak chceme, aby deti bavilo variť s nami, aby to robili so sebaistotou, musíme odsunúť svoj strach bokom.

S rodičmi a deťmi som varila skoro dve desaťročia. A hoci v mojej kuchyni sa nikto neporanil, stretla som sa s rodičmi, ktorí sa tak báli až tak, že svoje dieťa nevedomky vytlačili z kuchyne.

Najsmutnejší príklad som zažila na jednom svojom kurze pre skupinu tínedžerov. Bola to ich mimoškolská aktivita a ich úlohou bolo pripraviť zdravú večeru. Jeden chlapec bol veľmi hrdý, že som ho nechala nakrájať zemiaky na kocky s dlhým nožom (čo nie je jednoduché). Uprostred krájania však vošla dnu jeho mama, a keď ho zbadala, zdesená  naňho zakričala, aby prestal. Naučila som ho, ako s nožom zaobchádzať, a stála som hneď vedľa, dávala som naňho pozor. Ale jej prehnaná reakcia ho vyviedla z miery a jeho radosť sa vyparila.

Chápem ju – snažila sa zabrániť úrazu a nevidela, že s nožom sa už naučil narábať. Ale keď sa na to pozriem z nadhľadu, pýtam sa samej seba, či by sme sa skôr nemali báť toho, že sa naše deti nikdy nenaučia variť a budú odsúdené na konzumáciu predpripravených jedál a polotovarov. Štatisticky je pravdepodobnejšie, že ochorejú z priemyslovo vyrábanej stravy, ako že utrpia smrteľný úraz pri varení.

Takže ak chceme, aby naše deti boli samostatné, mali rady dobré jedlo a aby si ho pripravovali samy, mali by sme ich učiť cítiť sa v kuchyni sebaisto, nie ich naším strachom vytláčať preč.

Tu je sedem spôsobov, ako sa môžeme vyrovnať so svojím strachom a s potrebou kontrolovať deti, a ako ich zároveň inšpirovať k vareniu.

1. Nechajte deti variť ozajstné jedlo (nie iba piecť sušienky)

Mnohí si v pamäti uchovávame spomienky na pečenie s rodičmi. Radi by sme sa o to podelili aj so svojimi deťmi – a napokon kto nemá rád čerstvé sušienky? Ale aby sme v deťoch naozaj prebudili kuchárov, musíme ich podnecovať do prípravy ozajstných jedál, takých, ktoré im chutia. Napríklad domácich zemiakových lupienkov alebo hranolčekov, praženice, lievancov, vyprážanej kuraciny či vlastného farmárskeho dresingu. To všetko im môže rozšíriť repertoár. Ideálne by bolo, keby sme svoje ratolesti naučili, že si môžu ľahko pripraviť hocijaké jedlo, ktoré majú rady.

2. Dajte kormidlo do rúk deťom

Rodičia v kuchyni až príliš často šéfujú. Nechajte aj deti, aby riadili vašu činnosť, nech ony rozhodnú, čo budete variť, s čím to budete podávať alebo ako to dochutiť (deti milujú ovoniavať koreniny). Nechajte ich robiť úplne všetko vrátane vymýšľania alebo čítania receptu a zadávania pokynov. Ak vy budete v role pomocníka a vaše dieťa bude šéfkuchárom, je väčšia pravdepodobnosť, že ho to bude baviť, čo v konečnom dôsledku povedie k tomu, aby varilo nezávisle od vás.

3. Horúce sporáky a ostré nože? Sem s nimi!

Zo začiatku boli deti prekvapené, keď som ich nechala pracovať so sporákom a používať nôž. Áno, je mimoriadne dôležité naučiť deti bezpečne zaobchádzať s nebezpečnými predmetmi. Taktiež musíme samých seba naučiť siahať za hranice svojho strachu a komfortnej zóny. Musíme podporovať svoje deti, dôverovať im. Takto nebudú iba znudene miešať a vážiť. Umožní im to cítiť, že niečo dokázali, že sa niečo naučili. Ak ste stále nervózni, začnite jednoduchšie – nechajte ich napríklad nakrájať banán príborovým nožíkom.

4. Trocha neporiadku neuškodí

Nevysajte z nich radosť tým, že budete škrípať zubami nad trochou rozsypanej múky alebo niekoľkými kvapkami omáčky na dlážke. Jasné, deti sa musia naučiť aj poupratovať po sebe, s upratovaním kuchyne by vám mali potom pomáhať, aby sa čistá kuchyňa stala pre ne samozrejmosťou. (Hoci u nás máme pravidlo, že kto varil, nemusí upratovať). Nechajte deti, aby mali z varenia radosť, aby sa nemuseli trápiť s trochou neporiadku.

5. S deťmi nevarte pod tlakom

Ak viete, že večera by mala byť na stole o pätnásť minút, mali by ste deťom vysvetliť, že teraz nie je najvhodnejší čas na ich pomoc. Nie je dobré, ak ich neustále opravujete alebo prísne komandujete. Spoločné varenie naplánujte na pokojnejšie dni, prípadne víkendy. Časom, keď už budete tvoriť zohraný tím, vám deti v kuchyni môžu výrazne pomôcť.

6. Nerozprávajte

Asi najdôležitejšia lekcia, ktorú som sa pri varení s deťmi (a asi aj v rodičovstve celkovo) naučila, je: Čím menej povieme, tým lepšie. Ak sa opýtajú, odpovedzte, ale snažte sa byť čo najviac ticho. Neopravujte, neusmerňujte, nechajte ich, nech si s problémom poradia samy a nech na riešenie prídu bez pomoci. A keď už dávate pokyny, snažte sa, aby zneli povzbudzujúco, nech sa kuchyňa nepremení na zónu kritizovania.

7. Dajte im priestor

Nechajte deti v kuchyni samy, hoci vám to zozačiatku môže pripadať desivé. Pamätám si, ako sa ma dcéra esemeskou pýtala, ako sa používa mixér. Chcela som jej povedať, nech počká, až sa vrátim domov – moja hlava kričala „Nie!“ –, ale zahryzla som si do jazyka. Čím viac necháme deti riskovať, testovať a vážiť si svoje kuchynské zručnosti, tým skôr sa ich vnútorný kuchár prejaví. S malými úpravami správania a s upokojením nervov môžu rodičia (prípadne strýkovia, tety, pestúni alebo starí rodičia) urobiť z varenia hru. Ak sa aj nestane váš syn alebo dcéra  päťhviezdičkovým kuchárom, aspoň si budú vedieť navariť.

Pred pár týždňami náš syn Solomon, teraz prvák na vysokej škole, predviedol, ako sa môže hodiť, ak viete variť. Počas jarných prázdnin boli na turnaji v atletike. Tridsiati tínedžeri z tímu spolu plánovali jedlo, nakupovali aj varili skupinové večere počas celého týždňa. Hoci jedálniček bol vcelku prostý (hamburgery, burrito, chilli, cestoviny), nikto si neodrezal prst, ušetrili veľa peňazí a Solomon povedal, že spoločné varenie bolo najlepšou časťou prázdnin.