Po viac ako dvoch rokoch sa konečne dokázal bez nepríjemných pocitov pozrieť na fotografiu svojej dcéry, ktorá si vzala život. „Na workshopoch sa stalo niečo, čo mi umožnilo sústrediť sa na liečenie, a nielen na prežitie,“ hovorí účastník austrálskeho umeleckého festivalu The Big Anxiety, v preklade Veľká úzkosť, zameraného na podporu ľudí s traumou či inými duševnými ťažkosťami.
Podobné umelecké programy vytvárajú aj viaceré slovenské kultúrne inštitúcie. „Z návštevy ľudí z psychiatrickej nemocnice vzniklo stretnutie, pri ktorom sme spoločne rovnocenne tvorili a rozprávali sme sa pri jednom stole o živote,“ hovorí galerijná pedagogička Lucia Kotvanová o vzdelávacích aktivitách, ktoré organizovala pre ľudí s psychiatrickými diagnózami v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.
O pozitívnom vplyve umenia na duševné zdravie existuje mnoho vedeckých dôkazov. V Spojenom kráľovstve je predpisovanie umenia súčasťou systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti už 30 rokov. Výskum kultúrnej manažérky a publicistky Michaely Kučovej ukázal, že predpisovanie umenia by mohlo u nás odľahčiť systém starostlivosti o duševné zdravie, ale aj šetriť náklady na zdravotnú starostlivosť.
V rozhovore s Michaelou Kučovou a Luciou Kotvanovou sa rozprávame aj o tom:
- ako reagovali pacienti psychiatrickej nemocnice na umelecké aktivity v galérii;
- čo je predpisovanie umenia;
- či a ako môžu umelecké aktivity odľahčiť zdravotnícky systém a šetriť peniaze;
- či má zmysel hovoriť o prínose umenia v oblasti podpory duševného zdravia v čase krízy v kultúrnom prostredí na Slovensku.
V Schaubmarovom mlyne v Pezinku, ktorý je súčasťou Slovenskej národnej galérie, ste organizovali aktivity pre pacientov z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela. Išlo o arteterapiu?
L. Kotvanová: Nešlo o arteterapiu. Môj program však mal podobné ciele. Arteterapia je psychoterapeutická metóda, ktorá sa používa pri liečbe aj pri diagnostike pacientov. Nie som odborná terapeutka. Som galerijná pedagogička a mojím cieľom a úlohou v inštitúcii je tvorba vzdelávacích programov.
Pre koho sú určené vzdelávacie programy v galérii?
L. Kotvanová: Sú určené pre všetky vekové kategórie a skupiny ľudí. Úlohou galerijnej pedagogičky je vyhľadávať lokálne a komunitné cieľové skupiny a vytvárať spolupráce s okolím. Vzdelávacie programy v galériách sú učené pre širokú verejnosť. Ich cieľom je sprístupňovať výtvarné umenie a zbierky, v tomto prípade zbierky Slovenskej národnej galérie širokej verejnosti.
Aké aktivity ste pripravili pre ľudí s psychiatrickými diagnózami?
L. Kotvanová: Nemocnicu som oslovila s tým, že by som s ňou chcela spolupracovať a vytvoriť pre jej pacientov program na mieru. Dlho som sa zamýšľala nad tým, aké môžu mať ľudia, ktorí sa v zariadení liečia, potreby. Bola som otvorená komunikácii a nadviazala som spoluprácu so sociálnou pracovníčkou z nemocnice. Niekoľkokrát nás v mlyne navštívila, videla vzdelávacie programy, ktoré robím. Na základe našich rozhovorov sme sa nakoniec zhodli, že štandardný vzdelávací program pre verejnosť by bol vhodný aj pre návštevníkov, ktorí aktuálne podstupujú liečbu v psychiatrickej nemocnici. Ide o interaktívnu prehliadku výstavy s rozhovormi pri umení a tvorivé aktivity, ktoré sa viažu na jednotlivé diela alebo témy aktuálnej výstavy.
Kučová a Kotvanová: Umenie prospieva duševnému zdraviu. Aj u nás by ho mali predpisovať lekári (Video: Iveta Tanoczká a Miroslav Čevela)
Ako návštevníci, teda pacienti z nemocnice, na aktivity reagovali?
L. Kotvanová: Reagovali veľmi pozitívne. K programu som pristupovala voľnejšie než obvykle a bola som pripravená improvizovať. Navštívilo nás niekoľko pacientskych skupín. Ako prví prišli

Iveta Tanoczká








































